Má manžel na toto právo?
Ahojte, zaujímali by ma Vašej názory ohľadom správania môjho manžela, nakoľko sa strácam a neviem určiť už hranice čo normálne je a čo normálne nie je, nakoľko som bola vychovávaná v rodine, kde si vždy muž ženu vážil,tak takéto správanie nepoznám. Až teraz. Sme manželia 2 roky, predtým sme spolu 7 rokov chodili. Nie vždy bolo jeho správanie ideálne, ale veľmi sme sa ľúbili a vždy sa s ním dalo to vyriešiť, vykomunikovať. Všetko to vybuchlo viac menej až po svadbe vo väčšom. Napríklad, spoločný účet. Akonáhle vyberiem peniaze, keď že mám na starosti nákupy, varenie a celkovo domácnosť, manžel má sms notifikáciu, do minúty telefonát s nervami, načo zase vyberám peniaze, kde idem tie peniaze zase oj.bať. Na seba peniaze nemíňam, málokedy si niečo doprajem. Všetko míňam len na domácnosť a nákupy, myslím, že 10e za tri dni na základné potraviny nie je veľa, prípadne iba dokupujem, čo potrebujem k vareniu. Platím šeky cez internetbanking, a on mi po ukončení všetkých platieb napíše správu, že gratulujem, dnes si oj.bala toľko a toľko peňazí. A pritom sú to šeky, ktoré platíme každý mesiac. Ďalej je to jeho komunikácia so mnou... niečo sa ho opýtam, že prečo toto a toto, a on mi odpovie: no na k.kot...alebo nemôže vybrať napríklad mäso z mraziaku, tak hneď sú to samé nadávky do p., k., vravel som ti, aby si to tam nenajeb a popri tom s tým všetkým trieska, alebo buchne päsťou do dverí.
Som dvakrát operovaná laparoskopicky na krvavú cystu. Po tom ako som sa prvýkrát vrátila z nemocnice, a prosila ho, aby mi niečo uvaril, tak on sa radšej díval na počítač na film a musela prísť jeho mama, aby niečo uvarila, nakoľko mne sa veľmi zle stálo. Vyslovene neznáša keď mi je zle, alebo ma bolí hlava a ja si ľahnem. Hneď počúvam ako hnijem a nič nerobím, nie som na nič dobrá. Teraz vo februári som potratila bábätko v 7.tt, a po potrate mi narástla znova krvavá cysta 12x7 cm. Doktor mi predpísal pol ročnú liečbu hormónmi. Manžel mi na to povedal, že koľko akože tie tabletky mienim brať, že on nechce mať 60 rokov, keď jeho dieťa bude mať 30 - ja mám 25 rokov a on o dva viac... že aké dieťa si adoptujeme - povedal to ironicky. Ani si nevie predstaviť, ako to mňa bolí na srdci, keď niečo takéto povie. Tá cysta ma bolieva aj pri sexe niekedy, keď mu to poviem, tak mi povie, nech si nevymýšľam. Náš sex je väčšinou iba o uspokojení jeho, ohľadom mňa sa vyjadril, že jemu sa nechce "hodinu" sa so mnou trápiť 😔
Nadáva mi ohľadom mojej váhy. Áno, pribrala som, a bola som takáto už aj pred svadbou. Mám 80 kg pri výške 170 cm, nemám faldy, mám to tak nejako všetko rozložené, že som skôr žena krv a mlieko. Všetko sa dá povedať taktne, ale nie spôsobom, sa pozri sa na seba ty prasnica, ako vyzeráš, žiadna žena na okolí takáto nie je. Je mi ťa ľúto, vyzeráš choro, schudni, si tlstá a podobne. On je sám o sebe presvedčený, že vyzerá k svetu, že je super a úžasný a včera najnovšie, že je jeden z mála pravých mužov. Toto mi rozpráva s úplnou vážnosťou. A pritom on pribral 30 kg počas nášho vzťahu.V lete som behávala, stále sa prechádzala, schudla som 5 kg, všetci si to všimli, len on mi povedal, že určite som neschudla... Keď ho volám na prechádzku, tak on so mnou nejde. Vždy mi vie povedať, že on by chcel takú 50 kg... A porovnáva ma s druhými ženami.
