Mama sa ma nezastane

Ahojte žienky. Mám 24 rokov, o 7 rokov staršieho priateľa, spočiatku veľká láska, chodili sme spolu len tri mesiace a rodičia mu kúpili byt, tak chcel aby som sa k nemu nasťahovala. Povedala som mu, že s ním budem dva mesiace, brala som to ako skúšku, či spolu budeme dobre vychádzať, predsa len je to iné, keď ste s niekým 24hod denne. Lenže po mesiaci som zistila, že som tehotná. Dieťatko bolo neplánované, ale keď som otehotnela obidvaja sme plakali od šťastia, ten mesiac sme spolu vychádzali skvele, ale dali sme sa dokopy ale príliš rýchlo a dobre sme sa nepoznali. Už začiatkom tehotenstva sme sa začali hádať, niekedy vedel byť strašne sprostý, výbušný, veľakrát som plakala, ale myslela som si, že to nie je až také zlé, že sú to len hormóny a ja som precitlivená. Ale neboli....Bála som sa mať dieťa, pretože som ho nevedela zabezpečiť (som z chudobnej rodiny, končila som vš na bc, mala som soc. štipendium) , on mi stále rozprával, že si nemám "zaťažovať svoju hlavičku" vraj "ja som chlap a ja sa o vás postarám". Samozrejme nestalo sa. Sprvu mi dal peniaze na ruku, aby som sa postarala o domácnosť, vedel, že na nič nemíňam, že sebe nekupujem nič,tak bol spokojný. No nebol zvyknutý žiť a hlavne platiť si za svoje. Už keď som končila vš musela som začať prispievať na domácnosť, stále mal nejakú výhovorku prečo on na to nemá, štvalo ma to lebo som šetrila na bejby, ale myslela som si, však on je chlap sľúbil, že sa postará...Nestalo sa, všetko som pre bejby kupovala ja, pomáhala mi moja a jeho rodina. Keď videl koľko vecí pre malú dostávam, tak asi čakal, že to tak bude vždy alebo čo. Nič malej nekúpil, prvá vec ktorú jej kúpil boli kocky na Vianoce to už mala 4mesiace, aj to som ho musela poprosiť. Keď prichádzali návštevy a nosili darčeky, surovo všetko vyberal z tašiek a hľadal obálky, ak som ich stihla zobrať pred ním mal strašné nervy. Nič jej neodkladá, ja áno a aj na to sa hnevá a stále sa ma pýta koľko mám našporené, isto to chce pre seba, chcel aby mi aj rodičovský chodil na jeho účet, ešte dobre, že som to nespravila. Tak sa tešil na bábätko, ale keď prišlo tak nezájem!!! Ledva ju zoberie na ruky, len sa predvádza pred rodinou pred susedmi. Nedával mi nič na malú ani na jedlo, takže čo som mala našporené sa minulo rýchlosťou svetla. Po polroku som ho musela prosiť aby mi začal prispievať na malú, už som to nezvládala. Začal mi dávať 50ečka a zopár stravných lístkov. tak ako s tým môže ísť do ....Od dvoch mesiacov nemám mlieko, kupujem nutrilon, si môžete predstaviť koľko ma to stojí. On nemá hanby, malej nič nedá, nepohrá sa s ňou, postráži ju tak na 10min aj to hneď nadáva. Hocikedy vybuchne a kričí a nadáva, hlavne ak niekam ideme na aute, až ma bolí brucho keď pristaví to sprosté auto, lebo už viem čo si všetko vypočujem. Som pojxxxná pixx, kuxxa....mám držať hubu a byť rada, že nás živý, bez neho by sme nevyžili, ak by som chcela odísť moje veci by sa zmestili tak do jednej krabici, malú mi vezme a porozpráva o mne všetkým také veci, že ju už neuvidím a nebudem mať kam ísť...Celé dni som doma s malou, mám navarené, upratané ale to on nevidí....Niekedy mi je už do plaču, že nemôžem ísť ani len k zubárovi lebo nemám začo a on si spokojne nakupuje sprostosti, fajčí a pije. Vyhrážala som sa mu súdom o výživne, tak kúpil malej topánky a koberec do izby ale s toľkými debilnými poznámkami, že to bolo ešte horšie ako by nič nekúpil. Chcem od neho odísť, ale ku svokrovcom nechcem ísť pretože on je tam vkuse to by bolo to isté a neviem ako by zhltli, to že ho dám na súd, myslím, že oni nechcú aby o tom niekto vedel. Najradšej by som šla k mame, ktorá býva cez cestu so súrodencami ale ona nič...svokrovci mu už xkrát vynadali, ale moja mama nič. Nechce aby som od neho odišla, vraj môžem byť rada, že to nie je horšie...Mama ma vždy brala ako decko, aj keď som rok pracovala, vš som si dokončila vždy budem decko ktoré malo decko. Som tým, že som v 24 porodila dieťa, taká nezodpovedná, že si nezaslúžim pomoc? Keď jej rozprávam čo mi robí, tvári sa akoby to ani nechcela počuť. Ak sa moja dcérka raz dostane do takejto situácie, okamžite ju zoberiem k sebe a takého chlapa zmlátim. Matka má predsa brániť svoje dieťa. Čo myslíte?