Máme ostať na dedine, alebo sa vrátiť do mesta?
Ahojte milé žienky, idem sa vás spýtať na váš názor. Dopredu sa ospravedlňujem za dlhú správu.
Som z Bratislavy a prežila som tu celý svoj život. Pred 3 rokmi keď som čakala 3. bábo sme kúpili menší dom v malej dedine asi hodinu od BA, ktorý sme chceli využívať na víkendy. Bol to taký kompromis medzi mnou a manželom. Ten túžil bývať v dome, ale v BA sme si ho dovoliť nemohli a ja som zase chcela zostať v BA. Tam máme 4 izbový byt. Po veľkej prerábke domu sme tam v lete 2021 konečne začali chodiť na víkendy a v podstate sme tam boli celé leto. Manžel sa ma počas leta spýtal, či by sme sa tam neskúsili presťahovať, skúsiť život na dedine, aké by to bolo pre deti a tak. Ja som dosť váhala a dlho sme to riešili, ale potom sme sa dohodli že to skúsime na rok a keď sa nám nebude páčiť, tak sa vrátime do BA. Muž robil z domu a ja som bola na materskej tak po tejto stránke to bolo v pohode. Najstarší syn nastúpil do novej školy, dcéra do škôlky a ja som zostala doma v novom dome s malým bábom. Deti si zvykli veľmi rýchlo, aj muž, ale ja som si zvykala ťažšie. Je to malá dedina a chýbala mi socializácia, aj keď nejaké maminy som spoznala a snažila som sa s nimi stretávať. Ale stále mi veľmi chýbali moje blízke kamarátky z BA, blízka dostupnosť služieb a zistila som, že na dedine sa musí za väčšinou vecí dochádzať autom, ako v meste, kde som si väčšinu vecí vybavila viacmenej na pešo.
Asi po pol roku sme si uvedomili, že tento dom je pre nás 5 malý (na víkendy stačil, ale na každodenný život veľmi nie) a vyvstala otázka čo s tým. Ja som sa chcela vrátiť do BA, ale manžel mi povedal, že on vidí ako je tu deťom dobre, a že on by radšej hľadal väčší dom tu niekde v okolí, možno bližšie k mestu. A že on sa už do BA vrátiť nechce, že náš byt je podľa neho pre nás 5 tich nedostačujúci a on chce zabezpečiť deťom priestor a slobodu. Brala som to dosť ťažko, keďže dohoda bola že to na rok len skúsime. Nakoniec sme začali pozerať väčšie domy a našli sme jeden veľký vo vedľajšej dedine. Po dlhom uvažovaní a presviedčaní od manžela som nakoniec pristála na to, že ten víkendový dom predáme a kúpime tento veľký (byt v BA stále máme). Takže sme sa zase po roku sťahovali, syna sme prehlásili do miestnej školy, už tretej v poradí a dcéra tu nastúpila do 1.ročníka. Syn najprv vôbec nechcel, predsa si už za ten rok našiel kamošov a zvykol si.
Keď sme sa presťahovali, na mňa sa to asi všetko zrútilo, prerábka víkendového domu, ktorá trvala vyše roka, sťahovanie tam, a po roku už zase sťahovanie do nového domu, plus kúpa a predaj domov a to všetko s tromi deťmi a bežnými starosťami ktoré sú s tým spojené. Myslím si, že som totálne vyhorela a od momentu keď sme sa sem presťahovali som začala hovoriť, že ja tu vlastne nechcem žiť, ani bývať v tomto dome, a že ja som sa celý čas chcela vrátiť do BA. Cítila som že toto nebolo úplne moje rozhodnutie a veľmi som to vyčítala nielen sebe ale potom aj manželovi. Manžel to najprv nechcel akceptovať, tvrdil že to je len moj problém, ktorý si musím ja nejako vyriešiť, no bolo to veľmi náročné obdobie, lebo som sa cítila totálne nepochopená, sama a z toho všetkého úplne vyčerpaná. Do toho som bola ešte stále doma na materskej a socilizácia bola že úplne minimálna. Plus tu je aj ťažšia socializácia, nie je tu ani žiadne ihrisko kde by sa maminy stretávali a zároveň som sa už aj ja do seba uzavrela, a nechcelo sa mi opäť vyhľadávať nové kotakty. Deti si tu ale pomerne rýchlo zvykli a škola do ktorej nastúpili je veĺmi fajn, tak aspoň to ma