Mám odísť, alebo ešte vydržať?

Ahojte, tak som dlho otáľala a nakoniec som sa rozhodla aj ja opísať môj problém. Asi aby som počula nestranný názor ľudí, ktorí určite toho zažili aj viac. Mám 30 rokov, s mojím manželom som od svojich 21 rokov. Po siedmich rokoch sme sa zobrali. Láska ako hrom bola medzi nami a asi aj stále je. Môj muž je proste super, je naozaj fešák, inteligentný, vtipný, spoločenský. Dá sa s ním rozprávať, máme spoločné záujmy, vždy ma vo všetko podržal a to bol niekedy naozaj iba on sám. Jeho rodina je úžasná, naozaj...mne sa normálne od neho nechce kvôli svokre a švagrinám a tak🙂)) Spoznali sme sa na VŠ v prvom ročníku a odvtedy sme stále spolu. Nikdy ma nepodviedol a ani ma nepodvedie. Vždy mi všetky kamošky hovorili ako mi závidia, lebo on o mne hovoril všade, aj pred kamarátmi ako sa teší keď prídem z domu na intrák, neskôr v práci a tak. No ľúbi ma, sama sa čudujem prečo🙂 Máme však jeden problém, je to hudobník, optimistický človiečik, ktorý je ku všetkým taký dobrák a zo všetkými taký kamarát, že trošku zabúda žiť realitu. Kým sme si žili sami v podnájme, tak to bolo fajn. Lenže sme chceli bábo obaja a aj sme si ho na prvý šup urobili a milujeme to naše bábo najviac na svete, ale asi sa tým veľa vecí skomplikovalo. Proste, keďže on dosť kvôli hudbe striedal zamestnania alebo nerobil vôbec (brigádoval vtedy), tak som všetky veci viac - menej ťahala ja z mojej výplaty. On mal super prácu, ale ho vyčerpávala a on to robiť nechce, lebo on je hudobník, a tak. Takže som otehotnela a uvažovali sme o bývaní. Nakoniec som sa rozhodla pre starší RD a rýchlo rýchlo sme vybavili úver, lebo on už vtedy zase nerobil, čiže išiel celý na mňa. A išla som do toho s tým, že nie je debil a keď budem na MD a RD, tak mu dôjde, že treba sa o nás postarať. Len nedošlo mu to. MD bola super, to som mala ešte parádny plat, ale potom to išlo dole vodou. Ja som nikdy nič poriadne neušetrila kvôli tomu, že som v podstate živila dvoch ľudí a posledné úspory išli na vybavovanie HÚ a pre dieťatko. A tak som bola sklamaná, že ani po dohováraní, plakaní a prosení proste kvôli hudbe nešiel do práce. Najprv sme si požičali od jeho brata, potom od mojej mamky a teraz žijeme z môjho povoleného prečerpania na účte, ale iba tak, že na ten účet sa nám podarí nahrabať na HÚ a koniec a energie nám platia jeho rodičia. 29 ročný, vzdelaný muž s dobrou praxou, aktívnou angličtinou chodí teraz brigádovať, lebo sa musí aj hudbe povenovať. Takže sme v stave, že som sama v starom dome s nábytkom ešte po tete, do ktorého si nemôžem kúpiť ani záclonu, lebo na ňu nemám, manžel chodí po brigádach a potom na skúšky a zase na ďalšie skúšky...no sú dni, keď sa príde domov len vyspať (lebo od nevie nikomu povedať nie). Bývame ďaleko aj od mojich aj od jeho rodičov. Moje dieťa sa stále vozí vo vajci, a to máme to šťastie, že je taká ľahká na svoj vek...inak by sme už ani necestovali. Teraz je zase preč, lebo robí rozhovor do rádia a stále mi hovorí, že teraz sa to rozbehne...lenže to počúvam už príliš dlho a už neverím, že v tomto prostredí slovenskom sa týmto dá niečo dosiahnuť, nie to uživiť ešte rodinu. No proste od tohto sklamania sa to z mojej strany pokazilo, nemám chuť na neho, ani ne sex, ani na dotyky, žijem v takom splíne a som strašne upnutá na bábo. Keďže iné východisko nebude, asi nastúpim do práce a budem hľadať jasle, lenže zas je to iba na mne a mňa to už nebaví. Tak, keď mám byť na všetko sama, tak sama a nie vo dvojici. Mám možnosť ísť domov, aj prácu by som tam mala, ale to by som bola ďaleko a kvôli bábu mám problém, lebo to tata zbožňuje a naopak. On sa vie krásne postarať aj na viac dní, dokonca má sám posiela vonku s kamoškami (aj na celý večer) a on je s drobom. V tomto je super. Ale mne je ťažko, lebo už nevládzem a nemôžem sa na neho spoľahnúť a dokedy to bude takto trvať? Tak teraz už sa konečne trošku rozhýbal, posielam mu životopisy a v piatok má aj nejaký pohovor, lenže sa bojím, či kvôli jeho hudbe to zas nepôjde na druhú koľaj. Plus mám na seba hypo, čo s ňou, máme ju krátko, jej splatenie by nás vyšlo pekne draho. No proste. Žijem v strese, či vôbec bude z čoho žiť, všetky moje zdravotné problémy sa zhoršili a nechcem, aby moje dieťa malo takú frustrovanú mamu. Vydržali by ste ešte? Nie je na mňa zlý, ale až teraz u nás nastali vyhrotené situácie - hádky aj pred jeho bratom a tak...On už tiež tak trochu nezvláda, že ho odmietam...aj keď sa podľa neho snaží a tak.