A v neposlednom rade je to alkohol. Už som to písala aj v inej diskusií. Liter vína za večer sám s tým, že mu mám kúpiť ešte jeden, keby mu nestačilo. 6 a viac pív tiež za večer. Občas niečo tvrdé. A prakticky vždy, keď nejde do práce. Na toto všetko mi povie, že normálne to je, lebo on zarába, robí okolo domu. A s nervami mi povie, že nech mu do alkoholu nerozprávam!
Som vždy v strehu, keď sa ma niečo pýta, dávam si pozor, aby som mu správne odpovedala. Keď mu zle poviem, alebo skomolím slová, začne sa smiať, alebo sa na mňa pozrie ako na debilnú. Začala som zabúdať slová, rozprávam a zrazu mi vypadne slovo a neviem sa vykoktať...
Potrebovala som sa vypísať a prečítať si Vaše názory... ďakujem
Si mladá,nenechaj si zničiť najlepšie roky života takýmto debilom 😠 😠 😠 ....Utekáááááj a čo najrýchlejšie....on sa k lepšiemu určite nezmení,skôr naopak.Váž si samu seba a neboj sa poprosiť o pomoc niekoho blízkeho.Možno je aj dobre,že ešte nemáte dieťatko,bude sa ti ľahšie od neho odchádzať a môžeš smelo začať odznova s niekým,kto si ťa bude vážiť a milovať.....Každý chlap občas frfle,že sa míňa veľa peňazí,ale to,čo robí ten tvoj už dávno prekročilo všetky medze.....Len sa ho neboj....ukáž mu,že aj ty si silná a kľudne mu povedz,čo si o ňom myslíš....ani zďaleka nie je pán Dokonalý....a možno by mu mal pomôcť psychiater ....a ešte je aj alkoholik....na to peniaze má...zaujímavé......Mysli hlavne na seba.....ak máš kam ísť,neváhaj a vykašli sa na neho a odíď s hrdosťou...nech čumí dement,že ťa nezlomil....lebo asi len o to mu ide....Drž sa....
A nedrzi ta pri nom okrem tej chalupy a nenavratnej investicie do nej aj predstava, ze co ak s inou by mu bolo lepsie?
@maybee
ahoj - moj nazor - neostavaj v takomto vztahu. naozaj chces s tymto muzom mat deti a stravit x dalsich rokov?nebudem rozpisovat do detailov - ale z tohoto mi vychadza ze ten muz si ta nevazi, a mozno ani nelubi. naozaj chces s nim prezit svoj zivot? bez pochopenia, bez podpory a opory? ponizovana?
nebudem sa rozpisovat, sama mam za sebou nevydarene manzelstvo (zacali sme chodit spolu v 19r., potom sme spolu byvali 4r. a v 24r sme sa vzali, do 2r sme boli rozvedeny). nebolo to lahke po rozchode, to nie, bolo to velmi narocne. velmi. casto som rozmyslala nad tym co som robila zle, ako som sa mohla inak spravat a pod, ale dnes uz s istotou viem ze nech by som robila cokolvek, ten muz by bol taky isty. niektore veci som si uvedomila pred rozvodom, mnohe po rozvode, niektore chapem az dnes ked mam noveho partnera a s nim deti.
drzim moc palce.
dalsia stranky veci je majetok - neviem, necitala som celu diskusiu. nedrz sa pri nom kvoli majetkom aj ked by si mala ist s holou ritou od neho. si mlada, mnohi mladi ludia zacinaju od nuly aj v neskorsom veku. peniaze sa daju zarobit vzdy. tym nevravim vsak aby si sa na to vykaslala, ale nech to nie je dovodom pre ktory by si s nim bola, nijako by si si nepomohla.
@pemasinika Och az sa mi tisli do oci slzy pri citani tvojho prispevku. A takychto zien a osudov je na slovensku strasne vela. Strasne smutne....Prajem uz len vsetko dobre v zivote 😉.