utešovalo. Asi okolo minulých vianoc a po niekoľých návštevách manželskej poradne, manžel povedal, že dobre teda, vidím že si tu asi nezvykneš, tak teda keď chceš, môžme sa vrátiť do BA a tento dom si necháme na víkendy. On síce chce ostať tu a vidí, že aj deti sú spokojné a stále si myslí, že náš byt v BA je už pre nás malý, ale že on sa pripôsobí. Ja som potom postupne spravila sama všetky kroky k tomu, aby sme sa mohli vrátiť. Keďže syn bol tento rok piatak, podala som prihlášky na 8 ročné gymnáziá v BA, aby mal v prípade úspechu možnosť si vybrať, keďže na tú pôvodnú základnú školu kam chodil v BA sa už nechcel vrátiť. Doma som sa s ním pripravovala na prijímačky asi 2 mesiace a nakoniec ho prijali na obidve školy. Ja som si našla od septembra prácu v škole, dcéru som prehlásila na školu, kde mám nastúpiť a najmladšiemu synovi som vybavila súkromnú škôlku. Ja, dcéra aj najmladší syn máme všetko na pešo, najstarší syn by musel dochádzať MHD ale nie dlho. A teraz po tomto strašne dlhom úvode prichádza môj problém a dilema.
Začala som o tomto celom mojom rozhodnutí úplne pochybovať, lebo viem že ho chcem iba ja. Manžel a deti chcú zostať tu, sú tu spokojní a vlastne chápem že tým pádom deti ani nemajú prečo chcieť odísť. Stále som si hovorila posledný rok, že veď deti si zvyknú na nový život, školy a tak a teraz keď ich mám odtiaľto zobrať, je mi to strašne ľúto. Že im vezmem určitú slobodu(syn tu s kamarátmi chodí veľa von a viem že sa naozaj hrajú vonku, stavajú bunkre atď). Toto by asi v BA úplne nemal. Zase v BA by mal viac možností krúžkov, ktoré sú tu dosť obmedzené. Ak sa presťahujeme do BA, bude to len moje rozhodnutie a tým pádom dám seba do popredia, ak tu zostaneme, dám do popredia deti a manžela. Pravda je aj to, že už som si tu na určité veci zvykla a snažím sa predstaviť si ako by som si to mohla zariadiť aby som tu bola šťastná. Prácu by som si asi časom našla niekde v okolí, aj keď by to určite nebolo na pešo ako som si vysnívala🙂. Aj keď cítim, že keď sa vrátim do práce medzi ľudí, určite mi to pomôže. Mám z toho všetkého veľký strach, či to má zmysel všetko opäť meniť. A zase keď tu zostaneme, mám strach z toho že stratím kontakt s BA, kde mám rodinu, priateľky. Aj keď sa navštevujeme, ten kontakt je oveľa menší. Syn má tiež možnosť studovať na dobrom gymnáziu, to by som musela zrušiť, keďže bývame stále ďaleko od BA, cca.50 minút, takže dochádzanie nie je možné. Takže to by ma mrzelo tiež, aj ked neviem do akej miery je dôležité pre neho aby teraz chodil na gymnázium, ak je spokojný aj na tejto dedinskej škole a je dobrá. Je to veľmi ťažké rozhodnutie a bohužiaľ ho už teraz musím urobiť sama.
Ospravedlňujem sa za dlhú správu a ak ste to dočítali až sem, ďakujem veľmi pekne.
@maranta_leuconeura to niektorí ľudia majú ružové okuliare
Tiez sme v dome na dedine cca hodinu od BA, nevedela som si dlho zvyknut, ale uprimne, ked vidim, ake casy teraz zijeme a co sa deje a bude diat, tak si hovorim, vdaka tomu hore, ze nam ten dom vysiel a sme v nom a do BA do bytu by ma teraz nikto nedostal
No a pochopenie a radu v tomto by som nehľadala na MK, ale medzi blízkymi ľuďmi, ktorí ťa naozaj poznajú. Drž sa.
@vamajka ahoj, ďakujem za tvoj názor. Veď práve ja som sa nikdy z mesta sťahovať nechcela, bola som spokojná v meste. Ale vnímam to tak, že po tom pre mňa "skúšobnom" roku na dedine keď som sa s tým necítila ok, nemala som pristúpiť na kúpu väčšieho domu v inej dedine,ale možno silnejšie dať najavo to, že sa potrebujem vrátiť. To čo mňa teraz najviac na tom brzdí sú práve tie zmeny pre deti.
