Máme ostať na dedine, alebo sa vrátiť do mesta?
Ahojte milé žienky, idem sa vás spýtať na váš názor. Dopredu sa ospravedlňujem za dlhú správu.
Som z Bratislavy a prežila som tu celý svoj život. Pred 3 rokmi keď som čakala 3. bábo sme kúpili menší dom v malej dedine asi hodinu od BA, ktorý sme chceli využívať na víkendy. Bol to taký kompromis medzi mnou a manželom. Ten túžil bývať v dome, ale v BA sme si ho dovoliť nemohli a ja som zase chcela zostať v BA. Tam máme 4 izbový byt. Po veľkej prerábke domu sme tam v lete 2021 konečne začali chodiť na víkendy a v podstate sme tam boli celé leto. Manžel sa ma počas leta spýtal, či by sme sa tam neskúsili presťahovať, skúsiť život na dedine, aké by to bolo pre deti a tak. Ja som dosť váhala a dlho sme to riešili, ale potom sme sa dohodli že to skúsime na rok a keď sa nám nebude páčiť, tak sa vrátime do BA. Muž robil z domu a ja som bola na materskej tak po tejto stránke to bolo v pohode. Najstarší syn nastúpil do novej školy, dcéra do škôlky a ja som zostala doma v novom dome s malým bábom. Deti si zvykli veľmi rýchlo, aj muž, ale ja som si zvykala ťažšie. Je to malá dedina a chýbala mi socializácia, aj keď nejaké maminy som spoznala a snažila som sa s nimi stretávať. Ale stále mi veľmi chýbali moje blízke kamarátky z BA, blízka dostupnosť služieb a zistila som, že na dedine sa musí za väčšinou vecí dochádzať autom, ako v meste, kde som si väčšinu vecí vybavila viacmenej na pešo.
Asi po pol roku sme si uvedomili, že tento dom je pre nás 5 malý (na víkendy stačil, ale na každodenný život veľmi nie) a vyvstala otázka čo s tým. Ja som sa chcela vrátiť do BA, ale manžel mi povedal, že on vidí ako je tu deťom dobre, a že on by radšej hľadal väčší dom tu niekde v okolí, možno bližšie k mestu. A že on sa už do BA vrátiť nechce, že náš byt je podľa neho pre nás 5 tich nedostačujúci a on chce zabezpečiť deťom priestor a slobodu. Brala som to dosť ťažko, keďže dohoda bola že to na rok len skúsime. Nakoniec sme začali pozerať väčšie domy a našli sme jeden veľký vo vedľajšej dedine. Po dlhom uvažovaní a presviedčaní od manžela som nakoniec pristála na to, že ten víkendový dom predáme a kúpime tento veľký (byt v BA stále máme). Takže sme sa zase po roku sťahovali, syna sme prehlásili do miestnej školy, už tretej v poradí a dcéra tu nastúpila do 1.ročníka. Syn najprv vôbec nechcel, predsa si už za ten rok našiel kamošov a zvykol si.
