icon

Mám pocit, že sa doma dusím

avatar
bonbonali
7. jan 2015

Ahojte.
Ani neviem ako zacat, ale hned na zaciatok chcem napisat, ze je mi jasne, ze ma mozno mnohe odsudite a budete si klopat na celo a prskat na mna, ale ja to takto citim a hladam odpoved na nieco, na co si sama odpovedat neviem.

Som vydata, mam dve male deti, som na materskej. Financne sme zabezpeceny (takze nemusim kazdy mesiac sledovat penazenku, ale urcite to neznamena, ze prehadzujem peniaze vidlami). Manzel nepije, nefajci, doma pomaha.
Prestahovali sme sa do mesta, kde nikoho nepoznam, nemam tu ziadnu svoju rodinu, ziadne zname, kedze som tu este nepracovala, nemala som ako a kedy niekoho spoznat. Ale o tie kamaratky ani nejde, nie som typ cloveka, ktory potrebuje raz do tyzdna sadnut si na kavu so znamymi. Len sa tu citim cudzo.

Od narodenia druheho dietata (ktore bolo chcene a planovane) mam pocit, ze sa dusim a ze sa zblaznim a ze som sa nemala nikdy vydavat, ani mat deti. Starsie dieta je (ako vsetky deti) velmi zive, neposedne a vlastne neposlusne, este nikdy neurobilo nic na prve slovo. Vsetko opakujem tisickrat. Je placlive, pre vsetko je u nas zvesena pusa a ja zacinam byt na to alergicka a som vo vyvrtke, len vidim tie usta dole. Mam pocit, ze som sa zasekla medzi prackou, sporakom a zehlickou. Ze kazdy den robim to iste a vysledok po mne nie je ziadny. Kazdy den je ako cez kopirak.
Rano starsie dieta hned odute. Ak ide do skolky, to mladsie je na mne nonstop zavesene, takze nedokazem uvarit, ani ist na WC bez toho, aby mi dieta nedrzalo kolena. Ak je starsie doma, tak je tu nenormalny krik, hluk, cely den lietaju s boxami na hracky, mam pocit, ze mi exploduje hlava.
Ak potrebujem ist pre starsie do skolky, tak od rana mam zaludocne krce z toho, ako bude mladsie zase revat ako pavian pri obliekani, ako ho nebudem moct narvat do kocika, lebo ani nezohne kolena a ako ho budem zase vliect celu cestu na rukach a pot mi bude az dole zadkom stekat. V skolke sa starsi zase oduje, lebo som nanho pozrela inym okom ako chcel..
Muz je cele dni v robote, ked pride domov, je s detmi hodinu a uz je zlostny, huci a posiela ich spat.
Ani neviem, ci ma tento moj vylev hlavu a patu a ci niekto pochopi, co prezivam, ale momentalne som skutocne v stave, ze by som sa najradsej zbalila, plesla dverami, kluc hodila do schranky a utiekla na opacny koniec sveta (doslova).
A pritom sa toto vsetko vo mne deje napriek tomu, ze si uvedomujem, ze muza lubim, deti tiez, ale neviem si pomoct, som stratena sama v sebe a neviem kudy kam. Chce sa mi len plakat a uz pri minimalnom naznaku vzdoru deti mam pocit, ze skolabujem a prosim vsetkych svatych, aby som sa odparila z tejto zeme.... Neviem, co sa to so mnou deje, ale niekedy mam skutocne pocit, ze proste nie som typ cloveka, ktory ma mat rodinu, ktory sa ma starat o deti.

avatar
tinka323
7. jan 2015

@alaguema pre mna tiez zahada ako moze ohodnit situaciu, ze sa neda ak niekto nezazil

avatar
laskavocka
7. jan 2015

@namornicka
No co ti mam na to povedat,ja sa manzelskeho zvazku bojim ako "cert kríza"..a nie som idiot aby som sa vydavala....to radsej zoberiem nohy na plecia....a ujdem od potencionalneho zenícha kade lahšie....

