Mám právo byť nahnevaná?
Dobrý deň . Aký máte nazor. Moja rozvedená mama bola pozvaná na návštevu ku priateľovim rodičom. Ja jej priateľa nemám v láske , teda on mňa a preto aj ja jeho, jediné slovo ktoré mi povie je : čau. Proste taký trkvas. A mama povedala že bez neho nikde nepôjde, že oni bez seba nikde nechodia na návštevy a pod. ( Keď som snimi ešte žila bol nanu jej priateľ veľmi žiarlivý ) ..proste žiarli nanu a nepustí ju ísť na poondiatu návštevu kde by bol len môj priateľ a jeho rodičia. Chcem sa spytT na váš názor ... Či mám právo byť nahnevaná . Mne išlo len o to aby sa moja mama spoznala s jeho rodičmi chápete ? Aj keby sa nevideli potom rok. Aspoň aby sa spoznali chcela som tu fázu mať už za sebou. Teraz mi mama nepríde ani na svadbu lebo bez jej priateľa nepôjde ? Okey chápem je to jej priateľ ale ona musí pochopiť že keď ma nemá rád a ja nemám rada jeho tak ho nebudem volG na spoločenské akcie a pretvarovat sa že ho mám rada.. ďakujem
@miadi dobre pozvem ho dajme tomu, nebudem si ho totálne všímať a náhodou sa stane že sa skamarati s priateľovimi rodičmi a budú sa volať na návštevy častejšie. môže sa stať že priateľovi rodičia by ho mali radi. Aj keď pochybujem ale nikdy nevieš.. a to potom ako ďalej by bolo? Ja mám počúvať od priateľovich rodičov že aký je super a tak zatiaľ čo ja sa snim nemám v láske lebo oni nevedia čo všetko spravil. Alebo zacnu ešte spolu chodiť niekde alebo sa často stretávať na návštevách ale tak že už bezomna lebo budú kamoši. A ja mám žiť s takým pocitom že priateľovi rodičia sa majú radi s maminym frajerom keď viem že on hucka mamu proti mne ? Potom to nenastrbi vzťahy náhodou medzi mnou a priateľovimi rodičmi ?
@kora16 a priateľ vie pravdu o maminom frajerovi? Lebo ja si myslím, že to rodičom povie a navyse ak je taky pako pochybujem ,ze sa bohvieako skamaratia. Ľudia nie sú hlúpi, to ze sa tvoja mama nechá ním ovládať, neznamená, že aj ostatnych obalamuti. Ty sa dopredu obavas veľmi málo pravdepodobných veci. Ale stále platí, že nie je dôvod zoznamovať maminho frajera s rodinou priateľa, pokiaľ vás vzťah nie je tak ďaleko, ako naplánovaná svadba a pod.
@kora16 pozvi na svadbu krstnu a mama ak nechce ist bez zajaca nech nejde
@kora16 a pristelo i rodicia sa nebudu chciet stretavat ani s nim ani s tvojou mamou viac ako formalne to sa nemusis bat
Prečítalasom si všetko, čo si napísala a úplne ťa chápem. Len ja by som sa navyše hanbila pozývať nejakého maminho dvojročného frajera, ktorý je ešte aj o 20rokov mladší. Ak sa nad to povznesieš, máš môj obdiv.
Hm??? Tento posledny koment si zabila 😃 ako keby sa skamaratili Teba je co do toho 😃 boze teraz budu vsetci skakat ako ty piskas a nebude sa nikto s nikym priatelit, niekam chodit a bla bla bla lebo Tebe by sa to nepacilo 😃 nonsens , ze ako sa mas ty citit. Neberies sa trosku moc dolezita?
@ivik4 tak bola prehliadana a teraz sa boji, že ona vie čo je zač a tam sa bude tváriť srdečne a milo.
@kora16 pozri tvoj frajer už určite povedal rodičom, že vzťahy v rodine nie sú ideálne.A silno pochybujem, že jeho rodičia budú udržiavať priateľské vzťahy možno si vôbec nesadnu chvíľu posedia a každý pôjde svojou cestou.Rozmyslas príliš dopredu ..ok mama nechce ísť sama asi si s ňou o tom hovorila...prečo na rovinu nepovieš jej frajerovi viem, že má nemáš rád, ale teda mama nechce ísť bez teba možno je na čase, aby sme sa začali tolerovať?Rozprávala si sa ním už niekedy o tom, že vieš, že Ťa ohovaral?neviem si predstaviť, že raz budeš mať dieťa a mama k tebe nepríde sama.Vies celé vzťahy vo vašej rodine sú toxické každý žiarli a privlastnuje si toho druhého a jeho pozornosť.
Ale je mi Ťa úprimne ľúto bojovať o vlastnú mamu asi ani ona to nemá ľahké byť medzi 2 ľuďmi aj, keď ona má šancu si presadiť svoje, ale asi nechce, boji sa...
