Mám dve deti a môj partner nemá žiadne
Ahojte. Už dlhšie som premýšľala nad tým, že sa vas tu opýtam na váš názor...
Mam dve deti, dvoch chlapcov.. Jeden skoro 4 roky, druhý 2,5 roka.. S manželom sme ich mali dosť skoro..čo bola chyba uz teraz viem, no čas je nezvratný. Sme v rozvodovom konaní..odisla som od neho pred vyše rokom.. Po kratkom čase po odchode som sa s niekym stretla, stretávame sa dodnes. Bolo to to stretnutie ktoré vas dostane po všetkých smeroch. Darmo, že neplánovane veci sú najlepšie. Niektoré 😉 trávi čas s mojími detmi. Pomáha mi s nimi sám od seba, neprosím ho o pomoc. Zapaja sa sam do všetkého. Uspi ich, prebali, na kŕmi, oblečie vyzlečie.. S mladším ma dobrý vzťah. Starší je vnimavejsi, občas ma voči nemu zle správanie ale to aj k iným členom rodiny.
S partnerom, ak ho tak nazvat môžem spolu nežijeme. Sme od seba 50km,sme spolu počas vikendov. Spoločne bývanie je vo hviezdach. Každý ma svoje záväzky.. No ide vlastne o to, ze po pol roku nášho stretávania mi začal davat na oči, že mam deti s niekym inym ako s ním, ze nieje ich otec.. Ze su to veci ktoré nejdu zmeniť, ktoré nevie pochopiť, nevie ci ich niekedy
Pochopí.. Celý ten vzťah sa dosť narúša pretože toto su denno denne ataky z jeho strany.. Rozumiem, že ho to štve no som to ja s mojimi detmi, nie len ja.. Ja druhej strane hovorí o tom ako by si našiel bližšie prácu aby sme to mohli skúsiť keď sa vyriešia iste veci.. Mozno z popisu to neznie tak zle ako to ja vnimam ale ide mi hlavou ci nečakám na niečo čo nikdy nepríde, ci mi len otvorene nevie povedať, že to nikam nespeje, ci len nechcem veriť tomu co by som chcela.. Ako ľudia so nesmierne rozumieme, spoločný čas travime super bez hádok, nemame žiadne nezhody okrem toho, že mám a deti s niekym iným a že ich asi aj vlastné mám.. Niekedy človek nevidí čo by mal.. A možno to chce naozaj len čas, vydržať pretože zato mi to stojí.. Vy ktoré máte takéto vzťahy... Ake vzťahy majú vaše detičky s vašimi partnermi?
Stručné zhrnutie
- Partner, ktorý opakovane zdôrazňuje, že neakceptuje deti z predchádzajúceho vzťahu, výrazne zvyšuje riziko, že vzťah nebude mať dlhodobú perspektívu; diskutované riešenia zahŕňajú otvorenú komunikáciu, časový limit a prípadné ukončenie vzťahu.
- Praktické kroky na riešenie situácie sú navrhnúť spoločné bývanie "na skúšku", otvorene prejednať finančné záväzky vrátane hypotéky a presťahovania, a zvážiť párovú/rodinnú terapiu alebo poradenstvo.
- Zatajovanie existencie detí pred partnerovými rodičmi bolo v diskusii označené za vážny problém, ktorý podkopáva dôveru a komplikuje budúce spoločné bývanie.
Najčastejšie otázky
Q: Ako mám hovoriť s partnerom, ktorý neakceptuje moje deti?
A: Navrhnite otvorenú diskusiu o očakávaniach a hraniciach, dohodnite časový rámec (napr. niekoľko mesiacov) na sledovanie zmien a zvážte spoločné bývanie "na skúšku" alebo párovú/rodinnú terapiu.
Q: Má význam čakať, že partner "dozrie" a prijme moje deti?
A: V diskusii prevládal názor, že opakované výčitky po pol roku až roku zvyčajne naznačujú nízku pravdepodobnosť dlhodobého úspechu; niektoré príspevky však uvádzali, že pomalé budovanie vzťahu s deťmi môže fungovať.
Q: Čo robiť, ak partner býva u rodičov, má dom a hypoteku, a ja som na materskej?