avatar
jankapo
7. jan 2015

@bonbonali toto by som presne napisala o sebe pred par rokmi.... 😉 ubijajuca rutina a k tomu strasne pocity viny, ze veci nezvladam, lebo ich nezvladam s usmevom na perach....ja som tvor spolocensky, ale zrazu na MD som salela pri predstave materskych centier, dalsich malych tvorov co by behali okolo, pistali, dalsie matky, co by sa mi vykecavali, u mna neplatilo ist von, mojou jedinou tuzbou bolo byt doma, kde by konecne bolo ticho....kde by nespievalo Spievankovo a nesvitorila Bambulka 😅 takze odporucam vymysliet nieco, aspon raz za cas,ale pravidelne-aktivitu pre manzela- aby zobral deti z domu a ty by si bola sama doma a robila v klude co chces...tazko ti radit, lebo vsetky rady skoncia pri tom, ze potrebujes, aby ta niekto (idealne manzel-otec deti) odbremenil a to nevieme ako bude spolupracovat... 😖 moj bol vzdy v tomto velmi empaticky, cize nikdy mi neodmietol pomoc- on sam je s detmi velmi rad.....a vlastne takto by to malo asi aj priridzene fungovat, ze otec pride z prace a sam sa chce povenovat detom, cim aj dava priestor zene na relax, aky si ona sama vyberie....skus to nejak pekne odkomunikovat, hoc aj napisat pekny mail manzelovi a dohodnut sa na nejakom kompromise....len odporucam mat veci premyslene, u mna pomohlo casom aj to, ze som povedala presne- konkretne co chcem....ked som povedala len abstraktne ze potrebujem cas pre seba, tak mi chlap nerozumel, a nakoniec z toho nic nebolo...ked som prisla s tym, ze budem v utorky a stvrtky chodit cvicit, bude to trvat 2 hodiny, tak to pekne spracoval....vedel si dopredu naplanovat cas, zobral chlapcov niekam, proste toto podla mna aj jemu dost pomohlo, ze sa nastavil a paradne to zvladol...postupne prezil aj vikend sam (s pomocou babiek), ale bezo mna 😉 drzim velmi palce!!!

avatar
magdalena205
7. jan 2015

Velmi dobre Ti rozumiem , tak ako sa citis Ti , sa uz nejaky cas citim aj ja. Tiez som skor samotarsky typ cloveka . Moj syncek bol vytuzeny po dlhych rokoch . Ked som zistila , ze som tehotna , tesila som sa ako mala . Zaprisahala som sa , ze s nim ostanem doma minimalne do 3 rokov . Dovtedy som zila len pre pracu a pracovala som nepretrzite 15 rokov. Tesila som sa , ako si budem matersku uzivat , ako budem chodit na prechadzky a podobne . No po 16 mesiacoch doma , mi uz zacina vsetko padat na hlavu . Kazdy den sa prichytim pri tom , ako rozmyslam o navrate do prace . Zacinam byt nervozna a podrazdena . Nemam ani chvilu pre seba . So syncekom som cely den sama a stale je na mne zaveseny . Nevie sa sam zahrat , stale potrebuje moju spolocnost . Nastastie , mm sa mu dost venuje , ked pride domov . Raz do mesiaca si zajdem na kozmetiku a masaz a vtedy trosku pookrejem . Teraz uvazujem nad tym , ze s nim zacnem chodit na plavanie . Aspon trosku zmeny . Musis si najst chvilu pre seba . Urcite sa s tym musis zverit muzovi . Musi pochopit , ze ak chce spokojnu manzelku , musi sa aj on trosku venovat detom . Drzim Ti palce .

avatar
mala_hobitka
7. jan 2015

@bonbonali Tiez si myslim ze to co citis je normalne. Akurat som nepochopila v com ti manzel pomaha? Mozno by mohol viac. Ale som za to aby o tom vedel. Je tam sanca spolu najst nejake riesenie. Ak nevies z oci do oci, napis mu list. Proste vsetko co chces povedat v premyslenom slede bez prerusovania. Mna to naucil kamarat, takto pisat drahemu lebo ked som nieco neriesila zrazu sa to nakopilo a vedela som ze keby sme sa rozpravali nepoviem mu ani polovicu toho co som chcela, tak toho co chcem zlepsit tak dovodov preco. Tak som to spisala. Precital si to, zamyslel sa a potom sme sa o tom rozpravali. A pomohlo.