Keď sme sa presťahovali, na mňa sa to asi všetko zrútilo, prerábka víkendového domu, ktorá trvala vyše roka, sťahovanie tam, a po roku už zase sťahovanie do nového domu, plus kúpa a predaj domov a to všetko s tromi deťmi a bežnými starosťami ktoré sú s tým spojené. Myslím si, že som totálne vyhorela a od momentu keď sme sa sem presťahovali som začala hovoriť, že ja tu vlastne nechcem žiť, ani bývať v tomto dome, a že ja som sa celý čas chcela vrátiť do BA. Cítila som že toto nebolo úplne moje rozhodnutie a veľmi som to vyčítala nielen sebe ale potom aj manželovi. Manžel to najprv nechcel akceptovať, tvrdil že to je len moj problém, ktorý si musím ja nejako vyriešiť, no bolo to veľmi náročné obdobie, lebo som sa cítila totálne nepochopená, sama a z toho všetkého úplne vyčerpaná. Do toho som bola ešte stále doma na materskej a socilizácia bola že úplne minimálna. Plus tu je aj ťažšia socializácia, nie je tu ani žiadne ihrisko kde by sa maminy stretávali a zároveň som sa už aj ja do seba uzavrela, a nechcelo sa mi opäť vyhľadávať nové kotakty. Deti si tu ale pomerne rýchlo zvykli a škola do ktorej nastúpili je veĺmi fajn, tak aspoň to ma utešovalo. Asi okolo minulých vianoc a po niekoľých návštevách manželskej poradne, manžel povedal, že dobre teda, vidím že si tu asi nezvykneš, tak teda keď chceš, môžme sa vrátiť do BA a tento dom si necháme na víkendy. On síce chce ostať tu a vidí, že aj deti sú spokojné a stále si myslí, že náš byt v BA je už pre nás malý, ale že on sa pripôsobí. Ja som potom postupne spravila sama všetky kroky k tomu, aby sme sa mohli vrátiť. Keďže syn bol tento rok piatak, podala som prihlášky na 8 ročné gymnáziá v BA, aby mal v prípade úspechu možnosť si vybrať, keďže na tú pôvodnú základnú školu kam chodil v BA sa už nechcel vrátiť. Doma som sa s ním pripravovala na prijímačky asi 2 mesiace a nakoniec ho prijali na obidve školy. Ja som si našla od septembra prácu v škole, dcéru som prehlásila na školu, kde mám nastúpiť a najmladšiemu synovi som vybavila súkromnú škôlku. Ja, dcéra aj najmladší syn máme všetko na pešo, najstarší syn by musel dochádzať MHD ale nie dlho. A teraz po tomto strašne dlhom úvode prichádza môj problém a dilema.
Začala som o tomto celom mojom rozhodnutí úplne pochybovať, lebo viem že ho chcem iba ja. Manžel a deti chcú zostať tu, sú tu spokojní a vlastne chápem že tým pádom deti ani nemajú prečo chcieť odísť. Stále som si hovorila posledný rok, že veď deti si zvyknú na nový život, školy a tak a teraz keď ich mám odtiaľto zobrať, je mi to strašne ľúto. Že im vezmem určitú slobodu(syn tu s kamarátmi chodí veľa von a viem že sa naozaj hrajú vonku, stavajú bunkre atď). Toto by asi v BA úplne nemal. Zase v BA by mal viac možností krúžkov, ktoré sú tu dosť obmedzené. Ak sa presťahujeme do BA, bude to len moje rozhodnutie a tým pádom dám seba do popredia, ak tu zostaneme, dám do popredia deti a manžela. Pravda je aj to, že už som si tu na určité veci zvykla a snažím sa predstaviť si ako by som si to mohla zariadiť aby som tu bola šťastná. Prácu by som si asi časom našla niekde v okolí, aj keď by to určite nebolo na pešo ako som si vysnívala🙂. Aj keď cítim, že keď sa vrátim do práce medzi ľudí, určite mi to pomôže. Mám z toho všetkého veľký strach, či to má zmysel všetko opäť meniť. A zase keď tu zostaneme, mám strach z toho že stratím kontakt s BA, kde mám rodinu, priateľky. Aj keď sa navštevujeme, ten kontakt je oveľa menší. Syn má tiež možnosť studovať na dobrom gymnáziu, to by som musela zrušiť, keďže bývame stále ďaleko od BA, cca.50 minút, takže dochádzanie nie je možné. Takže to by ma mrzelo tiež, aj ked neviem do akej miery je dôležité pre neho aby teraz chodil na gymnázium, ak je spokojný aj na tejto dedinskej škole a je dobrá. Je to veľmi ťažké rozhodnutie a bohužiaľ ho už teraz musím urobiť sama.
Ospravedlňujem sa za dlhú správu a ak ste to dočítali až sem, ďakujem veľmi pekne.
Ahojte, ďakujem ešte raz za všetky príspevky, že ste venovali čas mi napísať váš názor. Chcela som poodpisovať na všetky, ale môj plán bol príliš optimistický🙂.
