Mama nechce, aby som išla do inej krajiny

Dobry vecer, uz neviem fakt co dalej. Sme mlady manzelsky par, cakame babatko. Momentalne zijeme u mojej mami kym neporodim, lebo za cenu najmu kde sme boli predtym nam tu vo velkom dome je nateraz lepsie. Obaja pracujeme, ale platy priemerne. Tento rok v maji mi zomrel otec, mala zostala uplne sama vo velkom dome tak sme sem prisli. Dohodli sme sa, ze maximalne pol roka po porode odideme, chceli sme ist do Rakuska kusok od Bratislavy alebo este ta Bratislava. On vie velmi dobre nemecky, vie si tam najst lepsiu pracu. Mame uz toto prekaza, ze sa chceme odstahovat “tak skoro”, ze ocakavala ze celu matersku to ostanem. Ale nie je mi to tu najprijemnejsie, ani mojmu muzovi, neda nam vela priestoru pre seba, do vsetkeho sa miesa. Chceli by sme byvat sami, zariadit si svoju domacnost a svoju rodinu. Ona to nedokaze pochopit. Najprv chcela, aby sme tu zostali cely zivot, ze mozem zdedit dom atd ale to by som nevydrzala. Najprv sme chceli Nemecko - ma tam viacero kamaratov, aj by mal vybavenu dobre platenu pracu, ale ked som len spomenula Nemecko zacala mat hystericky zachvat, ze tak daleko chcem od nej odist a ze to uz vobec sem nepridem. Vkuse ma odhovara, ze tam neprezijem, budem nestastna, znicim si zivot, aj tak sa vratim, je to tam tazsie ako tu atd. V zivote nebola v cudzine podotykam. My obaja vieme jazyky, ja sice prave nemcinu len zaklady ale nemam problem sa naucit pocas materskej - aj to mam v plane. Potom zacne nadavat na mojho muza, ze on ma chce len odvliect do zahranicia a ja budem trpiet. Ze na nu nemyslim, ze jej zomrel muz a ked je sama stale place. Ano, mne to je luto, ale kym sa odstahujeme to bude rok a pol od jeho smrti a myslim, ze som s nou bola dost dlhy cas ci? Nechcem byt sebecka, ale chceme si obaja zariadit zivot podla seba a nie sa prisposobovat. Aj ked zahranicie moze byt tazke, ale chcem na to prist sama popripade zabojovat. Myslim si, ze pre mna by mal byt prvorady moj muz a dieta ci mam byt v maminom tieni cely zivot? Uz ma to boli pocuvat, ako som sebecka a ze jej zlomim srdce ked odidem ale naozaj po tom tuzim a je mi do placu, ked pocuvam starsie kolegyne ako maju deti v zahranici a skor su na ne hrdi a podporuju ich, za to moja mama robi hysaky.. Co dalej? Ako sa vzopriet? Moj manzel je tak isto cudzinec u nas, rodicov ma strasne daleko a chodi za nimi raz za rok na 2-3 tyzdne ale denne su v kontatke. Jeho rodicia ho podporuju a nemaju ziadne zle slovo ale moja mama ma v tomto podporit odmieta.. este to rakusko ako tak preslo ale ani to sa jej velmi nepaci, podla nej zo slovenska nemam odchadzat lebo budem troiet a bude mi chybat rodina. A vraj zena ma byt vzdy pri rodicoch za to chlap kludne aj milion kilometrov a on sa ma prisposobit.