Mám ďalej trpieť, alebo požiadať o rozvod?
Nakoľko si už sama neviem poradiť, žiadam Vás o Vaše názory. S manželom sa poznáme už 10 rokov a ako manželia sme spolu 4 roky. Po svadbe to u nás akosi začalo ísť dolu vodou, začali sme sa viac hádať ( častokrát aj pre maličkosti), čo spôsobilo, že sme sa od seba začali vzďalovať. Prestala komunikácia a v intímnej sfére sa tiež čo-to zmenilo. U mňa časom prepukla žiarlivosť a začala som si manžela viac všímať. Pár-krát som sa mu prehrabala v mobile, čo som aj neskôr oľutovala, pretože som tam našla dôverné rozhovory s kolegyňou (aj o sexuálnom živote kolegyne). Samozrejme som sa s tým nedokázala zmieriť a manželovi som to povedala. Odvtedy u nás vládne peklo..Medzičasom som otehotnela, ale dcérka náš vzťah neutužila, práve naopak - manžel, ktorý sa o ňu stará veľmi málo, pretože chodí do práce a bývame na gazdovste,čiže okolo domu a statku je veľa práce ma častokrát obvinuje aj z maličkostí, ktorých sa pri výchove a starostlivosti o domácnosť dopúšťam. Keď si už konečne "otvorím hubu", vezme to zle, pohádame sa a teda atmosféra v našej domácnosti je častokrát napätá a negatívna. Dokonca som na 3mesiace s malou odišla k rodičom, ale nerobilo to dobre, manžel ma cez dcérku psychicky vydieral až som zvážila, že návrat k nemu bude lepším riešením. Dnes som však na pochybách, či som urobila dobre. Medzi nami je to len horšie, hádky sú na dennom poriadku a viem, že na už takmer 2-ročnú dcérku to veľmi vplýva ( aj keď sa nehádame pred ňou,ona to určite cíti)..navyše som zistila, že manžel spomínanú kolegyňu ľubi (len nemôže byť s ňou, má rodinu od ktorej nechce odísť) a na mne neustále hľadá len chyby, ktoré mi aj vyhadzuje na oči. Už som sa asi zmierila s tým, že ako rodina nebudeme fungovať, no potrebujem poradiť, čo ďalej. Som matka na materkej a financie na vlastné bývanie nemám. Mám preto radšej ďalej trpieť (veď dcérke tu okrem.lásky medzi jej rodičmi nič nechýba), alebo mám podať žiadosť o rozvod, odsťahovať sa..alebo sa rozviesť, bývať spolu..ďakujem za všetky Vaše rady, postrehy
@lukli87 načo sa ho pýtaš na názor čo ako? On sa ťa pýtal, keď si začal s kolegyňou?
Koľko máš životov? Tri či štyri? či ako my všetci ostatní iba jeden? Tak si ho treba vážiť.
Chceš celý život len prežívať alebo žiť?
Ostaneš bez financií? Ako ste bývali? U neho alebo vo Vašom? Veď môžeš požiadať o výživné. O rok ísť do práce a nejako sa nakopnúť. Na začiatok ísť k rodičom, ak ťa prichýlia.
Tvojej malej nič nechýba? Iba láska? Sama píšeš, že tvoj muž mal taký a taký vzor a podľa toho sa asi riadi aj teraz. Tak nebuď ty tým vzorom pre svoju dcéru
Musíš si rázne položiť otázku či chceš byť šťastná alebo len celý život trpieť. Ja by som za teba hneď odpovedala že chcem byť šťastná, lebo to chce byť každý človek. Naďalej by som sa s ním nezabavovala a podala žiadosť o rozvod. Možno som tvrdá, ale tak by som to spravila ja
čítam tu samé komentáre, že " vydiskutuj si to s ním" hah, a s chlapom sa dá odkedy diskutovať o nejakom probléme ?predsa problémy neexistujú,nie?!
a samotná zakladateľka diskusie píše, že už to s ním NERAZ preberala, ale on situáciu vidí inak ako ona.tak o čom majú diskutovať ?! wtf ?
@mpg A príde ďalšia kolegyňa. Vieš ono, ak je taký ovplyniteľný, tak bude aj v inom zamestnaní a ani neverím, že by chcel odísť, keď tam má ju. Pri nej sa určite cíti taký úžasný a chápaný a bla-bla.