@veverickav suhlasim, ale ten kompromis by mali urobit rodicia koli sebe, nie vyslovene koli detom. Deti budu stastne tam, kde budu stastni rodicia.
Co maju z dvora, ked mama sedi smutna a sniva o kaviarni v centre a otec je uhundrany ze musi tolko behat autom. A opacne zo strany mesta, co maju deti z toho ze maju vsetko blizko a kopec moznosti, ked su rodicia nespokojni, lebo snivaju o velkej zahrade a vacsom klude.
Cize prvorade je, aby rodicia spravili volbu aka im co najviac vyhovuje, v ramci ich moznosti a aktualnych potrieb (pracovnych, financnych, rodinnych, atd). A pokial sa nezhodnu , nic ine ako kompromis neostava. Autorka a jej rodina kompromis v podstate maju - byt v meste, vikendovy dom na vidieku a aj tak boli zatial s volbou nespokojni - bud ona, alebo manzel.
Uf to je chaos.Uz by si sa mala konečne rozhodnúť čo chces hlavne kvôli deťom.Ked si už dieťa pripravila a prijali ho na gymnázium a sebe našla prácu choď teda do mesta.Ale, keď sa rozhodneš pre jednu variantu už nepremyslaj co, ak...
Budete, ale žiť iný život rataj s tým, že deti budú rásť a na víkendy na dedinu s vami chodiť postupne nebudú.Ja by som z domu nikdy nešla do mesta aj, keď 4 izbového vždy to je byt.
Deti nepotrebujú nutne krúžky, chlapec môže ísť na gymnázium o pár rokov neskôr.No a ty nebudeš chodiť do práce peso.Kamaratky sociálne väzby si neidealizuj teraz si na RD oni tak isto nastúpia do práce, svoje starosti, keď nastúpis do práce kontakt sa zníži a cez víkend pôjdete na dedinu.
Ak by ste chceli mohli chodiť za vami na dedinu či ty s deťmi do mesta.
Alebo všetko predajte a kúpte dom bližšie kde sú krúžky a pod, ale ja by som ťažko niesla, že deti si majú každý rok, dva robiť nové zázemie a zvykať.
Aby sa nestalo, že muž dostane na dedine robí z domu a ty s deťmi v meste.Na dedine nečakaj, že ženy chodia na ihrisko a socializuju sa skôr chodia jedna k druhej na dvor.
Máš to ťažké rozhodnutie nezávidím, ale radšej nech sa deti poflakuju po dedine a stávajú bunkre ako sedia v Eurovea v MC Donalde.
@tinus7 drzim palce, aby sa vam podarilo najst kompromis, resp.harmoniu. Aby ste obaja s manzelom boli vnutorne spokojni. Nad tym co bolo sa uz netrap, rozhodli ste sa tak ako ste sa rozhodli.
Ja ta chapem, sama som mestsky clovek 🙂 mam tu vsetko co potrebujem, aj tu prirodu. Manzela tiez lakalo do domu, isty cas sme zvazovali odchod s mesta, ale bol to on co nakoniec cuvol.
no pozri... zmeny pre deti - za mna uz do toho fakt chod, pretoze uz len to, ze sa ti syn v Bratislave dostal na osemrocne gymnazium je dostatocny dovod na to aby ste sa vratili do mesta. Gymnazium mu otvori viac dveri ako zakladna skola, a minimalne uz len tym, ze je "upratany" a ze to nebudes musiet riesit o styri roky je TOP.
ja ta plne chapem... mam vikendovy dom na dedine, je to parada, ale zijem v centre okresneho mesta a radsej som v malom 56m2 byte s dvoma detmi, ako by som si mala kupit 80m2 byt na sidlisku. Proste ta poloha je brutalna vyhoda a deti tu nebudu so mnou stale. Rozumiem ze ta desi zmena skol pre deti -- ale syn bude mat kolektiv uplne novy, nebude to ze novy je len ON, vsetci jeho spoluziaci budu primani a to je dost podstatny rozdiel. A dcera? ta to zvladne, budete na rovnakej skole, bude to mat jednoduchsie. Najmladsieho neratam, takto male dieta este tie vazby na kamaratov nema. Za mna - chodte do BA, neboj sa toho. A vikendy travte v dome.
dobre to bude, neboj sa. Nemozes stale robit rozhodnutia, ktore nepovazujes uplne za spravne.... Ano, s manzelom ste nekompatibilni - ale sa to utrase. Hlavne nezmatkuj a drz sa toho, co si rozhodla. Ustojite to, neboj sa.