avatar
marianax
7. jan 2015

@bonbonali moja uplné tq chápem a vôbec neodsudzujem poznam takéto pocity utiekla by si len nemáš kam aspoň na chvíľu úplne presne to čo popisujes zažíva I ja čo ti môžem poradiť je asi v prvom rade to aby si sa neupnula na predstavu čo bude keď pôjdeš napr. Pre staršiu do skolky deti sú vzdorovať plačúce sú to proste deti a ja som si povedala že to budem brat tak ako to je ale jednoznačne si nenechám po hlave skákať keď mi napr. Malý výstraja hádže sa O zem a ja ho musím niekam premiestniť urobím to aj napriek tomu ako sa bráni nepovolim proste nič s nim nehovorím som ticho lebo pocas toho kriku je aj tak zbytočne niekedy jasnee I po riti dostane keď je to uz na nevydrzanie ale držím sa toho ze proste nepovolim ja som nie len mamina ktorá ho lubi ako aj ostatné moje deti ale som aj autorita a to dieťa musí pochopiť ono bude stále skúšať naše nervy ale proste neustúpit takže ak ti plače nechaj nech plače nevšímat si pohľady ľudí to je zbytočné skús sa dať do kľudu uvidíš výsledky keď dieťa uvidi že vlastne si to nevšímas ale hovorim nech to znie ako chce niekedy sa nahnevam že kričím a dostane na rit to už vie že je zle.... K tomu presťahovaniu aj my sme sa presťahovali presne pred rokom do ciech až predvcerom bola u mňa jedna kocka dokonca z nášho mesta kde som žila lebo doteraz som tu kamosku nenasla spoznala som dve češky ale tie ostali pri sľuboch že sa stretneme...bolo mi neskutočne na h...O a aj mi je niekedy lebo som tu sama a jedine xo robím je stereotyp doma je to niekedy na zblaznene ale ako ti baby rádia porozprávaj sa w mužom je to veľké plus keď spolu dobre vychádzate 🙂

avatar
jabadaba
7. jan 2015

@bonbonali 😀 zlata moja, vitaj v klube. Nemas ziadne nestandardne pocity, myslim, ze tymto si prejde kazda. No nie kazda to takto na rovinu vyjavi....Nuz, materstvo ma aj dost odvratenu stranku, lenze to Ti nikto nikde nepovie. Inac by sme sa ani nemnozili. Ja teda urcite, vediet do coho idem. 😀 😀 😀 Obcas je to proste na palicu, co si to budeme machlit na ruzovo! Potrebujes ticho? Oooooooooooo, ako ja Ti rozumiem! Zistila som, ze na virvar nie som stavana. Ale to clovek zasa zisti az ked je don ponoreny az po usi. 😀

Vies co som ale zistila? A to je este horsia tvar materstva - ze aj napriek tomu ako vie vsetko liezt na nervy, akonahle nemam tie svoje male prisery okolo seba, som nervozna a postradam ich. Citim sa nekompletna, cosi mi chyba a samotu si ani neuzijem. 😀 Zrazu je to ticho pre mna zas rusive. 😀

To sme to dopracovali, co? Tak hlavu hore, nie si zdaleka sama, ak treba, vypusti ventil, aj na muza, pekne spusti co Ta kvari, ako Ti vsetko ide na nervy a zas bude dobre. Na chvilu. 😀

avatar
jabadaba
7. jan 2015

@laskavocka 😀 nevesta na uteku?

avatar
okbukaj
7. jan 2015

@bonbonali ako by si pisala o mne! Vdaka bohu,ze nie som sama s tymito pocitmi a myslienkami v hlave,aspon to nam troch pomoze;) u nas je ine akurat to,ze manzel pracuje dlho a vela (chodi domov ked my uz vsetci spime a rano uz ho niet)a doma nie je vobec,takze som na vsetko uplne sama..