S manželom sme mali teraz dlhú debatu po telefóne. Ako možno taký kompromis pre nás oboch prišiel s návrhom, či by som nechcela skúsiť ešte zostať tu na dedine 3-4 roky (kvoli stabilite pre deti) a potom keď najstarší syn pôjde na strednú, tak by sme si mohli kúpiť dom v Trnave. Je to mesto, bližšie k BA a vedeli by sme si tam kúpiť dom, po ktorom on teda stále túži. Ako on mi to už viacktát navrhol, len ja som v tomto taký dosť uzavretý typ, že radšej pôjdem tam, kde to už pozná a hlavne kde niekoho poznám. Ale teda po tom všetkom, nepríde mi to už ako zlý nápad, TT je pekné mesto s veľmi dobrou dostupnosťou služieb a deti by tam už mali lepšie pokryté potreby sociálneho vyžitia, krúžkov, ja by som teda tiež mala väčšie pracovné možnosti s menej dochádzaním. Povedala som, že nad tým určite porozmýšlam. Byt v BA by sme si zatiaľ nechali a prenajímali ho. V každom prípade sa budem musieť čo najskôr rozhodnúť.
@tinus7 Mne sa ten plan vobec nepaci. Tahat deti do noveho domu za 3-4 roky. a ty zase prides nakratko lebo nielen musis zit 3-4 roky na mieste kde sa ti nepaci, ale este ani potom nie si v Blave.
Mna keby nechal muz sam na 3 mesiace v dome s 3 detmi, tak ma ani nenapadne sa snazit hladat kompromis. Idem tam kde sa citim najlepsie a tam kde mam najjednoduhsi zivot.
Tvoj muz si nezasluzi tvoju ochotu sa prisposobit.
@tinus7 Ak by som byvala na Slovensku, prilsa by som ti pomoct so stahovanim.
@andreatytler ahoj, je pravda ze manzel prisiel o pracu a od septembra opat nastupuje do novej. V lete sa mu naskytla tato prilezitost, je to na 7 tyzdnov aviem ze to robi preto aby financne zabezpecil rodinu. Ano nie je to uplne casovo idealne nastavene, ale takto to jednoducho vyslo. Ked si to nasiel, suhlasila som aby isiel.
@tinus7 Dobre, stara sa. Urcite to nie je jednoduche najst pracu, ale ked pripusta taku moznost ze pojde prec na tak dlho, tak nechapem preco ta nuti do domu. S domom je hrozne vela roboty.
@tinus7 Trnava je veľmi pekná ja mám v Modranke známu mne sa veľmi páči aj mesto aj okolie.. fajn kompromis, ale to teraz nastúpis do prace a budeš ju meniť?Aku ma syn šancu na gymnázium v Trnave?možno si vyberie inú školu to je vo hviezdach...Zase budete niekde len dočasne ...a čakať, kým sa posuniete ďalej.Ako synovi vysvetlis, že nepôjde teraz na gymnázium nebola to tak trocha tvoja zámienka, aby ste sa vrátili do mesta?🙂
@andreatytler pri 3 deťoch, hypo a žene, ktorá je doma 10 r asi musel zobrať čo ich uživí veď ma záväzky aj napriek tomu, že je sama s 3 deťmi
@tinus7 ak teraz neodides tak o 3-4 roky vôbec.To bola len taktika od tvojho muža.
@luccija Ale to druhe hypo bolo z jeho iniciativy, lebo tuzil po dome.
Cely tento cirkus bol na jeho podnet. Vravi ze to robi pre deti... no tak to uz vobec nechapem. Dal detom dom ale isiel od nich prec na 3 mesiace.
@kvietocek87 Tiez si myslim ze je to taktika od muza. O tri roky povie nieco ako: Ale ved uz sme tu tak dlho, deti tu maju dobrych kamaratov, zabyvali sme sa, bla, bla ,bla.