@ivik4 Nie, neberie sa moc dolezita. Posledny koment je sice trochu zvlastny... ale autorka je zjavne stale zmatena, od narodenia totiz musi bojovat o maminu priazen. Trochu empatie aj voci detom, ktore nemali stastie na rodicov... Autorka tiez casom sama dospeje dozreje a utrasie si vztahy. Nemal ju to kto naucit.
@mondolina pretože Sa bojím aby sa to neotocilo proti mne.. že napr mamin priateľ začne hovoriť o mne zle veci aj keď nie priamo a že priateľovi rodičia ma nebudú mať radi. Toho sa najviac bojim. Že si proste budú myslieť o mne že ja som tá Zla. Lebo to tak bolo celý život. Že som sa nikomu nestazovala a nikto nevedel moju stranu ako to mám ja. Moja mama je zas ukexana keď mala problémy nejaké všetko každému povedala a ja som tichá introvert tak všetky trápenia si nechávam pre seba a nikto nepozna moju stranu. Iba priateľ môj vie ako sa cítim. A on to mohol povedať jeho rodičom. Ale ináč mne je trápne hovoriť svoje pocity napr jeho rodičom. No ja sa bojím trochu aj mamy že čo na mňa narozprava jeho rodičom. Aj keď nie priamo. A ten jej frajer že čo bude i mne rozprávať. Preto sa bojím. Že Este priateľovi rodičia na mňa ZANEVRU. Že ma nebudú mať radi. Len ja sa neviem tak brániť nemám až taku dobrú slovnú zasobu. Lebo keď ma dôjsť ku konfliktu nezvládam do psychicky a vybuchnem zacnem sa triast obleje má pot srdce mi ide vyskočiť z hrude ide mi plakat a mám chuť utiect od každého navždy .. neviem riešiť konflikty a chladnou hlavou stále má to emočne dostane. Preto chcem predísť koflikton.
@makova333 to nieje žiarlivosť ,ja sa bojím že keď ma nemá rád jej priateľ a dám ho dokopy s ľuďmi na ktorých mi záleží čiže priateľovi rodičia tak sa bojím že sa to otociw proti mne a niečo im priateľ o mne nahovoriť alebo toto presne sa bojím že bude hrať pred nimi ANJELIKA , pretvárku a potom priateľovi rodičia si budú myslieť že si všetko vymýšľam že im nepôjde do hlavy že on taký je keď pred nimi sa tak nespráva. Čo keď sa bude pretvarovat a si budú myslieť o ňom že je dobracikw. Proste keď má človek viac tvári.
@asia83 nedá sa ma normálny vzťah s ním keď napr. Volal s mamou a povedal jej že musím spadnúť na hubu aby som bola normálna... Toto ma dostalo. Keď ja som nespadla na hubu tak neviem kto. Však celý život som padala na hubu. Kvôli otcovi. Potom od 18 som začala pracovať od 22 žijem sama a pomedzi to som prichádza o prácu a bála som sa že kde skončím keď nebudem mať peniaze .. okrem toho nemám sa o koho oprieť teda teraz už mám priateľa ale sme spolu rok ale do 22 rokov som nemala v nikom oporu keďže rodičia ma ťahali skôr ku dnu ako na povrch. Môj celoživotný sen bol utiecť od rodičov navždy. Vždy som sa cítila ako v nejakom trileri že chcem utiecť a žiť šťastne. Podarilo sa mi to časom myslela som si že už budem šťastná no zistila som že život s rodičmi sa neskončil. Oni somnou budú celý život. Keďže už len tie oslavy a návštevy kde pozývajú aj mojich rodičov. Proste to je ako žuvačka prilepena na topanke všade pôjde somnou , prenasleduje ma. Tak aj s rodičmi. A nechcem ich odstrihnut od života ulmne lebo sa bojím reakcie iných ľudí hlavne priatelobej rodiny lebo od nich není nikto rozvedený ,u nich sa nikto nehada, sú ukazkova rodina a bojím sa že nebudú chcieť za nevestu dievča z rozvedenej rodiny budú vedieť že napr nemám dobrú výchovu že mám psychické následky a takú nevestu možno chcieť nebudú. Preto im chcem ukazT že som aj ja normálna ako oni aj keď nie úplne keďže vedia že rodičia sú už rozvedení. No proste nechcem aby ma videli v zlom svetle. Že som z rozvratenwj rodiny.
@kora16 pozri, treba si poriesit psychiku a traumy z detstva. Nie je v poriadku zit v nejakom neustalom strachu, co kto na teba povie. Priatelovi rodicia sa s tvojou mamou a jej partnerom mozu pokojne stretnut aj uplne nahodne v situaciach, ktore ty absolutne nebudes vediet ovplyvnit. Napriklad v praci, cez znamych, kamaratov... a nahodou zistia, ze ste "rodina". Ries veci, ktore vies ovplyvnit (svoja psychika, pohlad na veci...) a nie to, co ovplyvnit nevies (mamini partneri, jej rozhodnutia, co kto o tebe povie a podobne).