avatar
jabadaba
7. jan 2015

Viete co som postrehla? Vsade sa pise o syndrome vyhorenia, co to je a koho vsetko sa to tyka! No malokedy sa spomenie v jeho suvislosti prave materstvo a zena na materskej ci rodicovskej "dovolenke"! Ak je zena spomenuta, tak ozaj len okrajovo, par vetami, ze akoze ano, aj matiek sa to moze tykat. Ale za to tu mame cele sagy o osetrovateloch, lekaroch ci manazeroch, ako nam chudatenka vyhorievaju a plne opravnene lebo oni sa staraju o druhych, len davaju a z toho potom trpia syndromom vyhorenia. Matka zrejme ma tolko priestoru na vlastne potreby, ze malokedy hadam vyhori, vsak z coho asi, ze? Ta isto neposkytuje neustaly servis inym ako taky lekar! Moje nervy, tato spolocnost je tak domylena! Pri tych expertoch, publikujucich tieto pseudoodborne clanky si casto musim klopat po cele! Kladiem si vzdy otazku ci to pise chlap, ktory nema ani paru o existencii inych "povolani", ktore su narocne ako fras, alebo to pisu bezdetne, zatrpknute zeny, ktore matky zo studie o syndrome vyhorenia vynechavaju zamerne.... 🤐

avatar
nada1326
7. jan 2015

@bonbonali presne tieto pocity som mala aj ja. Deti neskutocne chcene a lubene a na materskej som bola v depresii. Deti zo mna nervozna,manzel tiez nechapal z coho som taka nestastna. Mne dokonale pomohlo ze ked malo mladsie dieta 2 roky,dostala som pracovnu ponuku. Bolo mi sice luto,ze som dala take male dieta do skolky,ale teraz vidim ako nam to prospelo. Syn si zvykol na skolku,je samostatny,vesely a mna praca bavi. Zo zaciatku som samozrejme nic nestihala ale ked sme si nasli system,bolo to fajn. Takze mne prospela praca.

avatar
salamistka
7. jan 2015

osobne si najviac oddýchnem vtedy, keď mám dovolenku, teda nejdem do práce, dcéra je v škole a ja môžem donekonečna upratovať, teda relaxovať pri umývaní podlahy a utieraní prachu, nie že by som upratovanie zbožňovala, ale som vtedy sama doma, nikam sa neponáhľam, pustím si hudbu, do sýtosti môžem leštiť nábytok a čo je najpodstatnejšie, dcéru čaká navarený obed a usmiata mama...ja už mám veľkú dcéru, ale všetky tie veci, ktoré spomínaš, treba len prežiť a nezblázniť sa, potom príde zaslúžená odmena...pre mňa nebolo najťažšie postarať sa o dieťa, ale návrat do práce a popritom ešte postarať sa o dieťa a domácnosť, najhoršie boli sviatky, keď som unavená z roboty prišla domov a ešte ma čakalo chystanie zákuskov, výzdoby, darčekov, to boli časy, keď som bola na všetko sama, neskôr už aj môj muž pochopil, že ak sa prekoná a preberie na seba časť povinností, tak budem aj ja spokojnejšia...

avatar
belllinka
7. jan 2015

@bonbonali Tu sú nanič rady tipu, "občas choď von bez detí, kurzy, wellnesy, materské centrá..." Podľa mňa je na to jediná rada, nastúpiť naspäť do práce.

avatar
elika74
7. jan 2015

@laskavocka Tak vitaj tu na stranke pre mamicky a buduce mamicky. Fakt nie je na svete nic krajsie ako zostat na ocot.🙂

avatar
diusik
7. jan 2015

@bonbonali uplne normalne pocity,ja som sa citila podobne,mam 3 malych chlapcov po sebe,uz som zacala mat depresie,nic ma nebavilo,podotknem manzel super,pomaha vsetko,aj deticky OK.Len proste 24hod zavreta doma,ziadne podnety z vonku,ziadne kamosky nic,no tak som zacala chodit tu u nas v dedine do fitka a uplne sa mi vsetko zmenilo,aj fyzicky sa citim lepsie,aj si tam poklebetim,kedze sa tam stretam s babami z dediny.tym nechcem povedat ze naklus do fitka,ale proste potrebujes sa vytrhnut z toho kolotoca.Proste vsade to omielaju ze treba si najst cas pre seba,ale fakt to plati.Treba skusit....

