Mali ste ťažké detstvo?

@margarety na margo toho že prečo tí rodičia nie sú o kus lepší ako ich rodičia.
Moja mama mi povedala že keby som mala jej mamu ( moju babku ) tak by som len videla čo je to tvrdá a bezcitová výchova, že ona už na nás bola omnoho mäkšia a ja zas že som oproti nej mäkšia na deti ako ona. Zostala som v nemom úžase, lebo babka bola jedna z najlepších starých mám., ale vraj ako mama bol tvrdá , nepripúšťala žiadny iný názor , facky lietali hlava nehlava. Takže my sa cez generácie lepšíme , a verím že moje dcéry svojim deťom budú čítať , lebo aj im bolo čítané a budú to považovať za prirodzenú vec, u nás už remeň rozstrihaný nie je, nefacká sa a výchovný buchnát je skôr pre srandu ako pre výstrahu . Na to používame slová a v pubertálnom štýle.

Poznačí veď to je jasné ale píšem o tom ked človek chce byť normálny a viesť normálny život tak najde cestu a veľa ľudí sa zbytočne vyhovara miesto riešenia....nikoho nechcem uraziť ani nič,len to ze moji rodičia boli ,,despoti,, neznamená ze teraz mam byť aj ja a nemam viesť normálny život ved traumy v tom nebránia ale rozhodnutie čo clovek chce

Moji rodičia sa hádali celý život hádali a bitku som videla pravidelne . Materiálne som mala všetko. Vždy ma mama ťahala do hádky,otec to neznášal. Mala som 4 keď mi povedala pod (moje meno)skocime spolu z okna. Iba som jej vravela že ja nechcem ešte zomrieť . Len aby môjmu otcovi ublížila. Môj otec ju bil jak chalapa moja mama ho tiež bila. Keď som máš 6 sa rozviedli . Do mojich 8spolu žili a potom sa k nám nasťahoval mamin budúci manžel. Nemali sme moc dobre vzťahy s ním najviac to vyústilo v puberte . Môj otec bol do mojich 11sam . Potom si našiel o 20eokov mladšiu o 7rokov staršiu odolná. Robila mi neschváli,intrigy aby ma s otcom rozostavala. Keď som mala 14 som dostala od otca prvú bitku,lebo si na mňa vymyslela že som ukradla 1000korun. Zbil ma pár krat,asi 6krat ale poriadne. Opasok,facky,/skrtenie. Bola som dosť problémová v puberte. Alkohol,drogy. Drogy sa so mnou tiahli dlho. V 17som začala s prestávkami moja závislosť trvala 9rokov. Doma som videla alkohol často,nie na dennej báze ale moja mama sa Luníka zabávať. Od mojich 9som strazievala sestru. V 13 sa mi narodila druha. Mama ma s ňou nechávala po večeroch samu,kým ona išla na diskotéku a tak aj s jej mužom.vzdy som mala doma navarené,upratané,materiálne naozaj všetko. Videla som ako dieťa polku sveta.no nie je to to čo som v živote potrebovala.Nedá sa do jednej správy napísať všetko čím som si prešla. Rodičom som odpustila,volám s nimi každý deň,no veľa krat len sedím a je mi do plaču. Nechcem povedať,že sa ľutujem len si občas poviem, že prečo sa mi to muselo diať keď som sa na svet nepýtala. Mám problém so sebaúctu,chodím na terapie. Nedokážem povedať nie,neznesiem pocit keď sa na mňa niekto hnevá. Vždy každému ustupim ,len aby bol kľud. . Pracujeme na tom s mojou terapeutickú. Tá mi povedala,že po tom čím som si ako dieťa prešla (rodičia mnou manipulovali,psychicky ma vydierali,v puberte už aj fyzicky som bola vlastne tyrana,veľmi veľa na mňa kričali),tak by som bez drog možno neprežila,že by som si veľmi ublížila. Neraz sa stalo že som si fyzicky ublížila. Skončila som na psychiatrii,kvôli predávkovaniu,keď som mala 16. Vlečie sa to so mnou celý život ale veľmi dlho som to potlačala a normaliuováa,že veď to je normálne,veď nič také sa mi nedialo. No čím som staršia tým to viac vnímam.

@rebekabeka14 áno ako babky sa úplne inak správajú k vnúčatám. Asi to bude vekom, človek zmäkne a robí veci inak. Tak tu môžme vidieť ich aspoň čiastočný pokrok.

