Mám spáliť mosty?

@danielita1205

@karolinakr čo ťa tak rozosmialo?

Nedá sa s tým nič urobiť. Rodičia ťa neberú vážne. Preto ich musíš odstrihnúť. Poprípade im napíš list, že ťa v kuse terorizujú a že už nato nemáš nervy a keďže nič nezabralo, tak s nimi na rok prerušuješ kontakt. O rok sa ozveš. A keď sa zasa budu chovať ako idioti, tak zase rok pauza bez kontaktu. Niekedy sa s ľuďmi proste inak nedá, len ich odsteihnúť na nejaký čas. Nechať sa neustále terorizovať, len preto, že sú to rodičia - mama, je čisté citové vydieranie. Proste niekedy sa naozaj nedá so šibnutými luďmi 🤷‍♀️
Mám kamošku, ktorá má tiež asi narušeného Tatka a ten si zase vymyslel, že mu miznú peniaze z peňaženky, keď tam ona príde. Tak sa nasrala a prestala k nemu chodiť. Povedala, že už nemá nervy na jeho psychopatistické výmysli a výplody jeho stihomanskej mysle. A je jej totalne dobre. Má svatý pokoj a už sa nerozčuluje. Proste niekedy sa to ozaj nedá, aj keď sú to rodičia 🤷‍♀️

Božeee to je zase tu tá istá baba čo tu mala už najmenej dve témy stále o tom istom? Dievča, už xkrát sme ti tu radili a aj tak stále robíš to isté. Tak načo si tu zase? Ty jednoducho nechápeš, že sa môžeš aj poj*bať a aj tak si tvoja mama bude myslieť svoje. Veď jej nedvíhaj tej telefón alebo jej rovno vynadaj. 🙄😒😠

Jaaaj, tak len sa odstahovat a komunikovat menej. Pripadne psika jej kupit, nech sa sustredi tam.

Aha, musi to byt dost narocne...

Ak sa k vám v detstve správala hrozne, a vlastne správa sa hrozne doteraz len iným spôsobom, tak s ňou úplne preruš kontakt, zmeň si číslo a 1x do roka je pošli pohľadnicu, že ju pozdravuješ a máš sa dobre. A vôbec nemaj výčitky svedomia. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Ahoj.🙂 Ja ti poradím podľa vlastnej (celkom bolestivej skúsenosti). Ja som vzťah s mojou matkou úplne VYPLA/ ODSTRIHLA. predchádzalo tomu pár fakt nepekných a bolestivých vecí. ale dnes môžem povedať, že to bolo to najlepšie čo som v živote urobila. presne 2,5 roka som ju úplne ignorovala. (my žijeme v zahraničí, takže možno aj vďaka tomu to bolo jednoduchšie.) ale žiadne telefonáty, žiadne rozhovory...nič. a aj keď sme prišli na svk (k môjmu otcovi a súrodencom na návštevu- nikdy sme tam neprespali) tak som ju ,,kráľovsky“ ignorovala.... dospelo to do takého štádia,že sme si boli ako cudzie, aj keď ona sa snažila zaujímať(otázky typu- ako sa máš, čo nové...) Ja som proste nepovolila....NEMOHLA SOM. momentálne sa už cca. pol roka ,,rozprávame,, tolerujeme, a dokážeme byť spolu v jednej miestoti, bez toho aby nebolo dusno a všetci okolo nás sa nespotili z obáv-čo teraz :D :D :D hah, no ale čo ti chcem povedať: Sama si si strojcom vlastného šťastia, si dospelá, a mala by si niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Život nie je jednoduchý, nikdy nebude... ale bude jednoduchší, ak ti nebude večne niekto stáť za chrbtom a zbytočne ťa kontrolovať... a navyše niektorým ľuďom sa isté veci nedajú vysvetliť.... Musia na to prísť samy. Presne tak ako aj moja matka musela prísť na určité veci sama, tak musí aj tvoja...
Vieš odlúčenie v takých prípadoch je len prospešné...Obe strany si upracú v hlave ...🙂 uvedomia si dôležité fakty, začnu tolerovať človeka takého aký je, ....ČAS!ČAS je to čo občas potrebujú niektoré vzťahy, aby mohli naďalej fungovať prípadne prosperovať. (a to sú presne vzťahy z rodinnými prísluštníkmi- tých si nevyberáš, a nemôžeš ich vymeniť (ako chlapa za chlapa))

A byvas s kym vlastne?

@kassandra25 Žijem s partnerom.

