Mám 26 rokov a strach z reakcie rodičov na priateľa
Mam neustaly strach z reakcie rodicov, ze chcem ist k priatelovi , do nich domov. Chodime spolu treti mesiac a neviem ci je vhodne uz ist alebo este pockat. Kedze oni sa tvaria akoby osm ziadny vztah nemala.. Ked nespominam jeho a mna tak su ok a ako spomeniem , ze niekam idem tak je besnsenie. Nechcu ab so s nim bola aby som niekdde chodila. Uz mam z toho strasne nervy a chcm z domu ist pce azacat zit.. lebo toto ma uz nebavi.Neviem ake uz mam zaujat stanovisko, podotykam s rodicmi sa neda na temy vztahy vobec bavit.
Ja si tiež práve hľadám prácu a veru sústredím sa len na to. Ani mi nenapadne chlapa nejakého riesit, keď nemám tak základnú vec vo vačku, ako zabezpečený príjem. Včera som do druhej v noci písala motivačný list a teraz som si dopriala krátku pauzu na mk a pokračujem. Takže tvoj postoj nechapem vôbec, prepac
@dominikatomas myslím ze by si si mala najskôr poriešiť a dat dokopy vlastný zivot, až potom priateľa. 3 mesiace je ešte naozaj málo na nasťahovanie sa, ale ako čítam tvoju situáciu je to asi jediná možnosť ako sa osamostatniť a hneď.
Pretože práve tá nesamostatnosť je hlavnou brzdou tvojho života. Ver mi ze keď nemá človek na nájom a jedlo a hrozí mu ze skončí na ulici spraví aj nemožné len aby mal peniaze. Len ty si zaseknuta doma, predpokladám ze na dedine (keď pises o dochádzani do mesta) kde moc šancí na rozbeh mladá baba nemá, s rodičmi ktorý nepochopili že si už dospelá. A predsa len, ta istota že mám kde bývať človeka tak podvedome uchlacholi že to hľadanie práce až tak nehorí. Tým nechcem povedať ze nehľadás, ale ver mi keby si máš kdesi sama platiť nájom je to iné.
Rodičov nerieš. Sú isto skvelý, len proste vo vašej rodine ešte neprebehol proces odtrhnutia. Moment kedy sa vzťah rodic-dieťa zmení z direktivneho na kamarátsky. A na to je naozaj nutný tvoj trvalý odchod.
Ja nám super rodičov, rozumieme si, ale bývať spolu nedokážeme. Preto som ja aj sestra odišli hneď v 18 tích. Ja som s nímy skúsila bývať o veľa rokov neskôr keď som v 27 ostala sama s 1 ročnou dcérkou, po 3 mesiacoch som odtiaľ musela odísť, nedalo sa to, stále kam ideš, prečo tam ideš, kedy prídeš, naše ináč dobre vzťahy zrazu na bode mrazu, samé hadky.
Si mladá, slobodná, bezdetna. Práve teraz máš jedinečnú šancu v živote robiť vo chceš, ist kam chceš. Nesed doma. Nečakaj na dobrú prácu, ta sa hľadá ťažko. Ber hocijakú prácu. Zmeň si životopis, nieje dobrý keď sa ti neozývaju, nájdi nejaký vzor pekne grafický upravený, daj do tam fotku, uprav tie brigády co si mala (daj ich dlhšie aj na par mesiacov, blbosti vyhod). Vytlač si ho a prejdi sa po meste, nechaj ho v baroch, restikach, hoteloch, na vrátniciach vo fabrikách... Osobne. Daj si inzerat že upratujes, strážia deti, psov, doucujes atď.. Aj to sú peniaze.
Uvidíš ako sa veci pohnú keď sa pohnes aj ty. Zahnita doma od PC prácu nenájdeš. Lebo svet naozaj tak funguje, realitu si tvorís sama svojim myšlienkami, keď fnukas doma že práca není, rodicia ma nechápu a nemôžem ísť večer von (26 ročná!!!) tak to tak aj bude ešte dlho.
@dominikatomas mas 26r zijes s rodicmi a nepracujes?! 🤷🏼♀️ Tak sa teda vobec nedivim ze ta stale beru ako male decko a kecaju ti do zivota ked u nich byvas a zivia ta🙈 ja som sa odstahovala od rodicov pocas vysky ked som mala 21 a to zijeme v rovnakom meste cize ziaden intrak ale byt v BA, normalne som makala popri dennom studiu. Zo zaciatku mi mama pomahala s byvanim kedze mne by ako studentke hypoteku nedali ale snazila som sa co najviac si zarobit sama. Po skole som sa zamestnala tento mesiac som mala 27, za par dni sa nam s manzelom narodi babo a do zivota mi teda rodicia nekecaju odkedy som sa osamostnatnila. Skor je mama pysna ze som to vtedy tak zvladla s minimom pomoci a ja som tiez. Asi sa ti necita dobre co ti tu niektore piseme ale treba sa vzchopit a zamakat na sebe.
@dominikatomas Dominika, zbežne som pozrela tu tému co si založila nedávno, baby ti radili úplne tak isto ako teraz. Ty si myslíš ze máš problém s mamou koli priateľovi, ale tvoj problém je niekde úplne inde. Myslím ze keď si založila takú istú tému ako minule tak si vôbec neprijala to co ti všetky baby radili.
Mame vadí môj priateľ je ako téma v zime je vonku zima. Proste žiadnu zázračnú radu nedostaneš ako to hneď zmeniť. Treba proste počkať, raz príde leto a raz možno tvoja mama zmení názor.
Keď je príliš direktivna nepustaj ju tak do svojho života. Keby bývas 100 km inde prídeš raz za mesiac, dva tak sa pôjde od radosti zblázniť že ťa vidí. S predstavením priateľa a vážneho vztahu si mala počkať aspoň rok, načo mame všetko vesas na nos keď vieš aká je.
A ešte ma napadlo, ak chceš robotnícku prácu súrne a hneď, vyhod si tu VŠ zo životopisu, daj tam prácu v nejakej fabrike kdesi v cechach. Robia to tak všetci vysokoškoláci keď sa potrebujú súrne zamestnať.
Nevitam diskusiu, len za mna, mala som 18, poslala som mamine sms, ze spim u priatela, nech sa o mna neboji a vybavene. 26 zena si ma pytat povolenie?
@dominikatomas Nevidíme pohľad tvojich rodičov, takže usudzujem, že "pravda" bude niekde uprostred. Napíšem ti ešte z pohľadu tvojich rodičov, mám totiž staršie deti ako si ty. Možno chcú mať len pokoj...kľud...a neriešiť sprostosti, že im dcéra ponocuje, že nemá prácu, že sa im nepáči tvoj frajer a tak ďalej. Moje deti odišli už dávno a nemáš ani potuchy, ako si užívam ten kľud....to ticho.... Majú už svoje rodiny , ja som si už svoje odslúžila a mám právo na oddych. A myslím, že takto nejako podobne uvažuje aj tvoja mama.