@anonym_f554ad a to nielen o nas ani o rodicoch alebo kto za to môže nemôže ci je vojna po vojne alebo akí su rodičia deti ..ale o samotnom človeku.... ako sa rozhodne

@anonym_f554ad myslim,ze niekedy je ta bolest/ trauma taka silna, ze ju niekto nevladze sam niest- nie to sa z nej este uzdravit. Lebo slovo bitka je u niekoho brane ako capnutie po zadku. U ineho su to kopance do krvi ci do bezvedomia- a stale je to bitka. Tak ak dvaja pouziju rovnake slovo neznamena to rovnaku bolest.

Keď som mala len pár mesiacov, rodičia sa rozviedli. Vychovávala ma starká, ktorú som mala radšej ako vlastnú mamu. So starkou som prežila najšťastnejšie roky detstva. Bola mojím bezpečím, mojím domovom.
Keď som mala približne desať rokov, starká vážne ochorela a stala sa ležiacou pacientkou. Vtedy sa môj život zmenil od základov – z bezstarostného detstva sa stala každodenná starosť o prežitie. Žili sme v obrovskej chudobe. V tom čase nám vypli elektrinu a bez nej sme žili asi päť rokov. Domáce úlohy som písala pri sviečke, prali sme v malej plastovej vaničke a keďže sme mali len malý krb, museli sme kúriť drevom. Často sme však ani to nemali, a tak som spávala oblečená v niekoľkých vrstvách, aby som sa zahriala.
Mama bola človek, ktorý sa práci vyhýbal. Nechcela pracovať, ani variť – tvrdila, že varenie neznáša a ani ho nikdy nevedela. Od mojich dvanástich rokov som preto všetko robila ja – po škole som sa starala o domácnosť a varila, ak sme vôbec mali čo. Veľa dní sme prežili aj bez jedla.Starkin zdravotný stav sa stále zhoršoval 😔. Zomrela len dva mesiace pred mojimi osemnástymi narodeninami. Týždeň po tom, ako som ich oslávila, som sa rozhodla odísť. Zbalila som sa a s priateľom sme odišli za prácou do zahraničia. Bola to veľká zmena – začínali sme vo výrobe, bez znalosti jazyka, no postupne sme sa naučili reč a vybudovali si lepší život.Odvtedy som sa domov už nikdy nevrátila – a ani sa nechcem. S mamou sa síce ešte občas porozprávam cez telefón, ale nikdy viac nechcem ísť ani len na návštevu.Dnes sa môj život úplne obrátil. Konečne žijem spokojne, mám dobrú prácu, milujúceho partnera a nádhernú rodinku. A za to som nesmierne vďačná.

@zuzinka888 no ved ja viem mna bila mama ked bola opita a to bola stále,otca dorezala nozom,slahla mu sklenenu fľašu o hlavu,zlomila mu ruku,ona stále niečo zlomené ako padala,prasknuta lebka ako bola na mol a ja ich ako dieťa zachraňovať a či žijú,mama sa somnou prechádzala po priechode pre chodcov hore dole či nas zrazi auto😅 hej nieje trauma ako trauma ale ani ona nemala traumu a žiadnu ale milion výhovoriek prečo nezit normálne....a o tom ja hovorím

@papywest Okrem toho bola mama neuveriteľne manipulatívny človek. Neustále ma vydierala, aby som robila všetko za ňu – hovorila mi, že ak nebudem poslúchať, aj ona ochorie alebo sa jej niečo stane. Žila som tak pod neustálym psychickým tlakom.