Veru, neda sa to vydiskutovat, on ma svoj pohlad na problem, svoj nazor ktory ani po mnohych rozhovoroch nezmenil. Takze nikam to nevedie..neviem ci by nas akoze posledny vazny rozhovor uz nieco zmenil. Iste je ze o dcerku nechce prist tak mozno ak naposledy pritvrdim :'( aby som este uviedla na pravu mieru, s kolegynou ASI nema fyzicky kontakt, viem ze sa vela rozpravaju a tiez vzajomne pikantne podpichuju..no manzel sa do nej aj.zalubil. ona neviem ale neopusti rodinu kvoli nemu. Zmena prace by asi nepomohla kedze komunikuju spolu cez mobil :'(
A veru, ona ho podporuje, chape, pomaha mu, radi,.dohovara - no proste bohyna je to
@lukli87 Mňa zaujíma, ty ho ešte miluješ?
@lukli87 ja mam podobny problem alebo vlastne mala som.. hadky na dennom poriadku, vsetko bola moja vina a bla bla bla.. jedneho dna som mu zbalila veci a dovidenia.. mame spolu syna 4.8 bude mat rok.. viem, ze to aj vnima, ze otec tu nieje.. ale v hadkach sa zit neda.. ja som konecne spokojnejsia, kludnejsia a nemam v jednom kuse nervy, ktore potom prenasam na maleho.. aj na nok vidim, ze je veselsi.. byt na tvojom mieste balim sa a cau maj sa.. rob si co chces.. tiez pocuvam co ma toto ako to urobil.. preco kasle a bla bla bla.. nech si vezme maleho on a stara sa.. nedokazal by to..
Moje obavy z odchodu su velke nakolko uz som to raz zazila a bolo to zle no dnes je dcerka uz o dost vacsia, vnima to a samozrejme je na otca az prilis naviazana. Mam strach ze jej tym velmi ublizim ale jasne ublizuje jej aj takyto zivot aj led sa pred nou nehadame skoro.vobec a smazime sa byt veseli..a ci ho este lubim? Neviem uz ci je to.laska alebo len naviazanie, proste si neviem predstavit.svoj zivot bez jeho pritomnosti a stale niekde v hlbke tuzim po jeho objati, pohladeni a ze sa to cele konecne vyriesi a to co sme spolu zazili nehodimelen tak za hlavu..viem si som.po tom vsetkom stale hlupa naivka
@lukli87 pocity som mala aj ja take.. ci mi nebude chybat ked odide.. a vselico ine.. tiez by som chcela objatie a vsetko okolo toho.. ale nedalo sa to uz vydrzat.. nie sme spolu uz mesiac a pol.. a ja mam pocit, ze keby mi nevolal ohladom maleho, ani by som nevedela, ze vobec existuje.. uz nieje ziadna stopa lasky ani nicoho
k teme.
mas trpiet? chces trpiet? ja by som nechcela. to by nechcel nikto
@lukli87 a skúšala si odbornú pomoc? V manželskej poradni, u psychológa alebo ak ste veriaci, tak napr. aj u kňaza ...
Niekedy treba začať aj u seba, zmeniť svoj spôsob komunikácie, väčšina mužov sa nerada vracia domov, ak tam nájdu nervoznu a odutú manželku ... nerada to hovorím, ale okolo chlapa sa treba vedieť trošku aj točiť, líškať sa mu, navariť mu dobrý obed - to čo má rád a naservírovať mu ho s úsmevom a láskou. To samozrejme, ak chceš ešte vzťah zachraňovať, ak si ho už vnútorne pochovala, nemá zmysel do neho niečo ešte investovať.
Určite od neho odist...ako bolo pisane vyzivne na seba aj malu..ked on zil hentak ako dieta tak je to prenho normalne..ale mala to bude citit viac a viac a ked bude dospela tak to moze byt aj pre nu normalne...Dcerka je este mala najdes si lepsieho 🙂
Skúsili sme raz psychologickú poradňu. Najprv som bola ja sama a povedala aký mám problém a čo vnímam za problém v sebe a v manželovi a potom sme boli spolu..nuž a výsledok? Manžel si zobral z toho celého len to čo sa jemu hodilo a potom mi to vyhadzoval na oči )
(že som žiarlivá, je to nevyliečiteľná choroba a s takou osobou sa zle žije). Ale to, že aj on je žiarlivý, že by mal so mnou viac komunikovať, aby vo mne nevzbudzoval pocit neistoty a veľa iných vecí, to už akosi prepočul. Takže na ďalšie sedenie ani nemalo význam ísť. Čo sa týka sexu, pár krát sme ho mali a prevažne z mojej iniciatívy, posledné 3 mesiace sa už dosť hádame takže samozrejme, už spolu ani nespávame.