@bluka2 Ďakujem za názor. Áno, skúšam si to nejako predstaviť, že by som tu zostala a ako tu byť šťastná. A tiež chápem že to nemusí byť navždy. Ale stále sa borím s tým pocitom, že mi veľmi chýba rušnejšie prostredie. Ja viem, že veľa ľudí sa sťahuje na dedinu práve kvôli kľudu, ale ja zase mám s týmto problém, že mne chýba ten ruch sídliska🙂
@kitycat Áno veď s tým zámerom som to aj všetko viacmenej pripravila. Ale tým, že tých zmien bolo pre nás a deti za posledné roky toľko, tak ma to teraz pribrzdilo. Ani nejde tak o mňa, bojím sa toho že ublížim deťom. Možno je ten strach neopodstatnený a deti si naozaj zvyknú všade kde budú spokojní aj rodičia, neviem veru.
@tinus7 názory sú rôzne. Tak ako pre teba je lepšie mesto a pre muža dedina, tak aj tu máš rôzne názory. Ja si skôr myslím, že si typ človeka, ktorý nikdy nebude s ničím spokojný. V BA by ti potom možno chýbala dedina, vadil hluk, v noci osvetlenie.....
Skratka nebola si spokojná ani tam, ani tam. Ak máš pri sebe dobrého muža a šťastné deti, mala by si byt šťastná aj na kraji sveta. Naše šťastie nezávisí od toho, kde bývame, ale s kým. Preto sa skus sama seba opýtať, či naozaj by ta zmena bydliska urobila šťastnou. Ak áno, tak urob všetko preto, aby ste odišli do mesta.
Na druhej strane nepochopím, ako si sa mohla dat ukecat na dedinu, obzvlášť po roku. Pre mňa je nepochopitelne presediet denne v aute hodiny za prácou, do školy. Porovnať život na dedine a v meste viem veľmi dobre. Dedina nikdy.
@tinus7 aký ruch sídliska?Že budes počuť každého suseda, náklady na byt pomaly väčšie ako dom, prídeš z práce a mala Ta bude pilit, že chce ísť na ihrisko, staršie deti nedostaneš na ihrisko pod dom.budes už žiť život zamestnanej ženy všetko sa zmení možno by si po práci radšej sedela na dvore a píla kávu.
Ja som extrovert milovala som život v Ba stále niekde, ale dieťa podrástlo plakala som, keď som balíla veci a hovorila si, keď to nebude dobre dom predame a vrátime sa, čo budem robiť na dedine?.Ani raz ma ta myšlienka nenapadla.Postupne sa každá kamarátka z mesta odsťahovala, dieťa škola... teraz, keď ideme občas do mesta si hovorím rýchlo pobehajme čo chceme a naspäť domov.Ale každá sme iná len nepochybuj, keď sa rozhodneš pre A, že B by bolo lepšie ..
A stále máte ten rodinný dom môžeš si ho užiť cez víkend, ale nezabúdaj to budú 2 domácnosti v piatok baliť, nakúpiť zabyvat sa a v nedeľu späť.
Možno deti sa dohodnú s niekým v meste do kina, na oslavu, muž bude chcieť ísť na dom...ste 5 to každý bude mať svoju predstavu ako tráviť čas a ako budú deti rast o to viac.
@luckynat Ahoj, ďakujemza tvoj názor. Ako táto dedina nie je až taká zlá🙂. Len ja mám všeobecne pocit že na dedinách ľudia žijú tak viacmenej za bránami svojho domu a veľmi sa nesocializujú, a keď tak tak opäť len za bránami domu. Teraz v lete je to tu veľmi fajn, aj o to je toto moje rozhodnutie ísť do BA teraz ťažšie. Ale je pravda, že v zime to tu bolo dosť ťažké, ľudia sú asi pozaliezaní doma🙂.
