Mama alkoholička
Ani neviem kde mám začať. Potrebujem sa len vyrozprávať a možno dostať nejaké rady aj keď moja mama ich nebude chcieť počuť. Moja mama pije od môjho detstva. Pila vlastne aj pred tým ako som sa ja narodila. Mám už 31rokov. Ona pila týždeň v kuse potom dva mesiace pauza a tak to išlo. Užila som si s ňou svoje. Jej frajeri (s ocom sa rozviedli),pokusy o samovraždu,nadávky,bitky... Keď nepila tak bola v pohode, milujúca . Zistili jej pred pár rokmi chronickú lymfaticku leukémiu. Drží alebo držala sa dobre . Liečila sa prírodou a aj to užíva. Ale mám teraz pocit že pije dosť často a najmä potajomky. Teraz ma zas svoj maratón pitia. Už je ako pavúk. Ruky a nohy má ako papek,žiadna svalová hmota,brucho má veľké,srdce jej už dva mesiace búši že ho počuje aj v ušiach. Ja som hotová už z nej. Mám dvoch synov,ktorý ju ľúbia. Neviem ako im vysvetliť že preco teraz nemôžu ísť k nej. Ona si nikdy svoj problém neprizná. Veď iní si môžu vypiť a ona nie? Veľmi sa kvôli nej trápim a bojím sa najhoršieho .
Po dnešnom telefonáte s mamou dom sa rozhodla že som s ňou skončila. Ona si chybu neprizná. Samu seba klame. Mám svoje dve deti ktoré má potrebujú viac ako ona. Ona sa rozhodla že sa upije k smrti.
@autorka My deti si stále myslíme, že tých rodičov spasime. Nespasime, pokiaľ sami nechcú. Stále máme v sebe tu morálnu povinnosť sa postarať. Lebo veď mama, otec. Ale často zabúdame, že máme povinnosť aj voči deťom a manželovi, ktorí si to nezaslúžia, aby sme ich neustále odsuvali na druhú koľaj. A kde sme my, ženy. Ja si dovolím tvrdiť, že mne rodičia zničili psychicky život. Tiež som pomáhala, tiež som vždy bola po ruke. A nikdy som nepočula ďakujem. Je to veľmi veľmi ťažké rozhodnutie, ale nevyhnutné pre zachovanie zdravia a, manželstva a rodiny. Urobili sme naozaj všetko čo sme mohli, podľa najlepsieho vedomia a svedomia. Ostatné je v rukách božích.
mas velmi nezdravy vztah k matke alkoholicke...citis vinu a zodpovednost za jej zivot
ked si bola mala a ona chlastala ty si sa o nu starala a po tom ked bola triezva ako vam bolo super...
lenze to je psychicke tyranie,zataz a ty si si nahovorila,ze ved matka je skvele,KED nepije
lenze ona pije,je zavisla,je alkoholicka...ty za to nie si zodpovedna,ani vinna
ona ta nicila a stale nici
to je ako muz keby ta tyzden vkuse bije a po tom je dva mesiacu uzasny,to ma byt nieco skvele a ospravednujuce?
v prvom rade to treba aby si si uvedomila
Ahoj. Ako to nakoniec dopadlo ?
Autorka, je pochopiteľné, že ťa to trápi, lebo je to mama.
Ale predovšetkým je to dospelý človek, ktorý, je zodpovedný sam za seba. Ty už nie si za ňu zodpovedná, ani nikdy si nebola.
Ty zodpovedás naopak za synov, za to, že oni budu mat pekný život.. Sama píšeš, že už to na teba vplýva, zasahuje do vašich životov.
Teraz si predstav, že o pár rokov budú tvoji synovia sa sťažovať, že "mali sme to ťažké, naša mama sa stále len trapila kvôli našej babke -alkoholicke a na nás nemala toľko času.." a podobne.
Poviem to surovo - ak sa mama rozhodne upit na smrť, nič s tým neurobíš, aj keby si sa utrápila a vyplakala oceán. Len znicis seba a postupne aj svoju rodinu - manžela a synov.