pane boze rozveď sa s ním!!! na čo akože čakáš?! toto sa bude len a len zhoršovať a nie zlepšovať.. a keď príde dieťatko bude ťa ešte viac ponižovať a útočiť na teba pretože sa budeš musieť starať o toho chrústika malinkého. A keď nerešpektuje tvoje telo, tvoje názory a to čo všetko pre neho robíš tak to nie je muž pre teba. myslím že je pre teba ťažké ho opustiť keďze ste spolu tak dlho , ale ver mi o NIČ neprídeš!! práve naopak,získaš! v prvom rade si ty na prvom mieste, to či si ty šťastná a nie sa strachovať niečo zlé povedať alebo urobiť aby nehúkal. obdivujem ťa že si to tak dlho vydržala. prosím uteč od neho, aby sa na to nemuseli pozerať vaše deti, toto im neurob, nedaj im takého otca!!!!! držím ti palce a verím, že to zvládneš a nájdeš v sebe silu odísť!!! Majča
@edita56 ďakujem za pripomenutie,asi nie som psychicky zdravá,ťažko sa to cita.áno,bola som zaslepena,aj napriek tomu,čo bolo,boli pekné chvíle a bola som aj stastna.a toto mi zakrývalo oci.ďalšia naivná koza,ktora si mysli,že sa to po svadbe zmení. Nebrala som do úvahy žiadne vety typu nevydavaj sa ,neber si ho. Ale čo
som si navarila,to si aj zjem. Zavolám mame a všetko jej poviem.
@maybee naivná si, ale po vojne je každý generál....zavolať mame je veľmi rozumné rozhodnutie. Ešte lepšie bude nájsť si dobrého právnika, lebo ty v tvojom súčasnom psychickom stave nie si schopná nič iné riešiť. Si už v štádiu - o päť minút dvanásť!!!! -keď sa chceš ospravedlňovať manželovi za to, že si potratila....to je ukážkové správanie psychicky týranej ženy. Aj za tie facky od neho, ktoré by prišli by hľadala chybu v sebe a tvrdila, že si ho vyprovokovala. potrebuješ dobrého psychológa, alebo aspoň dobrú kamarátku, ísť od manžela čo najďalej a začať konečne žiť ako žena, ktorá si je vedomá svojej hodnoty. Veľmi, veľmi ti držím palce! Už to, že si to sem napísala, bolo dobrým krokom, teraz zavolaj mame a budúci týždeň hľadaj právnika a psychologičku. Najlepšie by bolo, keby si sa čo najskôr odsťahovala, aby si nebola ovplyvnená tým somárom ( ospravedlňujem sa všetkým zvieratkám- somárikom). Drž sa, zaslúžiš si iný život.
@edita56 mas ju zmapovanu pekne. asi mas dobru pamat ,ked si ju pamatas z inych prispevkov .
tiez to od zaciatku pisem, ze neodide. stacilo mi precitat si jej odpovede. poznam presne tento typ zeny, zeny veeelmi blizkej mne a neodisla doteraz. a je z nej uz starsia dama, ktora trpi denne. a preto som protirecila prispevkom katky-uz neviem ake cislo mala v nicu, ze poznam toto velmi doverne. ona tvrdi ze odide, ja ze nie. a darmo ich zastava - tieto zeny su naivne a blbe. blbe nie v zlom slova- zmysle, nemyslim to ako hulvatsku nadavku , ale tym, ze dokazu trpiet, robit zo seba handru a nedokazu odist. ja ich nechapem. vedia to vsetky ako ziju, placu v kute, alebo sa vyzaluju niekomu ale nic na svojom poondiatom zivote nezmenia. a clovek sa snazi, dohovara im,pomaha a vsetko zbytocne. niekedy si poviem, ze clovek iba zbytocne vynaklada svoju energiu,nervy a city tam, kde to aj tak na urodnu podu nepadne.
@959touareg lenze potom pride jedna, kde to na urodnu podu padne a ty si povies, ze to predsa len stalo za to...
to je ako s liecenim zavislosti na alkohole - preco poistovna preplaca aj 6te aj 7me liecenie... pretoze teraz sa to proste uz moze podarit a alkoholik zacne abstinovat
@kaktusik007 ved ano, ale v tom momente by si ju najradsej chytila pod krk a zatriasla s nou nech sa konecne preberie.
toto ako vážne a ty ešte rozmýšľaš či je to normálne?? NIE JE! utekaj kým môžeš, nechceš takto prežiť celý život...
ahoj, v prvom rade chcem povedať, že mi je veľmi ľúto straty bábätka. Na druhej strane - všetko sa deje z určitého dôvodu. Pozri, ak je taký nervák na teba za blbosti, aký by bol otec?? No ja to napíšem v skratke - odíď od neho, bude to ťažké, bude sa vyhrážať, ale s takýmto chlapom nebudeš šťastná, si mladá, nájdeš si lepšieho a hlavne dobrého otca tvojich detí. Držím palce.
