Mám sa rozviesť, alebo zostať kvôli deťom?

V skratke zhrniem nasu situacia doma. Prve dieta sme mali na vysokej skole, omylom, druhe planovane po skole. Manzel bol moja prva vazna “laska”. Nas vztah bol vzdy komplikovany, aj pred detmi, obaja mame tazke povahy. Nejako sa to zastabilizovalo a uz sa tak nehadame ako kedysi. Manzel je velmi dobry otec, nechodi po krcmach a podobne, je naozaj rodinny typ a ma ma rad. Patri medzi takych tych ludi, ktori neobsedia. Ja tiez nie som nijaky domased, ale musim povedat, ze po 9 rokoch co sme spolu, ma doslova “uhnal”. Myslim, ze vedieme dost narocny zivot - zijeme 400km od rodiny, sami v meste, obaja mame velmi narocnu pracu (ja jazdim 1x za 5-6 tyzdnov do Nemecka na 3 dni), mame male deti (skolkarov), deti maju vela kruzkov, ja sama som rada aktivna a rada cestujem. Ale manzel je uplny extrem. Nedokaze si sadnut a prenasa to na nas. Napriklad teraz cez Vianoce sme boli na poznavacej dovolenke a v nie peknom pocasi (4 stupne a dazd vacsinou) sme chodili 10-15km denne s nasim ledva 3 rocnym dietatom. Na prvy sviatok vianocny vrtal cele odpoludnie nejake veci doma a nemohli sme si ani pozriet rozpravku lebo sme nic nepoculi. Ani na minutu si nesadol. Stale sa niekam nahana - z prace, do prace, ked ja sedim a “nic nerobim”, vidiet ze nie je spokojny. Vnutorne ma tento jeho zivotny styl znervozuje.
Neberie ohlady na mna ani na deti - napriklad ked sme sa stahovali na jar tak napriek tomu ze som s tym nesuhlasila, vypovedal nam najom skor ako sme dorekunstrovali novy domov a potom nas 2 mesiace vlacil po hoteloch, lebo nechcel platit dalsi najom a rekonstrukcia sa tiahla (nie je to o peniazoch, na docasny najom by sme mali). Alebo naplanuje roadtrip a sme 12 hodin v aute aj ked deti uz zvracaju.
Dalej je to taky ten typ, co travi rad cas len s nami. Napriklad v lete sme odniesli deti k babicke a boli spolu 6 hodin v aute a ked sme dosli domov a chcela som si citat, tak bol urazeny, ze sa mu nevenujem. Moc nechodi nikam s kamaratmi. Kamarat mu ponukal, ze si moze ist s nim urobit kapitansky preukaz a on nechce, lebo to znamena ist do Chorvatska na 8 dni (aj ked ten preukaz chce). A nechce velmi, aby som chodila ja von. Napriklad ked idem s kolegami z prace raz za cas (90% casu po tom co deti vyzdvihnem zo skolky/kruzkov, az vecer) a poviem ze pridem do 22:30 (chce vediet kedy presne pridem), uz 22:31 stoji vo dverach a caka ma. Je sost majetnicky, niekolkokrat som zistila ze ma sleduje. Ked sa vratim odniekadial, vzdy mu musim porozpravat co kto povedal a pridem si jak na vysluchu (kde som bola, co som robila).
Je na mna mily a mame sa dobre - postara sa o nas. Ale pridem si jak zatvorena na zamku, o ktory sa zaroven musim starat. Samozrejme vsetka operativa okolo deti vysi na mne. Ked som pracovne v nemecku, potom sa musim dvojnasobne starat o deti. Vzdy im navarim, nachystam veci, zaukolujem opatrovatelku, co nam pomaha 2x do tyzdna previzt deti na kruzky (napriklad ze pride a treti den im navari). Ked je on prec, tak sa samozrejme nestara vobec o nic, aj ked je tyzden mimo. Citim ze toho na mne vysi naozaj vela a zaroven mi kazdu chvilu povie, ze mame veci platit napoly (co sa neda, pretoze zarobi viac), ked sa mi nepaci ze doma nepomaha.
Pocitujem, ze ho mam rada, ale nemilujem ho. Pocitujem; ze som o dost viac v klude, ked je prec a ja som s detmi sama. Poslednu dobu sa mi zacal priecit sex s nim (predtym to nebol problem). Proste som vecer tak unavena, ze ked 22:30-23:00 lahnem do postele, chcem ist spat. Najradsej by som sa rozviedla lebo ma frustruje zivot s nim a znervoznuje ma jeho povaha, ale pride mi, ze vlastne nemam dovod a moja rodina by to nepodporila. Ale som vo vztahu velmi nestastna dlhodobo a viac a viac si uvedomujem, aka som viac v pohode, ked je prec aspon pracovne. Neviem co mam robit. Zostat a byt nestastna, kvoli detom? Alebo sa rozviest ked pocitujem, ze s nim nechcem byt? Samozrejme deti mi v tom hraju velku rolu, som na nich viazana velmi a ten mladsi je este dost malicky, ale pridem si naozaj nestastna