Viem presne o com pises. Skus si precitat tuto knizku, mne velmi pomohla zorientovat sa v tom celom a aj veci vyriesit https://www.martinus.sk/?uItem=224842 A nemaj ziadne vycitky svedomia, ze si nevdacna dcera, nie si. Velmi ti drzim palce, prešla som si podobnymi vecami.

v tvojom pripade by som sa prestala s nou stykat. Ak by ma kontaktovala ona a zacala by zase svoje kontrolne praktiky, zdvihla by som sa bez slova a odisla by som, zlozila by som telefon. Bez debaty. mne to neskutocne pomohlo. Par rokov sme sa nestratavali a teraz mame celkom dobry vztah, kde ona uz chape aj akceptuje ze so mnou nemoze mavat a ani to neskusa

Zaujala má táto téma nakoľko poznám tento typ mamy, nie u seba ale u inej blízkej osoby. Po dlhých rokoch pozorovania tohto vzťahu musím povedať, že sa skúšali rôzne taktiky fungovania. Ale či sa bralo ohľad na ,,maminku" a tým pádom to bolo miernejšie tak by mnoho ľudí mohlo povedať,že tak to má byť lebo mama je len jedna alebo sa bralo ohľad na seba natoľko, že ,,mosty spálené" , že mám svoj život ty svoj tak z toho vznikla nejaká kombinácia v ktorej je človek raz po dobrom a raz po zlom v istom období svojho života. Rozhodne je dobré vždy počúvať svoje pocity tie nesklamú.

Ahoj. Musis najst svoju hrdost, sebavedomie... Mamu nezmenis. Ignorujes ju, ale trapi ta to, lebo nie si s tym celym vnutorne zmierena. Nevysvetluj. Ked ti vola a chces, dvihni, ked nie, nie. Vypln si niecim cas a na nu doslova cas nemaj. Byvas daleko, nema ta ako odkontrolovat. Nedvihla si telefon, neodpisala si? Nemala si cas, mala si povinnosti, nemusis konkretizovat, vela ludi sa stazuje, ze nevedia, kde im hlava stoji, maju toho vela, nic nestihaju... Kludne to pred mamou hovor tiez. Bude otravovat? Bude, nezmeni sa, zmenit mozes len svoj postoj a pocity voci tomu. Mas pravo zit vlastny zivot a rodicia ta nemaju co kontrolovat a psychicky tyrat priam. Nemusis si vobec vycitat, ak by si kontakt uplne obmedzila, sme povinni starat sa aj o svoje dusevne zdravie a nie je dobre ani mudre nechat sa manipulovat druhymi, aj ked su to rodicia. Sme priam povinni sa osamostatnit a odstrihnut sa od rodiny. Pride ti blbe s nou uplne prerusit kontakt, tak nemusis uplne. Minimalizuj ho. Bud naoko natolko vytazena, ze proste nemas cas. Musis sa oslobodit od pocitov a vycitiek, ktore pramenia pravdepodobne z detstva, z toho, ze sme nauceni posluchat rodicov a casto ani v dospelosti sa nedokazeme odstrihnut od ich vplyvu, ich vycitiek. Kazda vec, co vytkne rodic, nas zaboli ovela viac ako ked by to povedal hocikto iny, lebo sme zase tie male neposlusne deti, co nieco vyviedli a sklamali svojich rodicov... Ale ty ich uz posluchat nemas, uz si povinna zit svoj vlastny zivot zodpovedne. V prvom rade to musis psychicky v sebe spracovat a prijat, psychicky sa od nej odtrhnut. Je to tazke. Ale potom ta prestane trapit ten pocit vycitiek a budes sa vediet na veci pozriet s chladnou hlavou a podla toho sa zariadit a rozhodnut.

Nie nie je to nevdacnost, je mama ktora ta porodila, vychovala a za to si jej vdacna, ale to neznamena ze jej patris.....si dospela slobodns osoba a musi pochpit ze jej nepatris a na taketo spravanie bema pravo. Nikomu, ani jej, by sa nepacilo keby jej to niekto robil. To je predsa normalne, zi a nechaj zit.

Necitala som komentare ale mame RAZNE vysvetli ze si uz dospela a mas svoj vlastny zivot. Ze ak ta chce kontrolovat tak ta nemusi vidiet vobec.. Hotovo

@mamuskazuzuska toto nepomoze absolutne, tiez mam taku matku a jedine pomaha odstrihnutie, inak sa v tom tocis dokola, uz mam malu dcerku a doliehalo to aj na nu a bolo to uz velmi zle, uz aj s nou skusala tieto manevre...takze ignor jedine vtedy mame vsetci klud, uz mala kooooooopec sanci...

poznam, je to dookola, bude horsie odporucam prerusit.

@barborkakr ja som mala takeho otca.Ale to este bol slaby odvar ako sa hovori.
Mam uz len mamu a surodencov.Mama je ok ale ja som najmladsia a 2surodenci sestra brat(stary mladenec /dievka po 40 r.davno).je aj min 12rokov medzi nami rozdiel.Hotove peklo ,od kedy otec zomrel (nech mu je zem lahka) diriguju vsetko,vsetkych,vsetci su sprostí len oni múdri,tak isto susedia su blbí a vsetcia ludia co nie su ich krvna skupina ,neziju podla ich predstav,vsetko je zle co poviem spravim ako sa tvarim co robim co myslim ako zijem akoby som soplave decko .Este aj už manžela do toho zatahuju a bojim sa co bude ked deti budu.Naozaj pomaha len odstrihnut sa alebo kontakt len na nutne veci

@kofolala ano zial, ja autorku chapem, ze temu opakuje a vola o pomoc...pretoze je to tazke a clovek ma vycitky svedomia, ale ked niekto ta absolutne neakceptuje, a trases sa pred, pocas a aj po navsteve z lutosti a ten clovek neprestajne ta ponizuje a uraza aj pre malym babom, ktore uz vnima, koniec, stacilo, rodina nie je krv...

