Máme sa vzdať rodičovstva kvôli životnému štandardu?

Vies co..na stare kolena budes kukat na fotky z dovoleniek a pocitat pracovne uspechy...pohar vody ti podá zaplateny cudzi clovek v dss....a to bude tak vsetko. Na mna v 60+ sa usmievaju vlastne vnucata,na pracu si o chvilu ani nespomeniem ( robim posledny rok) a fotky z dovoleniek ani neviem kde mam. Tym ťa nikam netlacim,snazim sa ti priblizit myslenie a priority uz nie mladej zeny. Ty rob ako,chces.

mat dieta nie je povinnost, a je uplne pochopitelne, ze za ten cas, co ste vo vztahu, ste si vybudovali uz urcity standard, na ktory si zvyknuta a o ktory by si v pripade dietata prisla (nizsi prijem, menej casu na partnera atd atd), len si to musis vydiskutovat s manzelom, aby ste na tom boli rovnako, lebo ak by on dieta chcel a ty nakoniec nie, aby Vam kvoli tomu nevznikali nezhody. a len ku komentu nadomnou - mat deti ti nezaruci, ze ta budu v buducnsoti navstevovat, starat sa o teba atd.. takze robit si ich len preto, aby sa mal o teba kto na stare kolena postarat a podat pohar vody, je za mna nezmysel

v takejto situácii by som si myslela, že manžel dostane nápad, že by mu dieťa mohol porodiť niekto iný

@janinah Môže a nemusí to tak dopadnúť, vzťahy nikto nemôže predvídať. Ale áno, tak nejako to môže vyzerať väčšinou.

@janinah ja vôbec neočačkám že sa o mňa syn postará. Ja som nemala dieťa preto aby som neskončila v DSS.

@taisu no veď toto mi tiež začína čoraz viac chodiť po rozume, že ak naozaj túži po dieťati, tak to môže dosť ovplyvniť náš vzťah. Len tie jeho argumenty mi prídu len čisto praktické, že čo ak náhodou budeme ľutovať alebo sa v 40 budeme nudiť atď.

Autorka, toto je velmi individuálne. Ja som zostala bezdetna a deti ani vnúčatá mi nechybaju, žijem plnohodnotný život a viem, ze toto sa nezmení ani po 60 alebo keď budem na starobu niekde v DSS. Aspoň nebudem mat myšlienky, že som niekomu na starost.

Na druhej strane keby som deti mala, možno by som si nevedela predstaviť život bez nich.
Ale v každom prípade nemať deti nie je žiadna tragédia. Sú oveľa horšie osudy aj s deťmi.

Toto je veľmi ošemetné, pretože ano, môžete takto pomaly komfortne starnúť a zrazu ti manžel oznámi po štyridsiatke, že ho to veľmi mrzí, ale odchádza od teba a o mesiac bude ruku v ruke s dievčinkou o 10r. mladšou a do roka bude kočíkovať. Alebo vám to takto bude klapať až do smrti.

Aj mne muz poslednych x mesiacov pred otehotenenim rozpraval casto o rodicovstve. Ale prve 3 roky po narodeni syna to bol zahul okolo dietata len pre mna. On mal pracu (podnikatel) ktora bola extremne narocna, takze ja som sa ocitla nestastna niekde kde som ani nechcela, bez casu na seba, bez slobody…a dost som bola nervozna, nenaplnena. Dnes sme radi ze syna mame a navyse bude mat kto dedit. 😅 ale zhodli sme sa, ze chceme v zivote nieco dosiahnut a rodicovstvo neni pre nas. Aj 1 dieta extremne narusi akysi vibe domacnosti, otazne je ako to ty/vy pojmete. Treba sa s nim porozpravat ci naozaj tuzi alebo by podla neho len bolo dobre po sebe len zanechat geneticky fond. Ci sa bude podielat na starostlivosti, do akej miery. A podla toho si zvazit. Ja ti uz teraz poviem ak to mas takto, tak to bude tazke. Take prve 4 roky. Stale daco sa vykluje, na komfort zabudni.

@sendy1977 ani ja nie,aj ked izbu v dcerinej novostavbe uz mam,ale ide o to mat okolo,seba blizkych ludi.a nech mi nikto nehovori,ze vlastne vnuca nie je srdcu najblizsie.

Ja ti len poviem z vlastnej skúsenosti, bola som na tom presne tak ako opisujes, zaužívaný štandard, dovolenky, bývanie, proste mali sme všetko čo sme chceli...
V 32 sa nám narodila dcérka, nevedela som si predstaviť ze sa raz budem starať o dieťa a ani som nevedela ako sa oňho treba starať...navyše som sa celé tehotenstvo doslova neznášala, bolo to pre mňa fakt utrpenie, nechala som sa vypísať na PN a cele mesiace som nevyšla z domu...
A teraz k veci, napriek tomu všetkému, sme sa nemohli lepšie rozhodnúť, alebo teda pristúpila som na materstvo...je to pocit ktorý má neskutočne napĺňa a robí ma šťastnou...
Co sa týka štandardu tak tiež sme nemali nejaké nadpriemerne platy, ale dokázali sme si ušetriť toľko ze ak by sa čokoľvek stalo vieme počas celej materskej fungovať tak ako by som pracovala...odkladali sme si dlhodobo tak aby sme mali na všetko co sme chceli a po rokoch sa nazbieralo...takže pre malinkú sme kúpili všetko čo sme chceli a poviem ti zníženie štandardu nepociťujeme aj keď som doma...
Po tom všetkom je pre mňa naozaj materská dovolenka dovolenkou a milujem svoj život tak ako predtým, ešte viac teda...na dovolenky sa chystáme tiež aj s malou tak o nič neprídeš...