Je mi velmi luto že su ženy, ktoré sa dnes musia takto trápiť vo vztahu. Myslím že ak si žena klade otázku či má na toto muž právo, nieje niečo v poriadku a to nehovorím o tom ak sa musí pytať na fore. Ako si predstavuješ že budete fungovať keď sa vám tvoje vysnené babatko podarí? Keď budeš tehotná a možno vzhladom na tvoje predošle problémy budeš musieť len ležať? Keď budeš po porode unavená a rozbolavená, bedeš rada že že sa postaáš o malé a vrcholem bude ked si umyješ zuby. Keď bude malé choré a ty budeš lietať okolo neho? Muž by sa mal vedieť postarať o rodinu ale nie len finančne ale mal by vedieť žene pomoct, dopriať. Uvariť lahku večeru, pustiť práčku, zbežne upratať. Taký nátlak ja bych nesnesla, možno bych sa bála ako bude pokračovať. píšeš že pred svadbou to také nebolo. ja v tom vidím progres. Ako dopadnete po 5,10 rokoch manželstva? Čo keď raz nebuchne len do stolu, čo ak bude vaše dieťa zlobiť? Ja neviem ja bych to neriskla a možno to sama cítíš, len si od nás potrebovala impuls. Ak to tak aj ty cítíš odíď od neho a najdi si chlapa ktorý si vie vážiť ženy, rodiny a vie sa o nich postarať zo všetkych strán....
ja som tiez vydata ale toto by si nikdy moj muz ku mne nedovolil. a ja by som nedovolila aby sa ku mne nejaky chlap takto spraval. je mi luto straty tvojho babatka ale uprimne asi sa stalo aj dobre lebo keby si uz mala s nim dieta tak si uz k nemu priputana a prosit manzela aby ti dal nejke peniaze pre vase dieta, aby ta urazal a ponizoval pred ocami vasho dietata to je velmi tazke psychicky uniest a ked mas male dieta tak si urcity cas zavisla hlavne financne od svojho muza. . Prosim ta najdi si niekoho normalneho
prosím Vás, ženy neodcudzujte, neposudzujte, nehnevajte sa tu na ňu, že neurobila to alebo ono. kto nezažije, nepochopí. ako som písala, tiež som niečo podobné zažila ako autorka a aj vidím v mojom okolí, že ženy naozaj veľa znesú od muža. tiež poznám jednu kočku, ktorá sa vydala za chlapa, ktorý ju už pred svadbou prefackal a ešte s ním chce dieťa. ale tiež sa na ňu nepozerám so slovami "tak ti treba". a viete prečo? lebo som si ako viete, tiež svoje zažila. niektoré ženy, sa proste boja, neveria si, sú odcúdené na celoživotné trápenie. ja som sa ako tak pozbierala a odišla som, ale keby som nebola taká, aká som, tak možno aj ja celý život trpim, znášam všetko to peklo a pomaly si budem nahovárať, že som za všetko vinná ja, lebo tak sa mi to snažil vsugerovať manžel, ale našťastie sa mu to nepodarilo (aspoň toto sa mu nepodarilo). to, akí sme, veľa záleží od toho, kde sme vyrastali, ako sme boli vychovávaní. mne tiež bolo povedané, "však, aj ja som trpela, aj ja som si zažila svoje a neodišla som", preto by som aj ja mala zostať a trpieť. niektorí tým, že možno vyrastali v chorom prostredí, to choré prostredie berú ako za normálne, vidia to ako model správania sa v manželstve alebo naopak ako u autorky, ktorá videla, že jej oco sa pekne správal k mame, tak si naivne myslí, že tak to bude aj u nej a preto u partnera vidí len tie dobré stránky a nahovára si, keď jej spraví niečo zle alebo jej vynadá, že "veď on taký nie je, vie byť ku mne aj milý, láskavý, atď". a prečo to tak dobre poznám? lebo takisto som takto rozmýšľala. ja som vyrastala naopak v tom horšom prostredí a možno preto mi dlhšie trvalo, kým mi došlo, že takto manželstvo vyzerať nemá.
