Máme sa vzdať rodičovstva kvôli životnému štandardu?
Zdravim. Aby som trochu priblížila situáciu, s teraz už manželom sme spolu vyše 7 rokov. Zo začiatku sme plánovali že v budúcnosti by sme chceli mať aspoň jedno dieťa, keď bude vyriešené bývanie atď, neponáhľali sme sa. Bývanie už vyriešene máme, brali sme hypotéku, obaja máme stabilné práce a priemerný príjem. Začiatkom tohto roka sme sa začali viac baviť o rodičovstve, či by už nebol najvyšší čas (obaja sme okolo 30). No a ak mám byť úprimná, asi som zmenila názor. Asi to bude znieť sebecky, ale konečne máme aký taký štandard, môžeme cestovať, za tie roky sa náš vzťah upevnil, mame dobre zohratý systém, fakt nám nič nechýba. Nerada by som o toto prišla. Povedala som to mužovi a on bol s tým najskôr ok, že mám pravdu, asi bude lepšie nechať to ako to je. Čoraz častejšie sa má však v poslednom čase pýta, či by sme si to predsa len nemali rozmyslieť, že to môžeme potom ľutovať a už bude neskoro. Príde mi že on to dieťa ani nejako nechce, len to berie tak, že by ho bolo dobré mať, lebo ak nie, môžeme to oľutovať. Sčasti to chápem a súhlasím, ale je to veľmi veľký záväzok len kvôli takému dôvodu.
Ja si ani neviem predstaviť starať sa o dieťa, nikdy som po materstve netúžila, skôr sa to bralo ako taká samozrejmosť keď som vyrastala. Že jedného dňa proste budem matka. Vidíme však že doba pokročila a už to taká samozrejmosť nie je, prečo to teda nevyužiť. Hypotéku sme brali nedávno, keby sa nám znížil príjem, malo by to dopad aj na našu životnú úroveň. Pre niekoho to možno nie je adekvátny dôvod, ale z lepšieho sa na horšie prechádza ťažšie. Dovolenky by síce boli, ale to je diametrálne odlišné keď je tam aj dieťa. Domácnosť by zrazu fungovala úplne inak, ak by sa to fungovaním dalo nazvať.
Na druhej strane však nechcem, aby náš vzťah narušila muzova túžba po dieťati, ak je vôbec skutočná.
Ja neviem otázky ohľadom dieťaťa ste mohli prebrať pred manželstvom, 30 nieje veľa , a chápem že si zvyknutá na nejaký štandard , pri dieťaťa sa budeš musieť uskromnit a všetko sa zmení , ale ak ty ho nechceš nemaj ho radšej ako by malo dieťa trpieť tým že si ho ani nechcela a neľúbis ho . Lenže muž možno to dieťa naozaj chce a časom mu to bude vadiť a môže sa stať že si nájde niekoho iného , lebo proste mu bude chýbať rodina v zmysle otec mama dieťa . Na tvojom mieste by som sa s manželom úprimne porozprávala že nech si dáte čas ja neviem rok a ak dovtedy ty nezmeníš názor tak jemu nebrán mať to dieťa s niekým iným ak on to bude ešte chcieť . Lebo o rok ešte možno otehotnies ale po 35 už oveľa ťažšie , a nikdy nevieš ani teraz či by vám to vyšlo hneď ,či nemáte nejaké zdravotne problémy aby ste vedeli potom otehotnieť . Ja som ako mladá vravela že dieťa nechcem, mala som ho nakoniec pred 30 toku a viesco neľutujem ano život sa ti zmení ale nikto ti nedá tolkó lásky ako tvoje dieťa . Takže úprimný rozhovor odporúčam
Ver mi, že nie je nič krajšie ako keď ti vlastné dieťa povie ,,Ľúbim ťa najviac na svete oci". Neexistuje nič čo by som za to vymenil. Žiadne dovolenky, domy, autá mi za to nestoja. Je to patetické? Je... Ale aspoň tu po mne niečo ostane a ja som si splnil svoje životné poslanie.
Hlavne neraďte to dieťa mať, my čo ho máme sme prešťastní, ale to nemusí byť hej cesta a dejú sa všelijaké veci. Musí počúvať samu seba, musí to byť jej rozhodnutie.
Počkaj 2- 3 roky a možno túžba príde
Autorka, máte cca 30. Prečo argumentuje manžel tým, čo bude v 40? Medzi 30 a 40 je ešte kopa rokov. To, že nebudete mať dieťa ihneď, neznamená, že ho nemôžete mať v 32, 34, 36...