Nemala som zlé detstvo, mali sme všetko, chodili na výlety, dovolenky. Veľmi mi však chýbala emocionálna podpora zo strany rodičov, pochopenie. Celé detstvo som počúvala že som šibnutá, nenormálna. Tato ma skoro každodenne bil, nie kopance ani facky, ale po zadku, aj naholo, pravítkom, myslím, že zo začiatku aj opaskom (minimálne si pamätám že sa tým vyhrážal, spomienky mám nejasné). Zatvárala som sa pred ním v izbe, keď som bola staršia, naučila som sa spriečiť nabytok tak, aby sa už ku mne nedostal. Dnes je už úžasný, aj ako dedko, fascinuje ma však, že tieto veci jeho mozog akoby vytesnil a on vehementne tvrdí, že nič také sa určite nedialo.
Mama nás toľko nebila, hádzala papuče, občas capla varechou, tam to bolo skôr o komandovaní, rozkazovaní a celkovo jej chovanie je dodnes hrozné. Nijaká empatia, trestanie tichom, posielanie do kúta, nulový priestor na vyjadrenie vlastného názoru.
Mám to rodičom za zlé, obaja sú vysokoškolský vzdelaní a myslím, že mali možnosti snažiť sa robiť veci inak. Fungujem s nimi dobre, bavíme sa, na vnúčatá sú super. Ja som voči ním však emocionálne uzatvorená a nikdy sa neotvorim. Nezabudnem.
Pevne však verím, že robili veci aspoň o kúsoček lepšie ako ich rodičia (hoci neviem, otec tvrdí, že ich rodičia nikdy nebili, aj keď viem, že občas áno. A prečo by to potom robil on??).
Ja som to vzala ako veľkú motiváciu do života robiť veci inak, s mužom ideme doma diametrálne inú výchovu, rešpektujúco, s pochopením. Som na seba hrdá že som podporou pre svoje deti, vždy sa mi vynorí ako sa v takej situácii chovali rodičia ku mne, pichne to pri srdci, ale o to silnejšie viem, že to urobím inak.
Rodičovstvo vo mne otvorilo rany. Môjmu zranenému ja pomohli terapie, lebo cez deň som síce fungovala, ale večer spomínala a plakala do vankúša.
Snažím sa šíriť osvetu, ale zároveň sa ma táto téma tak citlivo dotýka, že hrubo odsudzujem každého jedného, čo tvrdí, že capnúť dieťa po zadku je v poriadku, že predsa to nikomu neublíži a celkovo podporuje tú starú socialistickú výchovu. Viem sa už za to postaviť aj na rodinných stretnutiach, ale potom sa v tichosti rozplačem 🙈😃

@papywest je krásne čítať takýto smutný príbeh so šťastným koncom. Si skvelá, že si sa postavila na vlastné nohy a objavila v sebe tú vnútornú silu

@papywest kiez by vsetky tiego pribehy skoncili ako tvoj. Dakujem, ze si napisala. Mozno toto doda silu zenam ktore stracaju nadej.🥹

@zuzinka888 ja som mala myslím relatívne dobré detstvo,nemám nejaké zle spomienky aj keď otec v Tom čase dosť píl ,no nakoniec sa s toho ,, vyliečil,,
No môj manžel mám zle detstvo.Ked mal asi 5 rodičia sa rozviedli,on musel ostať u otca aj keď chcem mamu.Ucit sa s cudzou ženou,čo odmietal a odzrkadlilo sa to aj v škole.Jeho otec mal kopu zvierat o ktoré sa on ako dieťa musel starať.. kŕmiť, pásť..inak bolo zle .Otec nikdy nekúpil nič sledke ,ale cudzím deťom áno.. nemal poriadnu stravu,nič ale jeho otec mäso atď od zvierat nosil svojej novej zene.Ked mu bratia odišli na internát tak ostal v podstate sám,otec žil u inej ženy a domov ho chodil len kontrolovať a nariadiť prácu 😔
No mám aj v rodine (blízkej)deťom denno denne nadávajú, kričia ale na internete sa tvária ako dokonalý rodičia,ako svoje deti milujú pritom ich terorizujú, pekného slová nemajú a to sú ešte deti malé 😒

@anonym_a9bd39 ono je tragedia, že na toto povieš, moje detstvo nebolo zle, tak nulove vypočutie, rozkazy a bitky po zadku nie je "dobré" detstvo

@kaca222
@zuzinka888 Ďakujem za krásne slová. Nebolo to jednoduché chcela som to veľakrát vzdať a vtedy ma napadla jedna vec, starká mi vždy vravela ,, ja viem moja zlatá že ty to dokážeš a dostaneš sa odtiaľto a prosím keď sa to stane nepozeraj na nikoho a choď za svojím šťastím ( a nenechaj sa mamou manipulovať)" takže to skúsim.

@anonym_f554ad záleží to veľmi od osobnostnej výbavy, otec Arnolda Schwarzeneggra bol nacista, mal svoje traumy, tlkol ich a výsledok? Arnolda to posilnilo a dosiahol toho naozaj veľa, avšak jeho citlivý brat spáchal samovraždu. Každý sme iný, nevieme, čím prešli alebo prechádzajú ostatní.

