Mám konečne prejaviť to, čo cítim?
Ahojte, mám nízke sebavedomie kvôli mužovi. Vysmieva sa mi, párkrát ma i udrel. Škaredo mi nadáva. Pritom je to človek so solídnym postavením, o kt. by to nikto nevravel. Sme manželia. Máme deti. Do života mi vošiel muž. Je to môj klient. Rozvedený, ma tiež deti. Prejavil mi po čase pocity, nedávno tiež vravel, že ma ľúbi. Spýtal sa, či i ja jeho. Stretli sme sa na kafčo, v parku, len tak cez deň. Spýtal sa, kebyže nie je môj klient, tak či by som prejavila záujem. Chápe ma, vie že som vydatá, okolnosti tuší. Zas chápem ja jeho, že dávam mu podnet už len tým, že sa spolu stretávame. Rozvod sa nedá riešiť, lebo manžel sa ma drží rukami nohami a finančné ma vyhraté. Potrebujem poradiť, i keď viem, že najlepšia je čistá cesta..Ale potrebujem lásku..mám mu konečne prejaviť čo cítim? Chcem proste žiť..Prosím, píšte solídne komentáre..Privítam niekoho s rovnakou skúsenosťou. Vďaka ❤️
@malinaalina Mala som to kúsok podobne ako ty. Vzťah bol nie dlhý - trval 1,5 roka v tom čase. Avšak na moje narodeniny došiel ku mne na byt, zavinšovať, sedeli sme v obývačke, syn v kuchyni. No ex mal vypité a preplo mu. Na narodeniny som dostala ako dar modrinu a hrubé zaobchádzanie. Veľmi ťažko som to niesla. Oficiálne som mu dala zbohom koncom júna. Aj keď teda, poslednýkrát som u neho bola na jeho narodeniny vo februári - zase zavinšovať ja. Odvtedy si ledva spomenul, že existujem. Takže, v podstate vzťah už nebol (od 9/2020 sme ani spolu nespávali). Koncom januára mi však do života vstúpil jeho kamarát, s ktorým ma zoznámil rok predtým. Bránila som sa tomu, lebo vzťah som nemala ofiko ukončený - lebo všetko treba mať na poriadku, lebo to sa nepatrí, lebo, lebo... Chodil ku mne - na čaj a brutálne sme sa nasmiali. Už len to mi prospievalo - smiech (nie, nič viac naozaj nebolo). Ex som jasne vravela, ak sa o mňa nebude zaujímať, bude to robiť niekto iný s radosťou. Nevážil si, čo mal, čo som robila preňho. A vieš, čo? Neľutujem. Jediné, čo ľutujem, že som to neukončila ofiko skôr, že som svojho súčasného nechala čakať, a že som si neužila parádny sex, taký, aký býva na začiatku, kedy je to čisto fyzické. Teraz mám všetko - chlapa, ktorý sa o mňa zaujíma, volá mi, napíše, objíma ma, navarí - lebo občas chce aj on, je ochotný ísť so mnou dokonca na výlety (to ex nie - však súčasného mi podhodil sám slovami "ber si ju na starosti, nech mám pokoj s výletmi"). Myslím si, že o mne a priateľovi asi tuší, ale prečo mám brať ja na niekoho ohľad, kto nebral ohľad na mňa celý ten čas?
No a otec môjho syna. Tak ten mi robí problémy už vyše 2 rokov - to na mňa pľul, kričal, som ku***, pi**, všetko vyberané slovíčka - aj pred synom, dostala som päsťou do hlavy, vykrúcanie rúk, statusy na fb, opisy súkromných vecí... des... Jo - a každému vypráva, že som ho podvádzala. Len akosi zabudne doplniť, že v čase, keď som ho podvádzala, sme už boli 2 roky rozídení 😂
V každom prípade - týmito mojimi 2 vzťahmi som chcela povedať aj to, že život je taký, aký si ho urobíme. Ja som sa rozhodla prežiť ho šťastne a (s)pokojne a nie vždy je nutné brať ohľad na druhého.
A financie? Synovho otca som vyplácala z bytu, prevzala hypo na seba. O 2 mesiace do mňa vrazilo auto, o pár mesiacov ďalšia dlhodobá PN, a zvládla som to po všetkých stránkach. Tiež som sa kedysi obávala, ako to zvládnem, ale zistila som, že dám dokonca omnoho viac. To len iní ma presviedčali, že nie.