@andreatytler píše, že dostal výpoveď a začína od septembra asi sa potrebuje zaučiť v zahraničí?5 člennu rodinu a hypo nie je ľahké uživiť.Ano, keď to nebolo dobré nemala súhlasiť ísť do ďalšieho domu a prerábky.A tiež by mi vadilo teraz čakať 3 roky kam zase pôjdeme nastupit do práce, deti kolektív...majú to dosť zamotané a vždy sa bude niekto prispobovat niekomu
Robíte moc veľké šaškárne okolo toho bývania. Osobne si neviem predstaviť žiť v byte s toľkými deťmi,čiže za mňa určite dom,byt určite nie. Treba riešiť podstatnejšie veci,než socializácia. Dnes si žije každý sám pre seba.
@luccija Ano, chyba bolo suhlasit s tym druhym stahovanim. Tam sa to vsetko zamotalo.
Teraz maju obrovsky dom ktory sa neoplati vyuzivat len na vykendy.
Do Bratislavy plnej smradlavych aut a pocernych prisťahovalcov a s bonusom pribudajucich bezdomovcov by som sa uz nikdy nevrátila. Otrasne sluzby najdes aj v Bratislave, mimochodom koľkokrát za mesiac ides na postu? Lebo ja teda minimálne. Bratislava je mesto plne spiny a smradu, bilboard smogu a neviemcoho este... Je tu velky stres a nielen na cestách a neviem ci by mi za to stálo riešiť nejake krúžky pre decká. Radsej by som im dopriala bezstarostne a hlavne zdravé detstvo, aby nemuseli fetovat výpary zo slovnaftu denno denne. A zdravie, hlavne teda aspoň u mňa, je na prvom mieste. Co ti bráni na dedine zalozit komunitu, zensky spolok, charitu, kruzok? Ved sa pricin o to, aby vzniklo to co ti chýba.
Pisem z vlastnej skusenosti. Zili sme v ba a pri ba cca 15 rokov, prestahovali sme sa neplanovane 140 km od ba v podstate na dedinu.
Pises, ze vam bol prvy dom maly. Naozaj si vies predstavit fungovat v byte s 3 detmi? Vychystat ich napriklad von na bicykel? Alebo rozvoz na kruzky toez nebude v pesej dostupnosti pokial nebudes vyberat len z okolia. Uz len vybavit nakup a zaparkovat blizko vchodu nemusi byt jednoduche. Budu deti travit tolko casu vonku ako teraz?
Ono ba s 3 detmi je ina ako ked si mala jedno. Ja nevravim, ze mi z ba nieco nechyba. Ale je toho minimum. Priatelstva sme si tu vytvorili, deti su vkuse vonku, bazen na zahrade je uz len taka ceresnicka v tomto teple. Viem, ze nase deti by v ba taketo detstvo nemali. Nevravim, ze to je zle. Vela ludi tak funguje, nema na vyber. Preto to zvaz, ci si tu bratislavu trochu neidealizujes v aktualnej situacii.
@kvietocek87 tak to potom mame šťastie na dedinu, susedov. Pretože je dedina a dedina. Tu sú všetci spokojní. Susedia si pomahaju, zoberú sa viacerí autom z mesta, keď treba, ...mlade rodiny na ulici. Mame aj MHD. A presne sme si to naplánovali, aby sme boli spokojní v tej danej dedine. A takto by si mala autorka zvážiť, či bude spokojná, kde za akých podmienok... Jasne, ze je jednoduche vyjst z bytu do potravin, na skok do nakupneho centra, na kulturne podujatia, do skoly, prace,na letisko, ale mame ine priority. A presťahujeme sa na dôchodok, pretože by po nás ani pes nestekol v dome. Ale s tým sme ratali, pretoze sme nestavali dom na cely zivot, ale len na obdobie, kym deti neodrastu. Nemali sme na dom v Bratislave a ani na novostavbu bytoveho domu. Panelák sme uz nechceli,hoci sme ho nepredali a stále ho mame v BA. tak sme prišli na východ na dedinu. A dobre sme urobili!