mna moj otec bil, ale ze velmi...ja som mala aj vyklbene rameno ci zlomenu ruku... brata mlatil casto este viac, pretoze sa ma zastaval alebo zvalil vinu na seba, ze to spravil on...bolo to za somariny ako napriklad, ze mi spadol pribor, rozliala som pohar vody, otvorila som okno a prievan pribil dvere a on sa zlakol.... nikdy mna a brata nebil ked bola mama doma, ale ta musela cas od casu odist na sluzobku a on nas tak vzdy zmanipuloval, ze sme jej pravdu povedali az ked sa rozviedli a on od nas odisiel... keby sme jej to povedali, davno by to mama vyriesila, nikdy som ju nevidela tak plakat ako ked sme jej povedali pravdu a nasledne zabranila akemukolvek styku otca s nami bez jej pritomnosti... on vsak nami neskoncil spravil si dalske dieta a ked som sa dozvedela od nevlastneho brata, ze historia sa opakuje, rozhodla som sa k nemu chodit na vikendy ked jeho mama nebola doma (smutne bolo, ze jeho mama mu dodnes neveri, ze sa nieco take dialo, preto aj vtedy ked som ju upozornila mi len povedala, ze jej chcem rozbit harmonicke manzelstvo)..az raz sa neovladol otec pri mne a za nezavrete dvere na wc ho isiel zbit predo mnou...zabranila som mu, doslova sme sa sialene pobili a este som sa mu povyhrazala sudmi a basou (uz som bola 17rocna) dodnes si myslim ze tento moment bol taka moja rozlucka s danou traumou a aj s ocom...nevlastneho brata uz potom nikdy nezbil, bolo par pokusov vraj, ale povedala som mu nech zacne kricat moje meno, chvalabohu pomohlo to...snaha otca opravit vztahy tu je dekady ja som to vsak uzavrela odpustila som, ale nezabudnem, a teda nevidim zmysel sa stretavat...raz za kvartal mu zdvihnem telefon nech viem ci zije

Mala som skvele detstvo, najlepších rodičov na svete.Kym nám o 11 večer neprišli zaklopať policajti, že otec mal autonehodu ktorú žiaľ neprežil.Potom už nebolo nič dobré

@anonym_2c5cd8 mas svoju rodinu deticky? Si velmi statocna a silna🥹

@zuzinka888 ano mam a musim povedat, ze pri kazdej nehode mojich deti mam flashback, az moje rodicovske ja sa velakrat rozplakalo a uvedomilo si ako velmi zle to bolo a ze nebolo spravne co sa mne a bratom dialo ... vzdy ked som videla stuhnut moje deti ked nieco rozbili pokazili znicili a zacali vraviet mamka ja som nechcela ... mala som len v hlave ako ich rychlo ukludnit aby vedeli, ze o nic nejde je to len vec a hlavne, ze im sa nic nestalo