Zdá sa mi, že dieťa beriete ako ďalšiu položku, ktorú by sa asi patrilo odšktnúť, aby ste splnili akési spoločenské normy. Odhliadnuc od toho, že to je úplne debilný dôvod na to, aby mal niekto dieťa, musíš si uvedomiť, že je to dosť o tebe. Dieťa otrasie takmer každým vzťahom, lebo hlavne na začiatku, je to fakt záhul. Pokiaľ si tvoj muž uvedomí, že to vlastne nie je úplne dobrý prostriedok na vyplnenie nudy, ale ľudská bytosť, ktorá má svoje potreby a osobnosť a že to len tak nevypneš, keď ťa to prestane baviť, môže sa vám stať, že tento váš krásny spoločný život vo vysokom štandarde skončí a ty ostaneš s dieťaťom sama. Píšeš, že ty dieťa vlastne nechceš, tak aby si to potom cez tie prebdené noci partnerovi nevyčítala, že ty si ho vlastne nechcela a vyrastať s pocitom, že ma mama vlastne nemá rada, nie je nič moc. Dieťa potrebuje viac ako obliecť značkové handry a dostať najesť. Za mňa osobne, nikdy by som nemala dieťa pokiaľ by som ho sama nechcela.
Možno ten životný štandard znie tvrdo, že mi záleží hlavne na peniazoch, tak by som to upresnila, že ide najmä o taký zaužívaný a mne príjemný stereotyp, že po práci mám čas pre seba, viem si kvalitne oddýchnuť, ísť kam potrebujem kedykoľvek chcem.
Autorka, ale to si užívaš teraz, lebo je to pre teba nové. Počkaj pár rokov, situácia sa zmení. Ver mi, zažila som to. 😉
Samozrejme, to je super. Taká tá istota. Ži podľa seba, nenechaj sa ovplyvňovať. Len rozmýšľam, čo keby naši rodičia takto uvažovali 😂 Nič v zlom.
Ja aj chápem stránku tvojho muža. Človek ako bytosť je nepredvídateľný, nikto nevie, či tebe, alebo jemu raz nezačnú tikať biologické hodiny. A tikanie biologických hodín je dosť silné. Ono teraz ti to vyhovuje, nikto vám nezaručí, či to bude vyhovovať aj naďalej, ale na druhej strane môže vám to takto vyhovovať navždy, to nikto nevie.
Podľa mňa dieťa chce,ale nepovie ti to na rovinu,lebo ty nechceš.🤷
Pozri ale keď máte 30 a nie ste si istí tak čo riešite. Tak keď sa to u vás o 5rokov zmení, tak budete mat dieta v 35. Alebo v 40. Chodte pripadne “pre istotu” na testy (muž spermiogram, ty ovarialna rezerva či čo to je) a uvidíte. Máte ešte kľudne 10rokov na rozmýšľanie. Nemusíte mat dieta hneď zajtra. Koľko žien rodilo aj po 40tke. Keď budete mat pocit že vam niekto v živote chyba, chodte do toho. Tetaz si užívajte že máte konečne volnejsie obdobie a cestujte
Samozrjeme že sa bezdetní budete nudiť.. a ešte ako.. poznám x parov ktoré sa nakoniec rozišli.. nič ich nespajalo, dovolenky ich už nebavili, prišli z roboty a nemali si čo povedať..
Tvoj manzel dieta moze mat aj v 50tke, ty nie. A urcite najde zenu ktora mu ho da
@h2 To je úplne normálne. Ja som to tiež takto mal. Žil som len zábave. Kamaráti, párty, dievčatá, veci ktoré som kupoval len tak z rozmaru, žiadna zodpovednosť, sloboda... a zrazu som prišiel na to, že už ma to nebaví a potrebujem svoj život posunúť úplne niekde inde. Ja tomu hovorím dospievanie. Len nie každému sa to podarí dôjsť k takému poznaniu, že život nie je len o nás
@rheia27 Presne tak, muži majú tú výhodu, že môžu dlhšie rozmýšľať, ale mať jedno dieťa nie je nič ťažké a určite krajšie ako dovolenky a neobmedzovať sa. Za také 3-4 roky sa dá znovu začať pracovať.
Ak ti je komfort ci ako píšeš ,istá zivotna úroveň viac ako dieťa, tak ho rozhodne nemaj.Dieta potrebuje nesebeckych rodičov, možno ste ešte nedozreli.
Neviem si predstaviť mať dieťa bez toho, aby som po ňom túžila. Aj preto mám len jedno. Pre mňa mať dieťa bolo o pocite, o túžbe, vyslovene zo dňa na deň som mala silný pocit, že áno, teraz chcem dieťa, túžim po ňom z celého srdca. Nikdy viac už ten pocit neprišiel a aj keď som premýšľala, aké by to bolo, mať dve deti, vôbec neľutujem, že mám len jedno, proste to tak malo byť. Takže ak to ty tak necítiš, ja by som do toho nešla. A ako tu už bolo povedané, to, že to je teraz tak, to neznamená, že o rok, dva, päť.. to nebude inak.