avatar
evabb35
7. jan 2015

@bonbonali Neviem, kedy ste sa presťahovali a neviem, koľko malo rokov prvé dieťa, keď sa narodilo druhé. Viem však, že obdobie vzdoru je pre matku nesmierne psychicky vyčerpávajúce. Podľa mňa rodine pomôže, ak v čase vzdoru dieťa zamestná nejakými záujmami, krúžkami...jednak rodina si na chvíľu psychicky oddýchne a jednak krúžky pomôžu dieťaťu sociálne dozrieť, pomôžu zlepšiť hrubú motoriku, jemnú motoriku...a čím viac rodič zaberie v období vzdoru, o to ľahšiu situáciu bude mať v neskoršom veku dieťaťa. Takže všetok čas, čo teraz deťom venuješ sa ti neskôr viacnásobne vráti. A ako bolo spomínané bližšie, toto obdobie treba prežiť a nezblázniť sa a zaslúžená odmena ťa neminie.

avatar
sissy27
7. jan 2015

@bonbonali psychohygiena a hneď ... deti hodiť na krk babkám dedkom mužovi a vypadnúť, telefón treba nechať doma - poradia si.... aspoň na víkend niekam na wellness (ideálne hotel, ktorý nie je baby friendly) alebo čokoľvek, čo ťa baví... to, čo prežívaš, nie je nič neobvyklé, proste žiješ v stereotype, takže skôr či neskôr k tomu prísť muselo... to neznamená, že si zlá mama alebo manželka, len si úplne normálna ženská 🙂

@laskavocka jáááááj zas ty, chronická klamárka a zakomplexovaná chuderka? 😀 😀 😀 neznášaš rodinný život a preto si sa zaregistrovala na fórum pre matky s deťmi a špehuješ tu, kde sa čo šuchne, zapájaš sa do tém, o ktorých hovno vieš a tajne dúfaš, že aspoň tu si sa s tebou niekto bude baviť, keď už v realite to nejde 😀 😀 😀
@elika74
@tinka323
@namornicka
@alaguema
@slnecnica174 a ostatné... odporúčam si hodiť tu vyhľadávača nick slečny "láskavej" a pochopíte, že ignorácia je niekedy najlepšia voľba 😉

avatar
elika74
7. jan 2015

@sissy27 uz som si pozrela🙂 No ale co ma robit, ked pre večne slobodné stránku ešte nenašla? Mysli si, že manželstvo vymyslela cirkev. A Židia, Gréci, Rimania a ďalšie národy to všetci žili len tak na divoko?
Pri registrácii by mal byť aj IQ test.

avatar
tinka323
7. jan 2015

@laskavocka a ty hlavne nezavadzaj maminy, riesis tu diskusiu o zmenseni vaginy po porode a v tejto diskusii sa ani nechces vydat a chces byt slibodna a pri pocuti slova deti ti nabehuju zimomriavky. Tak si rodila, ci nie? Mas deti ci nie?

avatar
sissy27
7. jan 2015

@elika74 podľa mňa našla, ale vyhodili ju odtiaľ 😀 😀 😀 alebo neprešla ani registráciou 😀 😀 😀
@tinka323 možno jej nie len zmenšili škatuľu ale v rámci pokusu odstránili aj zvyšky mozgu a nechali len tie dve bunky, ktoré riadia dýchanie a vylučovanie 😀 😀 😀 a voilááááá tu máme výsledok !! Bravooooo pokus sa podaril, dve bunky fungujú 😀

avatar
magdalena205
7. jan 2015

@laskavocka moja zlata v septembri si tu pisala , ze si chces dat zmensit vaginu , lebo po porode sa Ti zvatsila 😄 . A teraz tu pises , ze si slobodna , bezdetna a stastna ? Co o tebe este nevieme ?

avatar
fidka79
Odpoveď bola odstránená
avatar
sissy27
7. jan 2015

@magdalena205 možno sa rozviedla a dieťa zverili exmanželovi do opatery... potom by spĺňala všetko - porodila aj je slobodná a bezdetná 😀 úprimne, ja by som sa dosť čudovala, keby toto vymetené stvorenie malo fungujúcu rodinu...

avatar
magdalena205
7. jan 2015

@elika74
@sissy27
@tinka323 ale dosiahla co chcela , zasa je stredobodom pozornosti .

avatar
nini1010
7. jan 2015

Vies co potrebujes?Vratit sa do prace,zamestnat sa.

