Mám sa s ním rozísť?
Krásny podvečer prajem,
poslednú dobu sa u mňa striedali šialené depresívne stavy s myšlienkami na samovraždu. Nakoľko som sa už desila samej seba, navštívila som psychologičkou a spolu sme sa dohodli na liečbe. Odborná liečba je nevyhnutná. Problémom je môj partner. Vôbec mi nerozumie, nerozumie depresii, myslí si, tak ako väčšina ľudí, že nám je len smutno. Ale táto choroba nie je len o tom, že sme smutní, my nevidíme zmysel života a vôbec.. nechceme tu už byť. Neviem to vysvetliť, ale môžem povedať, že by som to nepriala ani najväčšiemu nepriateľovi takéto stavy. Partner mi hovorí "Nepoddávaj sa tomu", "Musíš s tým bojovať".. a tak podobne, ale to je akoby povedal invalidovi "Vstaň a rozbehni sa". Nepracujem od leta, nemohla som chodiť do práce, vstať do práce, sústrediť sa na prácu. Partner teraz všetko "ťahá", ale tiež mám nejaké peniažky keby bolo treba. Je ku mne milý, poz orný, ale akonáhle si vypije, začne ma urážať, nadávať mi, hovorí mi, že som lenivá sviňa, že nič nerobím, nechodím do práce.. vtedy akoby bodal do živého a mám chuť sa zabiť. Čokoľvek len aby som nemusela počúvať jeho nadávky a urážky. Naposledy sa to stalo včera, myslela som, že to už nezvádnem tak som vybehla von z bytu. Uvedomujem si, že to nie je ľahké žiť z jedného platu, ale vychádzame v pohode. Na druhý deň po výstupe príde a mnou a ospravedlňuje sa mi, že to tak nemyslel, že nevedel čo hovorí. Mám pocit, že on vôbec nevie čím prechádzam. Jeho výstupy mi veľmi ubližujú, bolí ma to, ale ja inak nemôžem. Sama trpím a neviem to zatiaľ zmeniť. Rozhodujem sa, či nebude lepšie odísť od neho. Čo si myslíte? Rada by som si vypočula názory na moju situáciu.
nečuduj sa, že partner nerozumie depresii. Málokto rozumie tomu, čo nezažil. Ak ho zoberieš nabudúce na sedenie k psychológovi, možno sa dozvie niečo viac. Musíš pochopiť aj ty jeho. Nevie ti pomôcť, nevie čo má robiť, čo má hovoriť, len sa díva na nešťastnú ženu bez života a nevie čo ďalej. Ale to, čo ti vykrikuje, normálny partner určite nerobí, takže neviem, či by nebolo lepšie nájsť útočisko vo svojej chorobe niekde doma, u rodičov.
Ahoj. Paci sa mi slovicko ZATIAL vo vete ze zatial nevies zmenit svoj stav, to, ze trpis. Myslim, ze zatial staci, aby si nejako prezila den, tak ako plynie, s tym, co prinesie. Tvoj priatel prirodzene netusi, co prezivas, druhemu cloveku do hlavy nikto nevidi, tvoje utrpenie citis len ty. Je moment v tvojom zivote, ked netrpis, ked citis aspon zablesky inych emocii, pokoja, ticha pripadne ulavu? Co ti pomoze k zlepseniu nalady, je take nieco? Ak vies definovat, skus to sem tam praktizovat, ako taky kamienok nadeje... Ked ma tvoj partner krizu, tak je voci tebe hruby a dava najavo svoj pohlad na tvoju situaciu. Viem si predstavit, ake to je zranujuce. O rozchode sa rozhodnes sama, verim, ze odbornik s tebou situaciu podrobne zanalyzuje a to ti ukaze, co vlastne chces. Ocenujem ze svoj stav konzultujes s odbornikom. Co sa tyka zmyslu zivota, asi by som sa moc na daky zmysel neupinala. Sme proste tu, za sto rokov nebudeme... Zivot staci len zit, niekedy automaticky vykonavat povinnosti. Skor asi by som odporucala metodu rozptylovania, ist sem tam s kamoskou von na kolac, prejst sa, zaplavat... pohladkat dakeho psika... Ked aspon troska vladzes... Co sa tyka tej smrti, mozno tvoja dusa a telo netuzi po realne fyzickej smrti, ale po smrti zbytocneho psychickeho sebatryznenia.
Vyzerá to skôr tak, že tento stav nie je dobre liečený - tam by boli už treba lieky od odborníka, psycholog by nemal radiť niečo také, že ísť tam kde cíti bezpečie a pokoj, ale ako prekonávať problémy, ktoré sa nájdu všade a nedá sa pred nimi niekde schovávať. A ideálne by bolo, keby manžel nepil, ale záleží či je to len občasné alebo niečo vážnejšie.