@lizatko1009 v tom dome by si mohla mať salón a neplatiť vysoké nájomné ako sa vždy stazujes.Aj tvoj syn pôjde na strednú školu a to už bude skôr vstávať a cestovať.Neviem prečo sa do nej navazas ty si živnostníčka dáš si zákaznícky neskôr a veľa krát píšeš, že si v práci do 21.Kto skôr príde, o 15 vie byť doma.Moja sestra pracuje v sociálnej poisťovni majú 7,5 h pracovnú dobu začína o 06, lebo chce byť poobede volna
@tinus7 niekto si na dedinu zvykne, niekto nie. Ja z velkeho mesta som sa vydala 100 km od mojej rodiny do maleho mesta a po par rokoch sme sli k svokrovcom na dedinu, kde byvam uz 10r a postupne som si zvykla.
Ano, byvale vztahy aj mne velmi chybali, ale nasla som si tu ine, ale cim su deti vavcsie, casu je ovela menej ako na RD, nastupom do prace sa vela meni...socializacia pride. Male moznosti su nevyhoda, sloboda a priroda vyhoda. Mame zahradu a ja v nej rada robim. Deti 3 su teraz u mojej mamy v bytovke a je im to male...aj mne uz, hoci v detstve sme tam 5 zili...je to o zvyku. Mame radi prirodu, detom je tu dobre, hoci deti je tu malo...ani skolka, skola, obchod, nic len kostol mame a mesto 10min autom, takze musime mat 2 auta na fungovanie.
Na deti tolko stahovania je vela, to je fakt.
Porozmyslaj ci tam budes vediet byt stastna, na dedine a ako to bude dobuducna...skoly, praca, dochadzanie. Musite si to s manzelom prebrat. Piatak horsie, ale mali si na inu skolu este zvyknu, aj kamaratov...cim vyssi vek deti, tym zmena horsia. Ale mas byt na dedine nestastna, tak chodte do Ba. To chce poriadne popremyslat a uz definitivne sa rozhodnut a viac sa nestahovat.
Mam rada dedinu, prirodu a pokoj, ale aj tie moznosti mesta, co ponuka a zivot.
Je to o miere prisposobivosti.
Za mna kludne ste mohli mat dom na vikendy a leto a inak v Ba...nebolo toto pre Teba najlepsie? Potom ste to skomplikovali, ked sa nebral ohlad aj na Tvoje pocity.
@tinus7 ja by som predala dom aj byť a kúpila dom v BA, aspoň v podunajskych a podobne, kde tie ceny nie sú až tak hrozne ale mate MHD a všetko poruke. alebo ak to financne nevyjde tak niekde na dedine hneď pri BA, odkial sa dá tiež lepšie dochadzat, 50 minút je už dosť daleko ak by deti mali napr na strednu cestovat do BA
@tinus7 ty si proste mestský typ, nikdy nebudeš na dedine šťastná. Urobila si kardinalnu chybu, že si sa nechala ukázať na sťahovanie sa do ďalšej dediny... Ja by som sa vrátila naspäť do mesta ako sa trápila niekde na dedine. Deti si zvyknú, meste maju a viac moznosti a ty nebudeš ich otrokom ako tu píšu ine co sa tyka väzenia a pod. a muz keď tak veľmi chce, nech si ostane tam a na víkend moze chodiť za tebou. Mozete ist do kina alebo divadla 👌
Milá Tinuš, gratulujem ti k dobrému manželovi, že nakoniec súhlasil s tebou. Doteraz si sa prispôsobovala ty, teraz sa prispôsobí on,je to podľa mňa v poriadku, keď ste sa dohodli. Rozumiem ti, že chceš byť v meste, aj ja to tak mám. Cez víkendy chodíme na dedinu na chalupu, ale žijeme v Ba a nemenila by som to. Maj so sebou súcit, si tiež dôležitá, tak isto ako manžel. Prečo by si si aj ty nezaslúžila byť šťastná? Deti sa prispôsobia. Je to veľmi individuálne, každý preferuje iné. No tvoje preferencie sú tiež dôležité. Ak si manžel vie predstaviť život v meste a víkendy na dedine, tak môžete byť všetci spokojní. Pre deti je v meste viac možností na rozvoj, vzdelanie, šport, krúžky, spoločenský život, kultúra.....Ja ti úplne rozumiem. Netráp sa, urobila si už veľa, nechaj veci voľne plynúť. Skús byť teraz šťastná a teš sa, že máš skvelú rodinu, manžela, šikovné deti, že si finančne na tom dobre...Buď vďačná za to všetko, aj za to, že si sa dokázala za seba postaviť, to nedokáže veľa žien. Želám ti, aby si našla v tomto pokoj.
