Mám 30 rokov a dvojročné dieťa. Ako na hanblivého chlapa?

Ahojte, v prvom rade napíšem, že nemám 15 a nepíšem príspevok do časopisu Bravo. 🙈 Potrebujem reálne poradiť.. Na začiatok by som napísala toľko, že mám 30 rokov a dvojročné dieťa s expriateľom, s ktorým sme neboli zobratí. Sme od seba už rok. Z toho polroka si píšem s rovnako starým chlapom, ktorý mi ako prvý napísal na jednej nemenovanej zoznamke. Stalo sa to krátko po tom, čo som si uvedomila, že hľadať si niekoho nového polroka po odchode od bývalého partnera je dosť nerozvážne. Tak som tomuto dotyčnému napísala, že teda si môj profil na zoznamke ruším, ale pokiaľ si má záujem naďalej písať, tak môžeme na FB. Tam ma kontaktoval a začali sme spolu komunikovať. Aby som však prešla k pointe.. Za toho polroka písania, som si stihla uvedomiť, že je to veľmi milý, pozorný a hanblivý muž. Dal mi viackrát najavo že som pre neho atraktívna (nepriamo, decentne). A taktiež to platí aj opačne. Veľmi sa mi páči. No vzhľad samozrejme nie je všetko. Denne spolu komunikujeme v rámci možností, keď môže napísať v práci, prípadne, až keď príde domov. Ja sa mu tiež ozvem ako stíham popri dcérke. Samozrejme asi to poznáte, pozriete sa na mobil aj tisíckrát, až kým tam nezasvieti správa od toho, od koho to čakáte najviac. 🙂 Všetko vyzerá byť fajn, ale má to jeden háčik. Komunikovali sme viackrát o spoločnom stretnutí, ale bol lockdown a keďže je z iného okresu, tak sme to odložili na dobu, kedy to bude možné. Teraz tá situácia nastala, no z jeho strany zatiaľ nezaznelo nič v zmysle, aby sme sa stretli osobne. Ja mu to navrhovať nechcem. Som žena a vnímam tieto veci tak, že muž by sa mal snažiť o to, aby ženu dobýjal a nie opačne. A preto moja otázka znie. Čo by ste robili vy v mojej situácii? Čakali, kým to navrhne sám? Alebo sa radšej nastaviť do tej pozície, že z toho nič nebude a nechať to plynúť ako sa to časom vykryštalizuje? Čo sa týka malej.. má deti rád. Aspoň to tvrdí. Takže prekážka v tomto zmysle, že mám dieťa by ho zastavila podľa mňa už na začiatku. Práveže mi raz v mojej slabej chvíľke napísal, že ma obdivuje ako to zvládam a že robím všetko preto, aby z dcérky vyrástol dobrý človek (ex ma bil, takže je to pre mňa dosť traumatické, aby niečo podobné nezažívala aj moja dcérka). Pripadá mi to tak, že sa ma to hanbí, alebo boji opýtať, no ja to neurobím.. bojím sa, ak to náhodou nevyjde. A nie, nechcem si hľadať zámienky, že mi treba niečo doma opraviť a podobne. Tak mi prosím poraďte, ďakujem 🙏🙂