@makova333 po psychologoch chodím už od 12 rokov a pomohlo mi to na chvíľu. Proste zatiaľ som nenašla ešte pokoj v duši čo sa týka rodičov. Ono skoro každý psychológ mi povedal že moji rodičia by mali ísť ku psycholglivi lebo ja rodičov nezmením len pohľad na nich. Ale proste čo mám z toho že psychológ má upokojí a potom na druhý deň má nasere mama že nechce ísť na návštevu bez jej priateľa.
@makova333 v 20tke som dostala tetaniu, úzkosti, ťažké depresie čo celý život som nikdy nepotrebovala brat lieky, akože nebola som šťastná až tak nikdy ale stále som sa vedela stým popasovať. Potom jedného dňa som pozerala večer tv a začalo sa mi točiť v hlave, dostala som úzkosť , rýchle bitie srdca, pocit že zomriem a dostala som prvý tetanicky zachvat. Chodila som na jogu, stravovala som sa zdravo, robila som všetko čo mi odporučila psychologická. Nepomohlo. ZCala som brat antidepresíva. Pomohli. No neviem bez nich žiť 🙂 bez nich by som nemohla existovať proste dostala som všelijaké možné fóbie od tej 20 tky a už to nejde odstrániť momentálne. A ide o to že ja sa snažím so sebou dačo robiť veď sama od seba navštevujem pravidelne psychológicku sama som si šla dať predpísať lieky sama od seba som sa dotlacila na jogu a tak. Proste snažím sa ale dajak to vždy nejde.
@makova333 ono ja som v klude. Až dokým nesom v kontakte s mamou. Snou keď sa stretnem a zas mi povie dačo také že mám chuť sa podrezat tak hneď to všetko vyjde na povrch tie depresie atď a je mi strašne zle. Proste neviem to odstrániť pri máme. A ešte keď ma teraz toho nového jej a že ja som sa snažila napraviť snou vzťah a ona ma má úplne v riti pre dajakeho chlapa tak už mi ani tabletky nepomôžu , to už len žiletka maximálne by pomohla 😀
@kora16 nenaserie ta mama, naseries sa ty. A to je ten pihlad na vec. Mama nechce ist na navstevu? Ok, poviem priatelovym rodicom, ze mama dakuje za pozvanie, ale rozhodla sa teraz neprist. Ak sa opytaju preco? Povies nevies, asi ma nejake ine pivinnosti. Viac neriesis. Ty nie si zodpovedna za rozhodnutia inych. A ak su priatelovi rodicia normalni, tak to pochopia. Ja chapem, ze sa im chces zapacit a mas o nich zidealizovane predstavy, ale ver, ze kazda rodina ma v skrini nejakeho kostlivca. Len to nevesaju kazdemu na nos.
@kora16 ja mám ešte malú sestru , tu si urobila ešte s otcom. A proste ona to také berie že si už zvykla na život vo trojici že moja sestra mala a jej priateľ. Veď keď som tam prišla byvat potom sa nasťahoval jej priateľ tak sama mi povedala že im to tam narusam že oni si zvykli na život spolu v trojici že majú zauzivane niektoré veci a ja to tam kazim. Napr oni pozerajú do noci tv nahlas a mňa to Rusi hlavne keď mám vstávať do roboty tak im poviem že nech dajú tichsie a ten jej kokot s prepáčenim má zrypal že čo rozkazujem vlastnej máme že to je jej byť že bude mať tv nahlas ako chce. Tak som si chcela kúpiť protizvukove dvere ale mama povedať že im mM ich kúpiť už do všetkých izieb aby všetky dvere boli rovnaky. No nejebe.mi.. hneď som si začala hladT bývanie... Aby som im kúpila dvere a nakoniec sa odsťahovala a in dvere ostanú. Proste žiaden kompromis nič. Stále som počúvala že to je mamin byt že jej pravidla. A to som chcela len dat tichšie tv. Mama po večeroch plakala jemu v naruci že ju kimandujem a on ju predomnou akože "chránil" čo som chcela len bežné veci ako tu tv. A pekne som povedala.. poprosila som ju to .. nepovedala som jej že daj tichsie striga.
@kora16 na to, aby si sa z toho dostala je len jedna moznost - odpustit mame a otcovi. Oni reagovali tak ako reagovali preto, ze inak nevedeli, nie preto, ze ti chceli ublizit. Aj oni mali nejake vzorce spravania, ktore si niesli od detstva, nejake skusenosti... Su rozne terapeuticke techniky, ako odpusit. Nie je to lahke, casto to trva dlhsie... Ale bez odpusenia to nepojde. Ked odpustit, budes vediet presne ci sa stretavat chces dalej alebo nie. Kazdy to ma inak.
@mondolina odstrihnut jej pomoze len ked to bude mat sama v sebe vysporiadane, inak sa bude trapit aj nadalej, len matku nebude mat pri sebe.
@ivik4 úplne súhlasím, keby mal ten partner trochu sebareflexie, tak by nemal problém “pustiť” partnerku na take stetnutie.