A: Diskutované možnosti zahŕňali prediskutovať predaj domu alebo presťahovanie, zvážiť pracovné možnosti (aj dojazd 50 km alebo práca v zahraničí) a vyhodnotiť dostupnosť pomoci pri starostlivosti o deti, keďže bývanie s rodičmi komplikuje organizáciu opatrovania.
Q: Je správne zatajiť pred partnerovými rodičmi, že mám deti?
A: Väčšina príspevkov považovala zatajenie za problém a odporučila včasnú a úprimnú komunikáciu, pretože zatajovanie podkopáva dôveru a môže spôsobiť konflikt neskôr.
Q: Ako zapojiť partnera do výchovy bez toho, aby ho to preťažilo?
A: Odporúčané kroky sú začať ako "kamarát" deťom, umožniť postupné zapájanie do denných úkonov (uspávanie, prebaľovanie), a zabezpečiť, aby partner a matka mali dohodnuté výchovné princípy.
Q: Môžu partnerovi rodičia mať "právo dožitia" na dom, ak je na dome hypotéka?
A: V diskusii zaznelo tvrdenie, že "právo dožitia nemôže byť udelené na dom s hypotékou", ale toto tvrdenie bolo prezentované bez právneho potvrdenia a zostáva otvorenou právnou otázkou.
Závery z diskusie
Zhoda
- Partner musí byť ochotný akceptovať deti; bez toho je dlhodobý vzťah málo pravdepodobný.
- Otvorená komunikácia o spoločnom bývaní, financiách a očakávaniach je nevyhnutná.
- Zatajovanie existencie detí pred partnerovými rodičmi sa považuje za vážny problém pre dôveru.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že partner môže časom "dozrieť" a postupným kontaktom si vybudovať vzťah k deťom; iní tvrdia, že ak po pol roku stále kritizuje deti, vzťah treba ukončiť.
- Jedna skupina odporúča začať s rolou "kamarát" a postupne zapájať do výchovy; druhá skupina tvrdí, že tlak na "nahradenie otca" je nevhodný, lebo partner nikdy nebude biologický rodič.
Otvorené otázky
- Ako presne nastaviť rozumný časový limit na rozhodnutie, či partner "dozrie"?
- Ako riešiť vlastnícke a finančné otázky (hypotéka, dom, prípadný predaj) pri budúcom spoločnom bývaní?
- Ako ovplyvní prijatie rozvedenej matky s deťmi postoj partnerovej veriačej rodiny?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
hypotéka, právo dožitia, materská, spoločné bývanie na skúšku, spoločné dieťa
Miesta a osoby
žiadne
Takze nas pribeh je na zacatku velice podobny - mam dve deti, odesla jsem od jejich otce pred tremi lety- rok na to jsem potkala noveho partnera. A ten mi vesel do zivota ani nevim jak.
Diky zkusenosti z byvaleho vztahu s manipulatorem a narcisem, jsem ale o mnoho vice "sobcem", nez jsem byvala. Prioritou je mi moje vlastni emocni, psychicka i materialni Stabilität. Protoze mi doslo, ze jen tak mohu to same nabidnout mym detem.
A proto jsem tedy od pocatku vuci novemu partnerovi komunikovala naprosto jasne- o dalsi zklamani nemam zajem a ve chvili, kdy to nebude fungovat, koncim. Deti si zazily svoje a ja taky. A ja nehodlam mit vedle sebe nekoho, kdo by mi byt jen jedinym slovem "vycital", ze mam deti a byly mu v jakemkoli ohledu pritezi.
Moje dve deti jsou ale diky bohu pro meho noveho partnera soucasti me same. A ja jsem ta, o kterou stoji. A kdyby to bylo naopak, tak bych to byla ja, ktera by stala o nej i s jeho detmi.
A to mi ver, ze by se na to muj novy partner mohl klidne vykaslat a taky se rozhodnout pro snazsi cestu- uz jen proto, jakym psychopatem muj Ex je, a jak se snazi zkomplikovat mi zivot, ublizit nejen me, ale predevsim vlastnim detem.
Vsechno je to jen o tve vlastni hodnote. Protoze ty jsi ta, o kterou jde. Tvoje deti cerpaji ze stastne a vyrovnane maminky. A tvoji rovnovahu uz by zadny chlap nemel nabourat. Je jedno ci ex nebo ten novy. Na svete jsou chlapi, pro ktere to neni zadna veda a uz vubec ne obet milovat zenu se dvemi detmi.