Ahojte, takže...tak na úvod...mám 20, priateľ tiež...máme 6.mesačného syna...s priateľom bývame sami...dostal 1.izb. byt od mamy...keď som bola v 7.mes. tak sme spolu začali žiť sami, v tom jeho...byte...nakoľko sme spolu boli dlho...a dá sa povedať, že sme spolu aj predtým žili...len nie úplne sami...tak som myslela, že nebude problém...v 7.mes tehotenstva mi odišla aj rodina...čiže som ostala v meste len s priateľom...žiadnu rodinu tam už nemám...bolo to pre mňa tažké a blbé obdobie...proste veľa zmien naraz...odchod rodiny...koniec školy, dieťa...on ešte pred narodením malého...sa babke sťažoval, mame...proste každému...prišlo mi to divné, pretože on somnou chcel dieťa a vôbec mu to neprekážalo, že som otehotnela...naopak bol rád...a príchodom malého...každý deň rozmýšľam...nad tým, prečo s nim vlastne žijem...a čo mi on dáva...tak veci platíme pol na pol...kamošky mi ale vraveli...že prídu výčitky...že to je jeho byt atď...že tam nemám ísť žiť a mám ostať radšej v byte u mojich...a stalo sa...pravidelne keď sa pohádame ma vyhadzuje z bytu...vyťahuje sa že je to jeho byt atď...vraví mi že som príživníčka...potom keď už aj idem volať niekomu nech mi príde po veci a nech odídem...nakoľko a mi vyhráža, že mi vyhodí veci pred byt...tak mi nedovolí zavolať...že nemám robiť cirkusy...tak neviem kto ich robí...už ma to uráža...nebaví ma počúvať....že on má posraný byt...tak ja nemám právo nič povedať nič...proste...sa s tým ako keby vyťahuje...ďalej...je tu problém jeho matka....tá ma nikdy nemala nejak rada...ale pred nim sa správa aspoň trošku normálne..tak on jasné že verí mamičke...tá vie, že tam nemám nikoho a správa sa ako blbá...stále robi hádky medzi nami...a jasné, že on je na jej strane a vždy bude...tak a naposledy mi vykričala...že jej bránim v styku so synom...že žiarlim (asi na ňu) alebo neviem a že ho manipulujem....a to len preto, že bol somnou u mojich a nevidela ho 2týždne...proste to je choré....ja sa vôbec necítim...na to...aby som mala niečo s tou jeho rodinou...a ani s nim sa necítim tak...že to bude raz v pohode...mám s nim ostať len kvôli malému alebo ja už neviem... ? poraďte ☹
@romidzi Každy človek by mal mať svoj vlastný názor a rozhodnutie- pretože na otázku čo mám robiť si musíte nájsť odpoveď vo svojej vlastnej hlave, či chcete takto ďalej žiť.Až mám kde odísť tak odídem,a nenechám sa ponižovať,pretože som človek a nie handra.Odchod od neho je jediné možné a rozumné riešenie.Dať si o výživné a to čo najskôr,pretože to trošku trvá.
@juliana77 no že sa o neho stará dosť 🙂 len...ja už nevládzem s nim byť...pretože nie stále veci idú tak...ako chceme....
@borkavan...súhlasim s tebou....pretože poradiť vie...ale tie urážky si mohla odpustiť...ja mozog používam...a preto, som sa nezachovala ako niektoré 20 egoistické p...ktoré myslia len na seba a nenechali by si dieťa...len preto, aby ich to nezaťažovalo...máš 29 neviem či máš dieťa...alebo nie...len netreba hneď mať blbé poznámky k druhým ...len preto, že ty si si našla super dokonalého muža...a máš dieťa neskor ...tteda neviem či máš...ale neodcudzuj...pretože nikdy nevieš či sa to neprihodí tvojmu dieťaťu...a moje dieťa nie je chyba ..takže chybu som nespravila....v tomto smere...nikdy som to neľutovala, že ho mám...
@borkavan
98 % obdobnych debilov je identifikovatelnych uz pred takym rozhodnutim ake ona spravila - mat s nim dieta... a sama vo svojich prispevkoch spomina, ze uz predtym mal divne sklony, hlavne k majetnictvu... To co sa stalo, uz nevrati spat...treba verit, ze sa len pouci...
a ano, moj nazor je taky, ze zeny sa boja pouzivat mozog... mysliet racionalne, analiticky, zvazovat... stale ziju v nejakych predstavach... a potom to tak dopadne...
@romidzi
ale ja som nikde nepisala v akom veku je dobra ci zla matka. Jedine co som napisala, ze som nepoznala vlastne nepoznam z mojho okolia zenu v takom veku, co by chcela byt matkou, mat rodinu... takmer vsetky by sa na mna pozreli, že či som šiši... že ony chcu ešte študovat, pracovat, cestovat,... - pisem z vlastnej skusensoti..
@mima4 no máš o 10 rokov menej ako ja a je to dobou, že si nepoznala reálne baby, čo pred 25-tkou nechceli rodiny. vidíš a ja som v mojich ročníkoch bola výnimka. Z mojej triedy sme ostali 4 čo si nezaložili rodiny do 25-tky. A ja som teraz posledná, čo je len tehotná z mojej strednej. A to som chodila do Žilina na obchodnú akadémiu. Proste aj naokolo tu v mojom rodnom meste moje ročníky sa povydávali do 25-tky, či už chalani alebo baby. Postupne som sa cítila ako outsider. Lebo mňa to reálne chytilo až v 28-mich rokoch.