Mám krásny vzťah, ale som smutná. Čo robiť?

Ahojte,

Neviem, či to sem patrí, ale možno ma niektorá z Vás pochopí a poradí.
Mám 22 rokov. Doteraz som bola len takých zlých "vzťahoch", kedy som len riešila čosi, trápila sa, nikto sa ku mne skoro nesprával pekne a podobne. Pred dvoma mesiacmi som si našla super frajera, kolegu z práce, s ktorým sa tam každý deň stretnem skoro, ale nie sme tam vkuse spolu, keďže robím vo vedlajšej budove. Má 30. Je to najlepší frajer, akého som si mohla priať.
Ľubim ho, prekvapuje ma, 2 krát do týždňa aspoň u neho prespíme, chodíme na výlety , večere, je šťastný, že ma má a prvé dva mesiace som bola taká, že nič som neriešila, nemusela som, netrápilo ma nič, atď.... a posledne 3 týždne som úplne mimo. Som precitlivelá, chcem len plakať, riešim stále v hlave, či spolu ostaneme, ako sa mám správať nech to funguje a to je ZLE, pritom to nemusím riešiť. Som citlivý človek a príliš o veciach premýšľam, ale predvcmerom keď som sa posledný týždeň stále vracal k debate čo má ako fungovať a tak aj keď ma ukludnil že všetko je v poriadku, proste usúdil, že som neistá a že to potom prechádzajú aj na neho tie pochybnosti. Keď sme spolu nasmejeme sa, som kľudná, ale ako náhle sme spolu neni čo i len hodinu, mám depresie, smútok, premýšľam, mám paranoje. Nechcem byť na antidepresívach a chodiť po psychológoch. Ja viem že som taká a chcem sa len UKLUDNIŤ! Neviem tl ten mojej duteh hlave povedať, že toto nie je debil pri ktorom by som sa mala niečoho báť. Ale viem, že ak s tými myšlienkami neprestanem, on nebude šťastný a nebude to fungovať. Preto s nimi chcem prestať a uklidniť samú seba. Len neviem ako :( Chcem byť zas v pohode a šťastná a tešiť sa z toho krásneho, ale neviem ako na to. Viete mi prosím nejako pomôcť? Čo zaberie? S nim to už rozoberať nejdem, nechcem, on ma má rad keď som sebavedomá a usmievam sa,... je to dospelý chlap, ktorý v našom vzťahu vidí perspektívu, a preto chcem prekonať samú seba. Ďakujem za rady! 🙂