Prosím ťa, homeopatiká nie. Neradila by som ti psychiatra, keby som to nemala pred vlastnými očami ako to človeku pomôže. ten kolega dve deti skvelá kariéra manželstvo a tiež nebol schopný postaviť sa z postele a ísť do práce. Vsemožná podpora rodiny, ale skrátka pomohli len lieky. Chlap sa o tom nehanbil rozprávať. Naozaj toto je vážny stav keď je narušená v mozgu chémia. A tým pádom sa to dá upraviť iba ďalšou chémiou. My ta nedonútime, len sa nad tým zamyslí.
ako dlho si s ním? nemáš náhodou depresie z toho vzťahu?
@panelacikova Sme spolu 2 roky a 5 mesiacov. Ako som pisala on je fajn, ale ked si vypije tak koniec. Dnes sa zase opakoval vcerajsok, zase stiahol flasu vina a mrmlal ze som neschopna hnida, ze jedlo co som uvarila je hnusne...
Ale predchadzala tomu hadka, uz odvcera sa spolu vobec nerozpravame.
tebe sa zdá normálne, že chlap vypije celú flašu vína doma?
no ja som ťa pochopila, že je to debil, pýtam sa ťa, odkedy máš depresívne stavy?
@0silvia0 Nie. Nie je to normálne.
@panelacikova V priebehu života som bývala smutná a tichá, ale v takomto stave som nikdy predtým nebola.
ak je dotyčný alkoholik, tak asi ti až takou oporou byť nemôže, sám má problémy, ktoré rieši nevhodne - alkoholom.
@0silvia0 Nepil skoro vôbec. Ak sa udeje niečo, napr stres alebo sa pohádame, vtedy to rieši alkoholom.
tak sa porozprávaj so psychiatričkou. myslím si, že partner prispieva k tvojej depresii ešte viac. ak bude aj lekárka tohto názoru, tak sa rozíď, skús vhodnú liečbu a začni hľadať zmysel života. hoci nejaké zvieratko, pomoc druhým, nový partner alebo neviem čo.... držím palce
@panelacikova psychiatra nemá,vhodnú liečbu tiež nie a nakoniec je partner ten zlý,lebo mu už dochádza trpezlivosť od leta...lebo sa to zjavne nezlepšuje....ani sa mu nečudujem
A to si chceš zničiť život s človekom, ktorý stres rieši nadmerným pitím a následne agresivitou? Stres je súčasťou života a keď ho nevie zvládať bez alkoholu, nikdy ti nebude oporou. Ale ved ty to tušís, len si to nepripúšťas. Bojíš sa zmeny?
evidentne na seba vzájomne nepôsobíte dobre, asi to chce vážny rozhovor.
@katkati Áno, tiež si to myslím a bolo by najlepšie to ukončiť. Aspoň ho nebudem vyciciavať, aj keď teda nemám ten pocit. Moc toho nezjem a teraz nejem skoro nič, nemám chuť. Pre seba si z jeho peňazí nič nekupujem.
Neber to prosím na seba, to zlé co je medzi vami. To vazne uvažujes o rozchode kvôli tomu , že ti vsugeroval, že ho vyciciavas a nie kvôli tomu ze ta v opitosti ponižuje? Aj keď máš depresiu, rozmýšľaj, nepodcenuj sa. A hlavne objednaj sa k psychiatrovi.
Ty nezijes tento život pre priateľa+ ale sama pre seba. To čo pri ňom zažívs ťa má naučiť vážiť si samu seba- postaviť sa na vlastné, uvedomit si svoju hodnotu a nie sa ľutovať a nebodaj si vziať život. 🤦 depresia v tejto dobe je normslna- zaživa ju snáď každý....rozid sa s ním on ťa ťahá ku dňu....
Ahoj, kedy si začala mať tieto myšlienky?.Ako sa cítiš s partnerom.Respektíve aké pocity si pri ňom mávala od začiatku.Máš priateľov, koníčky? V práci si bola spokojná?
Pýtam sa lebo toto sú aspekty ktoré ťa môžu priviesť k depresii ani nebudeš vedieť kedy.
Stačí, že sa necítiš šťastná pri partnerovy ale ako v nejakej klietke z ktorej chceš újsť a depresia je na svete.
Zamýšľala si sa kedy sa to spustilo? Osobne si nie len, že myslím ale viem.Pretože som si tým prešla a v živote existujú obdobia keď s naozaj človek musí bojovať sám so sebou a je to neskutočne vyčerpavajúce.Nepomáha ani rozhovor s inou osobou.Jednoducho toto sú pocity ktoré v tebe niečo vyvoláva.Niečo čo ťa vyslovene zožiera.