avatar
sissy27
7. jan 2015

@magdalena205 ďakujem pekne za takú pozornosť 😅 ale ak jej len toto chýba ku šťastiu 😅

avatar
katarinamarkova
7. jan 2015

@bonbonali to je len tym, ze my zeny obcas zabudame na to, ze okrem matky, manzelky, upratovacky, kucharky, zasobovacky, taxikarky.....................atd...............by sme mali aspon obcas byt same sebou 🙂
recept jednoduchy:
aspon jeden den do mesiaca si sprav len pre seba......deti pozicaj tete, babke, sestre, ujovi, manzel ked nebude jeden den v praci nech sa s nimi na par hodin zahra - a rob to co ta bavi.....kava s kamoskou, nakupovanie, vysivanie, lyzovanie, citanie, kadernik,prechadzka...............
neviem ako dlho si na materskej....ale z prispevku mi vychadza ze mas dve deti po sebe......cize uz 3-4-5 rokov? ak mas moznost mensiu supnut mozno len napr. na dva dni v tyzdni do jasli ci skolky a ty si najst nejaku brigadicku, mozno by ti to psychicky velmi pomohlo.
mne sa vzdy vsetci smiali ked som hovorila ze do prace si chodim oddychnut od mamickovania - pri prichode do prace......a domov si chodim oddychnut z prace - pri odchode z prace 🙂))
stereotyp vie riadne ubijat - ja som to risila takto, a dokonale mi to vyhovovalo mat 24h. pocit ze oddychujem 🙂 v praci to bolo bez: mamiiii, mamiiiii, plienocky, kakat cikat papat, mamiiiiiii
a po narocnom dni v praci som sa po prichode domov na to mamiiiii, kakat cikat papat - vlastne neskutocne tesila 🙂

avatar
laskavocka
7. jan 2015

@tinka323
No a co ked riesim svoj pohlavny zivot!No musim sa pochvalit a som na seba velmi hrda,lebo kegelove cviky na spevnenie vaginalnych stien uz cvicim kazdy den cele dve mesiace a vysledok je vynikajuci.Teraz ju mam uzku ako 13 rocna teenegerka.Co tak mile damy si zo mna zobrat priklad a zacat tiez cvicit?!

avatar
almea
7. jan 2015

@bonbonali Mala som rovnaky pocit. Psychicky som potrebovala vyjst si medzi ludi, ale fyzicky som nevladala. Muz chcel aby som bola stale s nim- ked sa hral s malym, ja som mala byt pri nich, s nimi pozerat telku a pod. A ja som strasne tuzila ist si zdriemnut, alebo sa len tak zavriet sama do izby s knihou. Postupne sme sa hadali, lebo on by mi mozno doprial kozmetiku alebo cvicenie, ale pre oddych v samote nemal pochopenie. Asi to nebolo v poriadku a moja fyzicka slabost nebola sposobena len nocnym vstavanim, skor nezaujmom o to, co ma v dalsi den caka, kedze som sa netesila, ze zas to iste. Podrazdena na cely svet. Nahnevana sama na seba, ze si to nedokazem zariadit tak, aby som si nohla robit co chcem. Nahnevana na mamu, ze ju musim prosit, aby obcas vzala maleho a pritom ona ma davala na cele prazdniny k starkym. Ze zabudla, ako jej stari rodicia pomahali, ze mohla ist do roboty od mojich 6 mesiacov, lebo sa o mna starali. A ona mi povie, ze ona ma svoju robotu, svoje zaujmy, a nema cas. Postupne som sa citila menejcenna, lebo aj ked som sa stretla s priatelmi, mala som pocit, ze im nemam co povedat. Co mate nove? Nic, len vysavam, varim a kojim.
Teraz som v praci, maly v skolke a je to super. Mam cas na seba, zabavam sa s kolegynami, krpec je vacsi a uz mi zacina davat viac on ako ja jemu. Usmievam sa, milujem moje zlaticko a vsetko sa zmenilo k lepsiemu. Lebo som zacala byt stastna ja - tak je vsetko dobre.

avatar
mihula
7. jan 2015

@magdalena205 a čo ty vies?mozno ma dve vaginy 😎