@petronelag 3-4 roky? Pri jednom dieťati? Ja som išla do práce, keď mal malý rok a pol.
vies co je najhorsi dovod zalozit si rodinu? lebo niekto druhy to chce, nie ty sama. preco potrebujes schvalenie cudzich ludi, ze tvoje pocity su validne? s byvalym partnerom som si deti nevedela ani len predstavt, az ma triaslo...ako som sa dala dokopy s mojim muzom, tak tuzba po dietati prisla celkom sama,to proste citis. a rovnako to je aj s tvojim partnerom - sam nevie, hovori o dietati "z rozumu". ale casom skutocna tuzba moze prist, ale ak to ty tak necitis (pricom na matke je naozaj 80% starostlivosti plus tehotenstvo a porod), tak sa neprisposobuj. mozno budes lutovat, mozno nie. teraz s tym nastavenim ake mas dieta by nebolo uplne spravne rozhodnutie
Ja som na tom bola v 30-ke a v 35-ke podobne. No potom, ked sme s muzom zacali trochu viac pozorovat nasich bezdetnych kamaratov, prisli sme na to, ze sa nam zivot bez deti naozaj zda nejaky taky prazdny. Kariera, financny standard, cestovanie, cas len pre seba su super veci. No aj tak nastala ista rutina. Nevravim, ze si clovek bez deti zivot neuzije, ale s detmi prichadza aj velmi pekny, novy rozmer. Po detoch som emocne nikdy nejako netuzila, bolo to racionalne rozhodnutie a naozaj by som ho nevratila spat. Emocie prisli az s dietatom. Ale boli sme uz vo veku, ked nam ani dieta zivotny standard, ci financne istoty nijako nenarusilo. Ani na materskej som netvrdla cele tri roky. A doteraz netravim cas na detskych ihriskach, ale robim s dietatom do velkej miery to, co ma bavilo aj pre nim. A tych par prisposobeni a preplanovani mi zas stalo za to. Tym chcem povedat len to, ze clovek moze mat aj s detmi/dietatom taky zivot, aky si zhruba zariadi.
Po dieťati musíš skutočne túžiť a snažiť sa dopriať mu to najlepšie, za každých okolností a nie brat ho ako spestrenie v manželstve. Napr. to dieťa nemusí byť zdravé. Môj priateľ má jedno dieťa postihnuté, ale dali mu všetku lásku a mali potom ešte jedno zdravé. Ustáli by ste to vy dvaja?
Ja by sim si na tvojom mieste preventivne dala zmrazit vajicka aj muzove spermie.mozno o 10 rokov to budete vidiet inak...7 rokov je malo casu niektore pary spolu iba chodia 10 rokov kym sa rozhybu k svadbe a spllocnemu zivotu.po 20 tich mozno uz vas to cestovanie a zivot vo dvojici bavit nebude a budete chciet vas vztah posunut inam...biologicke hodiny ale utekaju preto by som prezieravo myslela na zadne vratka...
Nielen ja ale skoro kazda ti tu potvrdi ze vztah s dietatom je iny. Resp neraz som tu pri roznych diskusiach pisala ze ano-dieta doslova preveri kazdy vztah.
No napriek tomu mame my napr 4deti 😂 a este to spolu drzime 💪🏻
Poznam aj take pary ktore dieta nechcu-lebo ako ty sa nechcu vzdat svojej pohody. Svojho zivotneho stylu ktory im (nateraz) vyhovuje.
Potom pary ktore by aj chceli, ale zial, nedari sa im.
A potom naposledy napr pani vo veku mojej mamy-bezdetna-3 nezelane potraty za sebou ☹ a stale ju to trapi ze nema dieta. Nema vnucata...
ale nie vsetko v zivote vieme zmenit/ovplyvnit.
Dieťa treba milovať už predtým ako ho splodite. Dieťa potrebuje bezpodmienečnú lásku, kým to necítite nie ste pripravený mať dieťa. Dieťa cíti pravú lásku! A ako spomínaš, začiatky sú veľmi náročné bez úprimnej radosti na dieťa by ste to nedali a doplatilo by na to najviac dieťa.
Ja som mala pohodlný zivot, dobrú karieru a v srdci mi dozrela túžba byť mamkou....mať rodinu, počuť stebotanie deti, objatie, úsmev dieťaťa, cítiť jeho vôňu.
Som šťastnou mamou a manžel je šťastným otcom....lebo sme po tom túžili.
Na materskej som bola 1,5 roka. Nemusíš sa všetkého vzdať, ani cestovania... Je to váš život a je na vás ako si to nastavíte.
Pre mňa by to bol neskutočne prázdny a smutný život, hnať sa len za nejakým štandardom a dovolenkami. Bez detí by som bola nešťastná. No ale tak každý musí sám vedieť, čo chce od života.