Skúšala som aj také zbrane - točiť sa okolo neho, pomáhať mu aj s takými vecami čo bolo nad moje sily, aj sa smiať, baviť, volať ho niekam spolu von, dobre navariť..no pomohlo to asi na pár dní a potom zas prišlo niečo, čo to celé pokazilo. Občas z mojej strany, no keď to tak hodnotím, prevažne on bol ten, čo to celé pokazil. Keď sa mu niečo nedarilo, niečo ho nahnevalo, nebral ohľad a znervóznel či pohneval si všetkých naokolo. Tak potom to ani mne nedalo "točiť sa okolo neho".
Hádky sú však už na dennom poriadku a za maličkosti tak čím ďalej tým viac vo mne rastie domnienka, že toto celé nemá už význam. No ťažké je odísť, keď viem, že nemám na to sily, ani finančné prostriedky. Z materskej si veľa dovoliť nemôžem. Keď by som už aj odišla, chcela by som zabudnúť, nestretávať sa, nekontaktovať, čo žiaľ nebude možné keďže budem musieť s ním komunikovať a zas sa "dohadovať" o malú..
@lukli87 tak u vas to vyzera ze ste uz davno v procese rozchodu. Ano rozchod boli. Ano zivot slobodnej matky s malickym dietatom nieje lahky. Sama som s 2 rocnou byvala v prenajatej izbe v byte s dalsimi 3 studentami, privirabala si brigadami a na zivot/stravu/hygienu sme po zaplateni vsetkeho mali cca 70 eur na mesiac. Aspon sa mala rychlo oducila od plienok /lebo som na ne nemala peniaze/ a moje jedlo boli tak spagety s najlacnejsim kecupom.
A ano, budete sa musiet stretavat, aspon zo zaciatku. Ked si to nastavis tak aby si malu braval casto a na niekolko dni za sebou budes to mat lahsie, pocas volna si oddychnes a mozes si aj nieco privyrobit a mala nepride o otca, bude s nim mat mozno intenzivnejsi vztah a stravi s nim viac casu ako teraz. Ja mam takmer 7 rocnu a s ex sa moc nestretavam, co treba poriesime cez sms, pripadne si zavolame. Brava si ju rovno zo skoly, pripadne mala sama vide pred dom a sadne do auta.
Ja si aj po rokoch vravim ze rozchod bolo to najlepsie co sa dalo spravit, hetnaky vztah-nevztah je priserny,cloveka pochovava za ziva, hlavne ked je niekto zalubeny inde
@lukli87 alebo mas druhu moznost pockat, docasne sa prestahovat do inej izby v dome (napr. do deckej) odstrihnut sa, neriesit, nevsimat si.
Vela veci sa vie urovnat, materska je narocna v tom ze si len doma a tvoj svet je male dieta a chlap, moc sa na to clovek sustredi a riesi - proste ponorka. Ked pojdes do prace su to podnety, novy ludia, sem tam clovek vybehne von s kamosmi, skolkar/skolak uz pojde sam aj na prazdniny...proste clovek ma co robit, ako zamestnavat hlavu a nejako menej riesi co je doma.. A velakrat sa potom veci urovnaju, poznam 2 pary co to takto prekonali, po materskej sa kriza nejako vyparila a funguju uplne v pohode
ja by som sa rozviedla,nerozumiem ludom,co si robia zle vzajomne a su spolu,poznam aj take dvojice,ze 40 rokov spolu a zle si robia nonstop,riesit financnu situaciu a preto byt s blaznom?? ja teda som bola aj na nule,a neostala by som s debilom ani sekundu,ani kebyze mame xxxx deti a neviem,co spolocne,zivot je zas prilis kratky na to,aby som ho premrhala s debilom,radsej sama aj bez koruny ale byt x rokov v hnusnom neudpokojivom vztahu ma aky zmysel? pre koho? ale jo,budis poznam odobne x zien,co su v hnusnych vztahoch a co...tak nech su ja by som sa rozviedla a rozisla aj 100 x
@lukli87
to, ze hovoris, ze ak odist, tak len tak, ze sa od neho odrezes, svedci skor o tom, ze nevies sama, co so sebou.
nemas kontrolu nad vlastnými emóciami.
taketo "velke gesta" potom vyzneju posmesne voci tebe samej, lebo aj keby ti niekto hned a zaraz umoznil ist a viac ho nevidiet, tak by si uz nasledujuci den revala do vankusa a rozpravala o tom, ze za takých a onakych okolnosti by ste sa mohli dat zas dokopy (keby bolo keby). a vratila by si sa, keby bola moznost.
uprac si v hlave. preber realne fakty, nie svoje emocie, ktore aj tak lietaju presne ako u tvojho muza (jeden den čihi a druhy den hota). rozober si, ci fakt to nema vyznam a ROZHODNI SA pre konkretnu cestu. a tu potom zacni naplnat. rozmen ju na drobne a postupne dosahuj jednotlive ciele.
a ber na vedomie, ze neexistuje iba vyhodne rozhodnutie. kazde ma klady aj zapory. pri kazdom jednom budu aj veci, ktore olutujes. bez toho to nejde.
sama za seba si uvedom niekolko veci:
- nevies vytrvat. aj zacnes rieisit, ale staci pocit neopätovania a uz na to kasles, davas ruky prec, ides si pofukat svoje sklamanie z nedocenenia. lahsie podliehas pocitom beznadeje a zbytocnosti sa snazit.