@mamina7070 Práveže ja som bola vždy veľmi spokojný a pokojný človek. Tieto moje prejavy nespokojnosti začali až tým, keď sme sa odsťahovali z mesta.
@luccija No po tých 2 rokoch v úplnom tichu mi to veru chýba🙂. Ja viem, môže to znieť úplne smiešne. Ale áno, možno keby sa vrátime do BA tak mi bude chýbať ten pokoj a kľud. Súhlasím s tebou ohľadne tých 2 domácností, že to bude náročné manažovať, plus toto je naozaj veľký dom, a vôbec nie vhodný na víkendy🙂. A tiež sa obávam toho ako hovoríš, že presne pri 3 deťoch (a my máme aj väčšie vekové rozdiely, teda každý má iné potreby) sa vždy vyskytne niečo, prečo bude musieť niekto ostať cez víkend v meste.
@maranta_leuconeura no ja som to nepochopila tak, ze by byt prenajimali.
Takze vsetci sa pockaju v byte v meste a potom pojdu spolu do domov. Nevravim ist viackrat denne 50minut ale rano a vecer je to vpohode zvladnutelne.
Tu sa da len jeden obrovsk kompromis. Bud budes spokojna ty alebo zvysok rodiny. Aspon z toho co pises som vycitala ze deti aj manzel chcu teda ostat v dome?
Toto si ja neviem predstavit mat aj v tomto opacny nazor. Chapem ze ty sa utapas v tom prostredi… ☹ my sme v tomto s muzom za jedno. Ja by som do mesta nesla ani keby mi dali kluce od bytu….
Ale chapem ze niekto je pre mesto stvoreny a naopak do domu na dedinu by nesiel….
Tu ozaj si len sadnut. Ty. Muz. Deti. Mozno aj napisat na papier plusy minusy u kazdeho. Lebo toto inac nepojde lebo ozaj by bolo asi “cez” ze oni budu zit v dome a ty v byte….
Zae predat aj byt. Aj dom a kupit nieco blizsie. Tiez by bol zvlastny kompromis. Nebudes aj tak v meste.. a ktovie v akej dedine-resp mestskej casti. A tiez nemas istotu ci tam nadobudnete vsetci spokojnost. A zase zmenu prostredia ☹
My sme sa parkrat stahovali. Naposledy to bolo 300km dalej. Sme tu 2roky…sme v dedine. Do krajskeho mesta mame 10minut. Takze vsetci sme spokojni.
@tinus7 vieš vždy bude 100 dôvodov prečo áno a prečo nie.V zime v meste to ako žije?🤪každý príde domov a zalezie.Mas to meste zidealizovane..veď si to teraz vyskúšaj ty máš bonus, že máš 2 nehnuteľnosti zober teraz deti a choďte na mesiac do mesta prvé dni budete očarení kúpalisko, kino a hneď zistíš čo vám ako rodine viac vyhovuje.Po 5 dňoch zistíš, že deti stále niekam tahas, treba robiť program.Na dedine ich "vypustis" von, bazén, grilovačka, susedia
Sprav to aspoň sa lepšie rozhodnes
Ak sú deti spokojné ja by som neodišla, ale bola veľká chyba, že syn je prijatý a tým pádom už na jar si plánovala odísť.Lebo teraz mu povedať vieš čo mama si to rozmyslela to je už čisté bláznovstvo.Jedine plus vidím, že chlapec nebude musieť riešiť nával na prijímačkách o pár rokov.
Muž tam chce zostať, deti tiež
@missdiva tak to už vôbec nie jedno dieťa skončí o 13, druhé 15 muž bude na dedine, ona z práce čakať na deti a potom prísť domov to bude stále čakanie na niekoho. Nehovoriac, že chalan uz ide po puberty dohodne sa so spolužiakmi..je to dosť km na každý deň s 3 deťmi.
Podla mna ak sa chce, tak sa da spravit skvely domov vsade, len treba chchiet a hladat hlavne to dobre a nie to, co chyba. Ak su deti stastne, asi by som neodisla
@missdiva Mne sa zdá tých 50 minút denne tam a toľko isto naspäť dosť. Plus si treba uvedomiť, že muž robí z domu, čiže s deťmi do BA pôjde len ona. Jedného zaviesť do škôlky, druhého na gymnázium, potom s dcérou do školy. To máš hneď z tých 50 minút hodinu a pol. A potom popoludní sa stretnúť v byte (??? Najmladší syn a dcéra druháčka na ZŠ aj tak pôjdu zo škôlky/školy spolu s mamou) a prísť sa domov na dedinu už akurát tak navečerať a vyspať.
