Mám ísť sestre na svadbu?
Ahojte. Mám otážku a prosím o radu. Mám mladšiu sestru o dva roky, ktorá sa bude v lete vydavať. Nekomunikujeme spolu. Mam takmer 2 ročného syna, od jeho narodenia sa o nás nezaujíma. Ja som sa ešte v tej dobe snažila komunikovať, volala som ju k nám. Potrebovala som vtedy velmi pomoct ale nevolala som ju na pomoc ale skor ako spoločnost. Odmietla ma viac krát pritom bola a stále aj je nezamestnaná. Už v tej dobe mala tohto priatela, ktorého si ide brať a klapky na oči a nič iné pre nu neexistovalo iba on. Vtedy sa ma to velmi dotklo a doteraz jej neviem odpustit že ju nezaujíma vlastný synovec. Nezavolala, nikdy sa nespýtala ako sa máme a čo je nové. Nemám záujem jej ist na svadbu ale už teraz viem že to bude velký problém s mojimi rodičmi, čo mi až tak nevadí. Zaujíma ma váš názor, ist či neist? dakujem
@beatrixka77 my máme spoločnú sestru?????...:🙂)))
@beatrixka77 určite si nájsť k sebe cestu. To čo píšeš je žiaľ realita každého druhého vstahu v rodine. My to máme opačne. Doslova sme sa museli svagrinej ponúkať na návštevu a vždy niečo bolo, prečo sa to nehodilo a pridružili sa iné veci, čo som už nezniesla a rok sa už nebavime, akurát, že to je manželovho brata žena, a nemám už náladu to meniť späť. Niektorí ľudia sa nepotrebujú, myslím to hrabkanie na vlastnom piesočku. Ozvú sa len keď niečo treba. Je to tvoja sestra, skúsila by som to. Hoď rozhovor s ňou. Držím palce.
@beatrixka77 urcite chod .. tolko je rozhadanych rodin, to je velka skoda ...
ktovie ci nema nejaky psychicky problem ked je odmieta kontakt
Tak predpokladajme, že ťa pozve. Na jednej strane mi pripadá logické nejsť (fakt, čo sa budeš tváriť, že ťa to celé baví, keď z celej situácie grciaš), no na druhej strane súhlasím s ktorousi pisateľkou, že tým budeš akoby definitívne demonštrovať úpadok vášho vzťahu a potom to už tak ľahko nepôjde do normálu. No a keby som nemala zažité zbytočne rozpadnuté vzťahy, nepoviem ani slovo: U nás sa po istom dlhodobejšom rodinnom konflikte doteraz rieši, že kto koho nepozval a kto komu práve neprišiel na oslavu, hoci práve bol pozvaný a mne to takto z diaľky pripadá veľmi zbytočné. Akoby jediná moja robota bola vypočítavať, kto mi kedy čo odmietol, resp. odmeriavať metaforickú diaľku / blízkosť medzi nami a na základe presného vzorca ľudí pozývať /nepozývať a pod.
Tak čo ja viem? Všímam si, ako sa tu ľudí drasticky dotýka nezáujem jednotlivých príbuzných, ale nemôže byť občas pozitívny vzťah založený aj na odstupe? Ja som s istým členom rodiny mala svojho času tak pokašlaný vzťah, že teraz asi obaja skáčeme meter dvadsať z toho, že si síce na sviatky neblahoželáme, netelefonujeme si, takmer nemáme o čom komunikovať, ale predsa, nehádame sa, nerobíme si naschvály a no, ono to jeden cíti vo vzduchu, blízkosť občas nefunguje a naopak, aj taký "vzdialený rešpekt" má vo vzťahoch svoje miesto.
NO ešte by som protestovala proti diskotékam ako jedinej aktivite slobodných žien, hoci ich záujem o deti naozaj vie byť komplikovaný a fakt nevieme, čo za tým je. Ja by som to teda vzala ako fakt: sestra nikdy nebude tým, čím by si ju chcela mať, no tak čo budeš od nej čakať? Čo takto nečakať nič a nechať to plynúť? A prispôsobiť tomu vašu komunikáciu a to by bolo asi tak všetko. Pekne choď na svadbu, drž si odstup a dívaj sa na celú vec len tak, zhora.
@beatrixka77 pozvala vas? ak vas pozve, ist. ak nepozve, neist. vyriesene.