- ako kazdy ziarlivec mas strasne citlivo nastavenu latku hrdosti. ovela rychlejsie a lahsie sa citis ohrozena (domnelym) ponizenim a ovela lahsie aj urazena. a ovela rychlejsie preto stracas ochotu jednat ustretovo (hned si sklamana, ze snaha nebola docenena a nechas tak.).
- tvoje jednanie zo ziarlivosti je to, co ukazujes dietatu ako vzor spravania sa. u vas je jedno, ci ostane s otcom, ci s matkou, obaja jej budete ukazovat patologicke vzory reagovania na partnera (iny muz nie je pre teba riesenie, ziarlivost byva len vzacne fixovana na konkrétneho chlapa. s dalsim zacnes ziarlit zas. cca po polroku prestanes mat pocit, ze si Vyvolena a zacnes prehodnocovat jeho chovanie, ci to "nieco podozrive nemoze indikovat". a zrazu sa budes chovat rovnako ako s tymto chlapom.).
ak ti mozem poradit: popracuj na svojej ziarlivosti - mnohe veci, co teraz vyzeraju neprekonatelne, sa zacnu sami od seba riesit.
nevyriesi to vsetky problemy, co mate. ale vyriesi to velku cast (vdaka ktorej sa potom budu lahsie riesit aj tie ostatne problemy).
a kym budes pracovat na tej ziarlivosti, prestan sa stale obzerat na to: aj on hento, aj on toto, ... Sustred sa len na seba, ries svoje zle vlastnosti. neporovnavaj (s nim, ani s inými ludmi). ak uz chces porovnavat, najdi si vzor, ktory "stoji vyssie" ako ty. hladaj to, co ta potiahne dalej, nie co ti umozni stagonovat a ospravedlnovat sama seba.
a priprav sa na to, ze to bude tazky boj. sama vidis, ze zmenit druhého je velmi tazke a unavne (ved ta ide porazit ako nevies u vlastného muza dosiahnut veci). zmenit sam seba je este narocnejsie, pretoze sam sebe mame tendenciu odpustat a ospravedlnovat svoje prehresky.
chcelo by to psychologa,resp.manzelsku poradnu,aj individualne
Vyhladaj pomoc odbornika aj sama pomoze ti to zorientovat sa, pozriet s odstupom na vas vztah s nadhladom a odlobodit sa od zavislosti k nemu. Ja som ex davala sance ale nemalo to zmysel, tiez som sa sama obavala odtrhnut sa od neho ale bolo to najlepsie co som mohla urobit a lutujem len jedno - ze som to neurobila skor. Dieta si nezasluzi takyto vzor a ty si zodpovedna aky jej ukazes. Lepsie to zvladne teraz ako 5-6-9 rocna.
Rozmyslam nad tym odbornikom len zial, je to financne dost narocne. Ked sme boli s manzelom v poradni,a teda ja este predtym sama, stalo ma to 60€ a nic z toho :'( ved to ze ja som najviac zodpovedna za dcerku..ja si najviac vsetko odskacem :'( u muza sa zmeni len to ze ostane sam a bude mat viac casu na milenku..mrzi ma to
A to je mozne ked nie som tyrana?
@lukli87 Keby si sama a nemáte dieťa, tak by si odišla? Neodišla. Povedzme si to úprimne, ty nie si s ním kvôli vašej dcére. Toto je hádam v každej takejto téme, vždy ženy píšu, že sú s chlapom kvôli deťom, lebo dieťa by to zle nieslo atď. Dieťa potrebuje hlavne kludné a šťastné detstvo, nie toto. Ja som to videla na sebe a teda ani náhodou zo mňa nevyrástol spokojný, sebavedomý a vyrovananý človek. To všetko akosi prichádza s vekom, keď sa dokážem na veci pozeráť ináč, ale ako dieťa som nič z tohto nebola a teraz je ten život dosť zložitý. Je to čisté sebestvo z môjho pohľadu. Tebe tiež vyhovuje, čo tam máte, čo tam má malá. Obávaš sa, že jej lepší život neposkytneš. Je ešte malá, rýchlo sa adaptuje hoc kde. Ver, že čím bude strašia tým to bude horšie. Len to je zasa o tom, na to musíš prísť ty sama.