@barborkakr presne tak poznam tento pocit.Neskutocne stavy .Sice to stale prezivam aj ked prideme na vikend raz za cas alebo na Vianoce

@barborkakr ja zas kôli mame ,ktora je neskutocna užastna žena. Trpim to ,chodim tam len kôli nej.(surodenci žiju s nou)

@kofolala tak to mas stastie...

Myslim ze by ste si mali sadnut a porozpravat sa o tom. Aj mna mama kontrolovala aj ked nie takto detailne ako teba dlho po 18 tke. Stacil jeden rozhovor a uvedomila si ze uz nie som dieta a idem svojou cestou. Jednoducho jej povrdz svoj nazor ako to vidis ty. Ak je midra a chapava uzna si chybu.
Ak nie, chod prec. Ak si pri nej stale v strese cudujem sa ze si este neodisla. Drzim pace.

Teraz ked si si zmenila trvaly pobyt, tak tvoja mama straca dovod aby po tebe pytala zmluvy a informacie o tvojom pobyte/poisteni. Je pochopitelne, ze mala obavy ci mas vsetko v poriadku, pretoze na trvaly pobyt sa viazu exekucie. Je pravda, ze na urade treba prekladat pracovnu zmluvu alebo najomnu zmluvu koli smetiam - pokial tam mas trvaly pobyt. Keby aj nadalej pretrvaval jej zaujem o tvoje dokumenty, tak by stalo za zvazenie ci nie je psychicky chory clovek.

@kittykat22 Ja som sa z trvalého pobytu odhlásila a napriek tomu sa stále montuje do mojich zmlúv a súboru koľko mám peňazí, či jej ukážem účet a tak.

Pozri, aj ja budem kontrolovať deti a radim im. Je to normálne. Nie som mama, ktorá by pozerala televizor od rana do vecera a zapalila si cigaretu a rozpravala sa so susedami. A ked sa mi deti niekde zamestnaju, tak budem chciet vidiet ich pracovne zmluvy, aj podnik, aj si pozistujem o podniku vsetko , co sa bude dat. Ved kolko je takych zamestnavatelov, ktori neodvadzaju za zamestnancov odvody, ktori nevyplacaju zamestnancov atd. To je uplne normalna vec. Takisto peniaze mojich deti, tie mam tiez nateraz pod dohladom. A neviem si predstavit , ze by to v buducnosti malo byt inak. To , ze ty zijes nadivoko s partnerom, - toto by mne rodicia nikdy v zivote nedovolili a moj manzel to akceptoval, prestahovat sa do spolocneho sme sa mohli az po svadbe a prezili sme to, uz 10 rokov sme manzelia a nebude to inac ani u mojich deti, velmi si to prajem. Naco inak, ked to môze byt aj po starom a pekne. A nie sme ani nejaki sektari, cirkevnaci a nieco take. Aj ucty mojich deti raz ked budu mat, tak ich budem chciet vidiet a nemyslim si, ze by som bola zla mama. Prave naopak, som uzasna matka, ktora travi s detmi vela casu sportom, vonku, ucenim sa, hranim a pecenim , varenim, stiham chodit do zamestnania a preto si jednoducho v buducnosti zasluzim peknu spätnu väzbu, ze mi neziju nadivoko s niekym, ze som ich naucila ukazkovemu zivotu, ako si zarobit, ako vystudovat, ako byt skromnym a slusnym clovekom, pracovitym, aj oddychujucim. Z toho, co pises, som tu jedina, co ti napise uprimne, ze tvoja matka ma hlboku pravdu, vela veci by som ti nedovolila, lebo nie su mozno najlepsich. Na druhej strane nevidim zasa nazivo tie reakcie tvojej matky, ako sa sprava, ci normalne, alebo nejakym krikom, vybuchmi, hysteriou, ci je pokojna, kludna, ako ta nabada k tomu, aby si si setrila, aby si jej ukazala tu pracovnu zmluvu atd atd. To su veci, ktore my tu na internete a v tomto fore jednoducho neuvidime. Lebo môze byt normalna, dobre sa starajuca mama a môze byt akoby psychicky nejako labilna, scesty....., uprimne, ak je to dobra mama, ktora sa vie spravat, teba by som prefackala. A palit za mamou mosty, ze sa nehanbis jednoducho. Ak by aj bola nejaka horsia, tak teda ukoncime navstevu pomaly, stretnutie ci hovor, a nabuduce to uz bude lepsie - takou nejakou taktikou a velmi vela komunikacie ti s nou chyba, pockaj az ti raz bude dobra.