@eliska13 ale ja nie som dedinský clovek, nikdy by som nechcela žiť na dedine, bol by to kríž a veľké utrpenie, toto nie je vôbec pre nas a my všetci traja v tom mame jasno. Apropo ja sa nesťažujem, len uvažujem a na tej dedine by som mala akú klientelu? Prepáč toto je pre mňa na úsmev. Ja robim podľa svojho uváženia a viem, ktory den si môžem byť doma do 14:00 začať o 14:30 a skončiť o 21:00. Kedy mam dovolenku? Kedy ja chcem. Som rada, ze ma máš prečítaný a odporúčas mi dedinu, asi ma zle čítaš. A ukáž mi kde som sa ja do koho navazala, je to normálna diskusia, rozlisuj...
@tinus7 Mala som pocit, že čítam tureckú telenovelu....nemáš ústa? Treba komunikovať....
@tinus7 mne sa ťažko čítal ten tvoj príspevok. Ved ste sa s mužom dohodli, že tú dedinu len vyskúšate. A ty sa stále od neho necháš nahovoriť, aby ste tam ostali dlhšie a dlhšie... Ja mám pocit, že ty veľmi dobre vieš čo chceš, ale zakaždým sa dáš zmanipulovat do niečoho čo nechceš. Jednoducho si nestojis za svojím a potom nie si spokojná. Hlavne sa už niekde usaďte a nie že zasa niečo skúšať na XY rokov.. Už ste vyskúšali, vyber si už konečne. Už si veľká, máš právo si vybrať. Deti môžu mať detstvo pekné na dedine aj v meste.
Čo by sme dali za to keby sme mali dom... Ja som žila 30r na dedine a teraz sme v byte štyria. Muz by tiež šiel do domu aj deti. Kamošky mam 50km od nás v Košiciach ale 2-3x za rok sa stretneme a uz za 6r čo som sa presťahovala mam kamošky aj tu. Všetko sa dá keď sa chce. Zase až toľko času aj tak nemám aby som každý týždeň sedela na káve s kamoškou.
Keď sú deti spokojné ty ich chces vytrhnúť? Zas meniť školy zase kamaráti a to len kvôli tebe? Ja som bývala celý život na dedine v dome aj bývame ale v novom a tiež som si rok zvykala chodila som späť ku máme kde sme bývali. Atď teraz po roku a pol som si tak zvykla že naspäť by som neisla ani náhodou, skús nemyslieť stále nato ako ty to chces a ale skús urobiť pár krokov k tomu aby si si zvykla ... Pokiaľ iba budeš dupkat jak malé decko že ty chces ty chces ísť do ba tak si nezvyknes nikdy
Ja by som syna nechala v tej dedinskej škole, keď je ozaj dobrá a nie je stotožnený s gymnáziom. Priateľstvá sú podľa mňa na nezaplatenie a ocení to viac ako krúžky..
Na tvojom mieste by som išla do práce aj keď dochádzanie bude asi ťažké. No neviem či od januára bude toľko možností pracovať v školstve. Inak na tej dedinskej škole, máš podanú žiadosť? Ja bývam na dedine pri Trnave a minulý rok som do našej školy odniesla životopis a pred pár mesiacmi sa mi ozvali, že sa im uvoľnilo miesto a teraz budem nastupovať..
Nepíšeš či bude mať muž zase Homeoffice v novej práci. Či by vedel dcérku vodiť tiež do dedinskej školy alebo by si ju brala so sebou do BA..
@kvietocek87 Ďakujem, že si nám priblížila situáciu na strednom a východnom Slovensku, ale autorka žije na západe v blízkosti Bratislavy. Tu je situácia úplne iná. (Nepovedala by som ani, že na strednom a východnom Slovensku je to tak, ako si písala. Možno v nejakej hladovej doline, kde líšky dávajú dobrú noc.)