@missdiva pockaju sa v byte? A ako tam dojdu? Male deti treba vyzdvihnut najprv, tie tam same nezajdu predpokladam. Starsi bude mat uplne rozbity den, najprv ist na byt, zrejme tam bude sam, tam bude musiet cakat, potom sa pozbieraju a dalsiu hodinu budu cestovat na dom... Cele zle. Nehovoriac o tom, ze sa cokolvek stane, alebo bude vynimocne v meste program do vecera, alebo vypadne odvoz, budu musiet zostat cez noc v byte, nemas sancu to normalne zmanazovat aby deti boli pripravene na dalsi den, ked budu mat veci do skoly napriklad na dome. Ci budu mat vsetko dvojmo kvoli tomuto dvojitemu zivotu?
@h2 presne jedno príde zo školy hladné budú čakať na brata teraz bude variť na byte či doma?úlohy ..po ceste nedaj Boh nejaký nákup to prídu o 17.To buď jedno, alebo druhé, ale nie takyto hybrid.a koľko x sa stane, že deťom odpadnú hodiny, družina nebude chalan príde sám domov a tam nič.Bude čakať na mamu.My sme 17 km od Ba 50 je už veľa na každodenné starosti a nehovoriac o nákladoch na cestovanie.Chlapec bude väčší na gymnáziu budú mať aj viac hodín...
@andreatytler Ahoj, ďakujem. Áno, vidím že mám presne s týmto problém, prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Len je to o to ťažšie, že ho robím aj za 4 ďalších ľudí a plus necítim tam úplnú podporu od manžela. My sme teraz po 20 rokoch vzťahu zistili, že máme určité hodnoty úplne inak nastavené. Manžel tvrdí, že toto všetko (veľký dom, záhrada) robí len pre deti a nie pre seba, on je vraj až na druhom mieste. Ja si zase myslím a vidím po týchto 2 rokoch čo sme sa sťahovali, že je veľmi dôležité, aby boli hlavne v pohode rodičia a potom budú v pohode aj deti. Ja som teda posledný rok nebola vôbec ok a vidím, že tým trpeli aj deti. Teda áno, snažila som sa teraz dať seba na prvé miesto. Ale manžel to považuje z mojej strany za totálne sebecké. Toto slovo som o sebe počula posledný rok veľakrát. Ako ja si myslím, že to že chce pre deti veľký dom a záhradu nerobí len pre nich ale určite to chce aj on pre seba, len to nechce alebo sa to bojí priznať? Neviem, podľa mňa je úplne ok keby povedal, áno toto robím aj pre seba lebo mi to dáva zmysel. A ja osobne nevidím v tom nič sebecké.
zaver som ani nedocitala, ano uprednostnila si to co chces Ty pred dalsimi 4mi clenmi svojej rodiny… je uplne logicke ze deti chcu byt v dome, ak by sme s muzom mali taku moznost v byte neostaneme ani sekundu … nejake kruzky ktore su podla mna skor pre rodicov nez pre deti im nevynahradia to co zaziju s kamosmi na dedine…
@luccija o 17 sa len postretavaju podla mna, nakup, cesta, to su doma o 19 prinajlepsom. Snad aspon vecera bude od muza nachystana uz na stole, ale aj tak mi to pripada ako hrozny zivot
Odíď do mesta.Deti si nájdu kamarátov aj tam a ty budeš mať ulahceni život od dochádzania.My sme odišli z dediny do mesta a neľutujem.Deti majú plno kamarátov a vlastne už starší je pomaly dospelý a mladšia chodí do škôlky.Mna išlo poraziť z toho trmacania sa z dediny do mesta.Samozrejme výdavky trebalo 2 autá,ja jedno muž druhé.Cele dni sme trávili v práci a deti v školách a škôlke v meste.Tolko výdavkov, čo sme mali.Chlapec tiež potreboval na cestovanie.Potom sme mali školu po ruke v meste.Prakticky na pár metrov.Chlapec chodil sám a Zachvilu bude dcéra.Zo školy keď skôr skoncil nemala som stresy ako sa dostane domov, lebo musel obcakavat na buskach dlho.