@maybee naozaj sa vzchop a odíď!!!napíš si všetko, všetúčko, čo ti za tie roky porobil, ako sa k tebe správal, ako ťa ponižoval, ako si ťa nevážil, atď a potom si to prečítaj a ver, že pochopíš. možno sa nareveš ako kôň (ako ja), ale na sebauvedomenie sa, je to dobrá metóda. ja som si napísala taký list (pre niekoho neznámeho na niekoľko strán a popísala, všetko čo ma napadlo) a tak mi tiekli slzy ako nikdy a povedala som si, že ak sa mám aspoň trochu rada, musím s tým niečo spraviť. a potom to daj prečítať buď mamine alebo ocinovi, neviem s kým si viac rozumieš. držím palce a napíš mi aj IP, môžme sa navzájom podporiť 🙂
@deprimovana ja teda vôbec nemám pocit, že by tu baby zakladateľku témy odsudzovali. Možno sú niektoré príspevky ostrejšie (aj ja tak píšem, len dnes nie som vo forme...) ale aký význam by malo, keby ju len poľutovali? Ona by sa motala vo svojom nešťastí ďalej. Myslím, že bez odbornej pomoci a pomoci svojich blízkych to nezvládne, lebo už nie je schopná reálne na vec pozerať. Máš pravdu, kto nezažil nepochopí, ide ale o to, že 95% žien to nezažije nikdy, lebo sú asertívne, nejaké percento v menšej miere a zopár žien má tú smolu, že ak natrafia na podobného primitíva, tak si od neho nechajú všetko.
@mamavera ja nehovorím, aby ju to niekto ľutoval, len sa trošku na jej situáciu pozrel z iného uhla. veľmi ľahko sa hovorí niekomu, mne by sa to nemohlo stať. mám kamošku, ktorá tiež bola vydatá za jedného magora, mala s ním dieťa, tiež ju nemal za nič, schudla na 40kg a po dvoch rokoch si povedala, že toto teda nie a odišla aj s dieťatom. a veru zbierala sily tiež nejaký čas. a keby som o tom nevedela, tak by som na ňu nepovedala, že to všetko, čo mu trpela, mu vôbec trpela toľko mesiacov, lebo to je jedna inteligentná, temperamentná baba, ktorá keď zhukne, tak dostane do pozoru aj armádu. a vidíš, zaľúbila sa, ružové okuliare až po zreničky a tolerovala, to čo by možno za iných okolnosti netolerovala - boli spolu dokopy 6 rokov. teraz si myslím, že je silnejšia, obozretnejšia a má milujúceho partnera a dve detičky. bola by som rada, keby sa mi autorka ozvala, keby aj do IP a poradila by som jej aj konkretne, čo má urobiť, aby naozaj odišla a ako to všetko zvládnuť, lebo som v dosť čerstvej situácii. toťsijo 😎
Tvoji rodičia to ani netušia???? Tak im to konečne povedz a hlavne sa poraď s nejakým dobrým právnikom ohľadne majetku....Buď totálne pripravená a potom to na neho všetko vybaľ......
@deprimovana lenže je rozdiel, ak má žena s magorom dieťa, prípadne je finančne počas MD na ňom závislá a je rozdiel, ak vzdelaná žena, ktorá sa dokáže sama uživiť dobrovoľne žije s debilom. Nie, mne by sa to nemohlo stať, nie preto, že som mala od mladosti patent na rozum, ale preto, že sme takúto ženu mali v rodine, to bol pre mňa varovný prst a škola života zároveň. Mohli sme jej aj anjelským hlasom hovoriť , pomôcť môžeš len tomu, kto o pomoc stojí. Veľmi si vážim, že jej chceš takýmto spôsobom pomôcť, dôfam, že sa to ozve.
@mamavera hmm...aj my máme kadejaké prípady v rodine. dokonca skôr tých horších ako tých ukážkových. ani ja som to nikdy nechápala ako môžu títo ľudia takto žiť, ale samozrejme, keď nikto nepýtal a nechcel pomoc, nikto sa nestaral a ani nestarie. len je horšie, keď človek aj potrebuje pomôcť a dáva to aj patrične najavo a všetci sa otočia chrbtom (môj príklad), tak to už potom sme si naozaj jeden druhému ľahostajní a preto rada pomôžem kočkám, ktoré sú na tom rovnako ako som bola ja, aspoň v rámci konkrétnych rád alebo sa možno spolu poradiť, keďže aj ja ešte mám nejaké veci pred sebou. zo mňa priam kričalo, aby ma niekto pobalil a poslal kadeľahšie od tyrana, preto budem vždy vďačná babám, ktoré sa mi tu ozvali a musím povedať, že z toho množstva, čo mi písali, som mala asi len jeden príspevok typu "tak ti treba"!!!skláňam sa nad babami, ktorým osud úplne cudzích ľudí nie je ľahostajní.