@anonym_f554ad asi tomu mechanizmu úplne nerozumieš.
Napr. Moja spoužiačka. Kedysi sa ľudia sobášili veľmi mladí, ešte v čase zamilovanosti, dopamínovej hojdačky. Chalan prišiel z vojny, už bola svadba. Poznali sa málo. Vidiecke prostredie, staré vzorce, vplyv ich rodičov, bývanie u svokrovcov. Nevesta musela držať hubu a krok. Makalo sa na statku. Mali 4 deti, kým nebol syn, nikto sa jej nepýtal. Deti vyrastali tak, že sa motali po dvore a poli. Makali od mala, vyžadovala sa poslušnosť (skôr drezúra) na povel rodiča, starého rodiča. Ak nie, bitka, remeň, palica. Normálka. Potom sa mladá rodina zamestnala v meste, dostala fabrický byt v kolónii. Otec vyťažený, zapíjal frustráciu z náročnosti rodičovstva, matka vyflusnutá. 4 deti. Dcéry poznačené výchovou, syn alkoholik. 1. dcéra ušla hneď za mlada do Čiech, vydala sa tam, nikdy sa nevrátila. 2. dcéra nikdy nechcela rodinu, deti, žije single, 3. dcéra v ošiali mladíckej zamilovanosti ostala tehotná, vydávala sa ako 19. ročná. Mala romantickú predstavu o tom, že bude mať konečne svoju rodinu, tú kásnu rodinu o ktorej sa všade píše a hovorí. Chcela zabudnúť na toxické prostredie v ktorom vyrastala, chcela niekam patriť, byť súčasťou làskavého prostredia. Prd makový, vzala si narcisa. Bola v roli obete, ale nie dobrovoľne, nie vedomím, nie výhovorkami. Nemala kam ísť, vytrhnúť sa z pazúrov narcisa. Nemala sebavedomie, sebahodnotu, silu, odhodlanie. Nemala to odkiaľ poznať.
Môj spolužiak, dobrý kamoš. Jeho otec vojak povolaním, gestapácky prístup v rodine, výchove. Manželka psychicky týraná, celý život ticho. Spolužiak citlivý hudobník, romantická duša, písal texty, brnkal na gitaru. Otec ho ponižoval, že to sú buzerantské záľuby, že nie je chlap. Spolužiak začal v 15 experimentovať s alkoholom, marihuanou. Nikdy nemal dievča. V 30 to dotiahol na Prednú horu. Stretla som ho po liečení, mali sme veľmi dlhú intímnu debatu. Ani terapie mu nepomohli nájsť cestu k otcovi, odpustiť mu, nikdy sa nevrátil "domov" Vo všetkej počestnosti opatril starého otca až do jeho sklonku. Zdedil byt, pracoval...Až kým si nenašiel priateľku. Medové fúzy, sladké rečičky, nasťahovala sa k nemu do bytu. Jemu srdce zaplesalo, konečne ho niekto ľúbi, konečne si ho niekto všimol, že aj on je na svete. Časom začala robiť bezdôvodné scény, výstupy, kontrolovala ho, fabulovala, vymýšľala si story a kauzy. Vždy sa na konci výstupu rozplakala a tvrdila, ako sa o neho bojí a ako ho miluje. On si myslel, že to je dôkaz lásky, že jej záleží na ňom. Vždy ho dostala kam potrebovala, ušliapala ako chrobáka. Varovala som ho, že si našiel ten istý vzor otca, narcistku, tyranku, nech vystúpi zo vzťahu, radšej nech je sám. Len si mumlal popod nos, nedokázal to, chcel niekam a k niekomu patriť, túžil byť milovaný, aj keď choro a toxicky. Mladá časom vyhlásila, že je tehotná. Ok, hádam to bude lepšie, budeme mať dieťa potešil sa. Konala rýchlo, nech na ňu prepíše byt.On v dobrej viere , však bude rodina to urobil, plný nádeje. Časom zistil, že žiadne tehotenstvo sa nekoná. To som s ním bola naposledy. Vieš čo urobil? Spáchal sebevraždu. Dnes keď idem okolo jeho bytu, v oknách sa svieti. Vždy mi vyhŕkne slza. Nech odpočíva v pokoji.
A ona? Býva v jeho byte s frajerom...
Nie každý dokáže zmazať staré vzorce, nie každý dokáže byť psychický silný a odolný ako Herkules. Veď to vidíme v bežnom živote denno-denne, aj tu na MK.

Veľmi smutné čítanie som rada aké som mala detstvo.
@marca12 do koľkých rokov to trvalo?Ospravedlnila sa niekedy mama aky máte vzťah?
Otec to vedel a nezasiahol?Je mi veľmi ľúto všetkých, ktorým ubližovali ti najbližší nech sa vám uľaví❤️

@karolinakr každé sociálno-patologické správanie má korene a "základ" v rodine.(až na výnimky vrodenej vady, poškodenia mozgu, alebo pri úraze hlavy) Každý jeden bezdomovec, alkoholik, žena poskytujúce sexuálne služby, narkoman si nesie na chrbte batoh tráum all inclusive. Ani jeden nepije, neužíva drogy, neponúka svoje telo len tak, lebo nemá čo robiť a od dobroty. Fakt smutné.

Toľko smutných príbehov, až je to neuveriteľné. Neviem si to ani predstaviť. Posielam všetkým ❤️

A nech mi tu ešte potom niekto oponuje, že biť deti je v poriadku a je to “výchovné”.. baby je mi to ľúto, čo ste zažili, všetky vás obíjmam ♥️. Ste silné osobnosti.

@april171 a nezamyslela si sa nad tým, že Arnold si tými svalmi a veľkým telom niečo chýbajúce dopĺňal a kompenzoval? A veruže extrémne 🤷‍♀️

@anos18 nie, to nie je neuveriteľné. To je realita, ja poznám mnoho takých. Len z nášho vchodu zo 14 rodín, 10 nebolo v poriadku 🫣 Preto neznášam kecy o vzťahoch minulých, ideálnych rodinách a priaznivej dobe .
Ale chápem, pre normálneho človeka z normálnej rodiny to znie neuveriteľne. Keď som kamoške rozprávala príhody z dvora, z detstva, oči pučila ako puk. A to jej rodičia prežili bombardovanie, vojnu, hlad, režim, prenasledovanie a nikdy nezdvihli hlas, nebili deti, boli a sú dodnes láskaví rodičia

Otec agresívny alkoholik ktorý pred nami bil mamu hlava nehlava, tá samozrejme este aj provokovala a potom sa chodila schovávať za nás do našej izby...rozviesť sa nechcela a nie nerozviedla.
Vyrastali bez lásky a objatí.