Mám ostať a vydržať, alebo odísť od manžela?

Ahojte žienky,
minulý rok som sa vydala, no dnes by som najradšej bola zase sama....
S mojim partnerom, o 7 rokov starším, sme sa vzali po 2,5 roku chodenia. Netvrdím, že som to nechcela....ale skôr to bolo tak psychologicky z jeho strany, že: "ja už by som to rád zoficiálnil, viem, že chcem teba navždy...atď." - rozumela som mu. Ja som síce študovala, ale súhlasila som. Tak sme sa vzali po Bc. štátniciach. Celé to bolo veľmi hektické - moja bakalárka, štátnice, príprava svadby, on mal problémy vo firme....a k tomu som sa mesiac pred svadbou dozvedela, že som tehotná. On začal tomto období ku mne veľmi nepríjemný, stále kričal, pre hocičo, aj pre blbosti. Pričom vedel, že som tehotná a aj tak ma stresoval, ako keby toho nebolo dosť. Netvrdím, že bol pred tým nejaký flegmatik, vždy mal ostrejšiu povahu, ale bolo to pre mňa stále akceptovateľné. Ale tesne pred svadbou sa to nejak zmenilo...zhoršilo. 2 týždne pred svadbou som mala normálne také stavy, že to nechcem, že sa nechcem za ňho vydať. Ale....všetko bolo pripravené, zorganizované, ja som nevedela povedať nie. Bola svadba, veľmi krásna. No a potom....pokračovalo tehotenstvo, počas ktorého som normálne denne chodila do školy, potom som porodila a nemohla som fyzicky chodiť do školy, tak som dokončila 4. ročník individuálne. Teraz som piatačka, študujem denne, lebo inak sa to nedá. V zime som chodila do školy, on bol s malou, až kým neprišla z práce jeho mama a hneď dával malú mame. Teraz nasleduje posledný semester, ja mám písať diplomovku, z ktorej nemám ani riadok, lebo na to nemám čas. Starám sa o našu dcéru, sama, nepomáha mi. Máme 3 podlažný dom, ktorý treba obriadiť. Môj muž je maximálne nesamostatný, nevie si sám zobrať jesť, teda vie, ale nevezme. A ja mu stále dám, lebo on potom má blbé reči, ktoré sa mi nechce počúvať. Nevie nič navariť, nevie si prichystať jedlo, aj čaj mu musím robiť. Sťažuje sa napríklad, že je natrúsené z chleba (máme 11 mesačné dieťa, keď je, tak aj vypľuje a tak....poznáte to) ale on vysávač nevezme, ani keby čo bolo. Samozrejme, jedlo chce mať každý deň iné, varené. Minule boli navarené 2 polievky, hrášková a kapustová. Pohádal sa so mnou, vraj polievka je pre psa, on potrebuje normálne jedlo. Každý deň chce mať čas pre seba keď príde z práce, sedí na bazoši a na somarinách, pričom mne stojí učenie a diplomovka, atď. O mojom relaxovaní ani nehovorím....som rada, keď sa večer osprchujem. A pritom mi hovorí, že ja si môžem cez deň schrúpnuť s malou, lenže ona spí len 2x denne a v tom čase sa snažím navariť alebo urobiť niečo do školy, okolo domu, a pod. Ale nie, ja nemám pravdu, lebo mám to všetko len zle zmenežované.....Pričom on si každý večer podrieme na gauči, keď príde z práce, ale mne hovorí, že ja stále spím??? A sexuálny život je úplne zlý. Nehovorím, že by bol zlý milenec, ale ja som od svadby pribrala 25 kg, čo výrazne zmenilo moju postavu. Keď som v strese, potrebujem sa najesť. Nevyhováram sa, som tučná a vyzerám nepríťažlivo, môžem si za to sama. Veď, povedal mi to aj môj muž, cit: "ja nechcem spať so šmalcom, ale so ženou", "si tučná jak prasa" atď. Každý deň má narážky na to, ako vyzerám. Sex máme minimálne, ani jeho to so mnou asi nebaví, mna to tiež nebaví - jednak mám komplex sama zo seba a neviem sa už pri ňom uvoľniť, lebo ma to všetko trápi. A ešte jedna vec - momentálne som chorá, predvčerom som mala 40-tky teploty, čo muž volal záchranku. Stále teplotujem 39-40, mám nábeh na zápal pľúc, ale musím sa starať o malú. Sama. Nie je schopný prísť kvôli mne skôr z práce, vraj má veľa roboty. Ale dnes odišiel naobed z práce, lebo bol pozerať autá (chce kúpiť nové) a prišiel o 17:30. A ja sa tak trápim sama, s horúčkami....
Prepáčte, že som sa tak rozpísala, ale je toho veľa. Ja už nevládzem. Neviem, čo robiť. Nedá sa s ním o ničom baviť, všetko prekrúti, zo všetkého vyjdem ako idiot ja. Nemôžem povedať, finančne je o nás super postarané. Je zodpovedný a je na ňho spoľah. Ale proste...ja už nevládzem. A neviem, či všetky ženy majú takéto problémy a proste sa musím s tým zmieriť, alebo mám odísť. Lenže - odísť nie je také jednoduché - ešte nemám dokončenú školu, a moji rodičia a celé okolie ho majú radi a vnímajú ako dobrého manžela a otca. Ja som nikdy nikomu o našich problémoch nepovedala.
Prepáčte ešte raz za dĺžku príspevku. Vopred ďakujem za vaše názory.