Ja si myslím že toto je psychické týranie, odíď od neho kým nemáte ešte bábetko, potom to bude ešte horšie.
@maybee Prosím ťa, odíd kým je čas!!! Nikdy by som si nedovolila nikomu radiť aby sa rozviedol. Ale táto cesta nevedie nikam a ty skôr, či neskôr zistíš, že si to mala už dávno spraviť. Presne ako ženy už vyššie písali, on je despota a tyran a jeho moc bude stále rásť s tvojou trpezlivosťou. On sa nezmení a bude už len horšie, zvlášť keď príjdu deti a ty budeš na ňom odkázaná aj po finančnej stránke. Už teraz je do despota, ktorý ťa musí mať úplne pod kontrolou. Nikdy, počuješ nikdy od neho nebudeš môcť čakať v ťažkých chvíľach oporu. Budeš chorá, on bude chorý viac. Budeš tehotná, on bude tehotný viac. Aj keď je to doslova smiešne a na hlavu postavené, on ťa o to presvedčí. Ver mi. Ja som s takým človekom žila. A 18-násť rokov čakala, že sa zmení, že ho zmení moja láska k nemu, že ho zmenia naše deti. OMYL!!! Takýto človek sa nikdy nezmení. Je to jeho povahová črta, ktorá rokmi ešte nadobúda väčšie rysy. V tvojom mužovi som videla toho svojho. Prišla som od lekráa, lebo mi bolo veľmi zle, točila sa mi hlava, lekár mi pichol injekciu a odporučil pokoj v posteli a ja som namiesto toho dostala po papuli, lebo si vymýšľam, že sa mi nechce variť. Bola som tehotná s druhým synom a vykrúcal mi ruky, aby som na vlastnej koži zažila to, čo jemu robila jeho matka v detstve. Keď som mu povedala, že čo mi to robí, že som tehotná, povedal mi, že on je viac tehotný. Chodila som okolo chorého syna s malou plačúcou dcérkou na rukách a on na mňa vrieskal, že som neschopná matka, keď mi dieťa plače a on si kľudne jedol jahody a na znak "mužnosti" ešte hodil s misou plnou jahôd, ktorá sa rozbila a hádaj, kto to v tichosti odpratal? Vydeľoval mi na nákup peniaze, keď bolo horšie, tak nedal mi žiadne, lebo peniaze sú zodpovednosť a ja som nezodpovedná. Materská, rodinné, všetko išlo na jeho účet. Dôvod? Vyhrážal sa mi, že keď to tak nebude, budem musieť všetky náklady domácnosti aj detí znášať na polovicu, čo z jednej materskej nepripadalo do úvahy. To je len malá ukážka, ale dokázala by som napísať aj knihu. Ani už neviem, prečo som s ním zostávala. Jednoducho som verila, verila v dobrý koniec. V to, čo sme si niekedy pred oltárom sľubovali. Možno by som nikdy neodišla, keby to už nebolo také zlé. Už som si nevedela predstaviť, čo bude nasledovať. Alebo jednému, alebo druhému prasknú nervy a príjde k najhoršiemu. Akosi som zistila, že sa blíži tá povestná posledná kvapka. A pohľad na moje vystrašené, plačúce deti. Prosby, aby som s tým už niečo robila, lebo mi odíjdu z domu. Áno DETI!!! Tie mi pomohli otvoriť oči. Už som nechcela, aby trpeli. Svoje deti som priviedla na tento svet preto, aby boli šťastné. Ja som ich chcela vidieť šťastné! ODIŠLI SME! Ja už dýcham, necítim tú guľu v krku. Cítim vzduch, cítim slobodu! Dokázala som to aj so štyrmi deťmi! Moje deti sú konečne šťastné. Aj keď som si nikdy nemyslela, že by ma mohol mať niekto s toľkými deťmi rád, predsa mi do cesty prišiel človek, ktorý to dokázal. Necítim sa pri ňom neschopná, obmedzovaná. Miluje aj moje deti. Takže hlavu hore maybee , nájdi v sebe odvahu a silu oslobodiť sa spod tyranie, žiaden zakomplexovaný tvor na tejto zemi nemá právo s tebou takto zaobchádzať. Prekonaj strach, vzdaj sa svojho postoja obete a vykroč v ústrety krajším zajtrajškom, pretože aj ty máš právo na lepší život. Tvoj život je tvoja voľba a nikdy nedovoľ nikomu, aby ťa presvedčil o opaku. Držím prsty.