Potrebuješ zmeniť celý svoj život a nájsť v ňom zmysel.Nezameriavať sa na to zlé.Asi ako píšeš tak tvoj priateľ je tá kotva.A mala by si to začať riešiť a pohybovať sa medzi ľuďmi ktorý ti dodajú energiu.Viem... niekedy ani v depresii možno nechápeš na čo sa smiať, rozprávať sa.. nič ti už nedáva význam.Ale ver mi, že toto je len obdobie.A dá sa s tým bojovať.Prešla som si tým neraz.Prišlo to z ničoho nič.Panicky som plakala v kŕči.Mala som tlak v hrudi.Non stop mi búšilo srdce.Netešila som sa z ničoho a nerozumela som prečo.Prečo zrazu v živote nevidím význam.Všetko som videla len to zlé.Hneď ako som vyradila určitých ľudí zo života a prišli tí správni bolo to lepšie.Trvalo to... Ale množstvo iných myšlienok mi nedovolilo premýšľať nad zlými vecami.Postupne som riešila iné veci a odišlo to samo.
Uvedomila som si, že tieto pocity ma zastihli keď som sa začala cítiť sama.A mala som okolo seba ľudí z ktorých som cítila, že ku mne nepatria.
Jednoducho tieto pocity ma nasmerovali na lepšiu cestu.Oveľa lepšiu.Ale nevzdala som to.Trvalo to strašne dlho ale povedala som si,,Prežila si to 2 krát.Prežiješ aj 3tí len bojuj.Nedovoľ svojej hlave ovládať ťa,,.
Vážne som trpela samomluvou v hlave.Bolo to vyčerpavajúce.
Zastihlo ma to v 3 fázach dospievania.Strašne veľa som rozmýšľala.Čo a prečo a ako... Netreba rozmýšľať.Treba robiť to čo cítime.
Ak sa necítiš byť šťastná odíď.Vlastné telo sa ti snaží naznačiť, že niečo nie je v poriadku.Depresia si vnútorné pocity ktoré v sebe držíme.
Nie som náboženská fanatička ba ani nechodím do kostola.Ale verím, že vziať si život je tá najhoršia voľba.A verím, že nič dobré takého človeka po smrti nečaká.
Si zdravá, máš čo jesť.Si slobodná.
Zváž tieto veci či si na tom až tak zle, že by si si vzala život.Máš milión možností a kopu času v živote.Kvôli jednému blbému obdobiu nezahadzuj celý svoj život.Bojujeme aby sme boli silnejší nie na to aby sme to raz vzdali.
Človek ktorý si vezme život len preto, že si myslí, že niečo nezvládne je chudák.Je milión ľudí ktorý su na tom horšie.Hovor si to dookola.Máš možnosť voľby tak to využij a nevzdávaj to.
Držím ti palce.
toto nie je normálne, aby ti chlap chvíľu venoval pozornosť bol v pohode a keď si vypije aby ti vykrikoval veci, to ti nepridá na radosti, to chápem, ja by som sa zbalila, ak by som mala možnosť ísť k mamke alebo k niekomu tak idem hneď ty potrebuješ kľud, pokoj, podporu aby si sa z tohto dostala, aby si začala opäť normálne žiť a mať radosť zo všetkého pri ňom sa ti to si myslím, že nepodarí :/
Ako inak mne to cele príde, (a teraz nemyslím to nejak v zlom), že ty si už pred pridaním príspevku nejak v sebe vedela, že sa chceš s ním rozísť len si to možno chcela mať "potvrdene" z modrého koňa, že robíš dobre... A držím palce aby ti už len ☀ svietilo do života 😊
@vrabcek15 Áno, bola som rozhodnutá už predtým. Bude to tak lepšie pre oboch, ja mu nič nevyčítam a chápem ho, ale viem, že takého muža nechcem čo mi nie je oporou.
ja tiez odporucam ist hlavne za psychiatrom aby predpisal na depresiu lieky, pokial mas pocit ze uz ide o depresiu ako o diagnozu. Mam blízkeho cloveka, ktory depresie najskôr tiez liecil roznymi inými sposobmi, chodil aj k psychologicke, ale nastastie sa spamatal (ked videl ze to nepomaha) a nakoniec predsa zasiel aj za psychiatrom, ktory mu dal lieky a stav sa mu zacal az od vtedy zlepsovat. Urcite to netreba podcenovat, nieje hanba brat lieky na depresiu pokial sa chces citit lepsie. Neviem ci v tomto pripade pomozu nejake alternativne moznosti. Tomu môjmu znamemu nepomohli. Az naozaj tie lieky od psychiatra.
Správne neboj sa určite sa nájde muž ktorý ti bude oporou a ten čas, ktorý budeš sama skús venovať sebe svojim záujmom a spolu s doktorkou to dáte ☺️inak máš možnosť sa vrátiť k rodičom alebo tak lebo si písala, že nepracacujes tak to bude náročné na živobytie.. 😮😔
@vrabcek15 Bohužiaľ nie, rodičia vôbec nechápu ako vôbec niekto môže trpieť depresiou. Matka je dosť prísna. Radšej som jej nič nepovedala.
@judar Depresivny slimák? A ty si co?