Verím že sa rozhodneš správne a nebudeš to ľutovať

No je to chlap, argumentuje z pozície rozumu a opatrne zisťuje. už len to, že o tom začne rozprávať, svedčí o tom, že o tom veľa premýšľa

@autorka pokial tvoj mm dieta chce, tak sa začni pripravovať na to, ze ked nie s tebou, bude ho mat s inou. A ked nie teraz, tak aj o 10r.napr. Aby ti potom náhodou neostali oči pre plač nad tými tvojimi foto z dovoleniek.
Za mňa si neskutočný sebec, radšej deti ani nemaj. A ak ti jedno dieťa má zničiť váš super štandard, tak asi až taky super nebude.

@janinah pozri aj švagor keď prerábal dom, tak mu jeho mama dala peniaze , že nech jej tam urobí izbu. Svokra ostala sama cez 80 km od neho a nejako neplánuje si ju zobrať,

@janinah keď zomrel môj svokor, tiež sa išiel švagor hrať na to ako sa postará o svokru. Nie c také sa nestalo. Je to už 16 rokov.

autorka, materstvo a rodicovstvo je fakt neprenosna skusenost, kazdy to vnima inak, kazde dieta je ine, kazdy partner a vztah je iny. my sme mali dieta okolo mojej 30-tky, jedno nam staci a pri spatnom pohlade mozem povedat, ze pri vela veciach musi clovek ubrat z komfortu (dovolenky, spolocny cas, ticho, pokoj, peniaze...), ale ovela viac nam to dalo, aj co sa tyka "sebarozvoja" alebo "sebapoznania", aj co sa tyka prezivania emocii, aj co sa tyka zivotnej radosti. pre mna to bolo spravne rozhodnutie. mam kamosky, co maju jedno dieta, viac deti, nula deti... kazda volba je "spravna", ak je spravna pre teba - a pre tvojho partnera.

To, či by sa zapájal nejako viac do výchovy, nemám ako vedieť. V rodine nemáme malé deti. Na chode domácnosti sa od začiatku podieľame obaja, s tým nebol problém, ale predsa len tie prvé roky s dieťaťom by boli dosť chaotické a asi by nám to dalo zabrať obom.
Že by sa o nás alebo o mňa starali na staré kolená moje prípadné dieťa, s tým nerátam. Ktovie ako bude svet fungovať o 50 rokov.

Autorka, je to tvoje rozhodnutie. Možno sa časom, vekom zmení. Len si to vyjasní s manželom, aby on náhodou nezatuzil po deťoch, ale ty ich matkou nebudeš. Držím palce

Rozmýšľaš správne, a v podstate presne tak to aj je ako si napisala, nebudeme si klamat. My mame dve deti, a je to neskutočný zahul. Presne ako písala jedna baba vyššie- tak trochu som zaseknuta tam kde som byt nechcela. Každý deň neporiadok, financie navyše veľmi nie sú, o komforte nemôže byt skutočne ani rec. Celu noc som prespala naposledy 3,5roka dozadu. Nesrandujem. Každú chvíľu len riešime choroby. Na dovolenke sme neboli ani nepamätám. Takze áno, je to aj velka obeta mat deti. Ale za pár rokov budeme vďační. Ale tie prvé roky sú ťažké, veľmi. Ale myslím že jedno dieta by ste zvládli. Len musíte byt pripravení aj na realitu, lebo aj jedno dieta otočí cely vás doterajší svet naruby.

Uff, kam sme to ako ľudstvo dospeli. Pri takomto zmýšľaní najvyspelejšie civilizácie, s najvyššou životnou úrovňou čoskoro zaniknú. Lebo sme dostali možnosť voľby. Autorka, chápem tvoje dôvody, ale je to egoisticky pohľad. Dieťa ti nemusí priniesť žiadne výhody, v podstate skôr nevýhody, ale učí ťa obetovať sa, ľúbiť bezpodmienečne prekonať svoje ego, atď... Takže je to na tebe.

ono sa ti lahko vravi, ledva si dospela tieto roky
nevies, co bude o desat rokov, ludia sa vyvijaju, menia pohlad na veci, to co ta dnes trapi, bude o 10 rokov v šume vetra - budes ina osoba
ta predstava, ze si ty s partnerom sama je teraz pekna, idealna, ale nemusi to tak byt o 25 rokov
vidam okolo seba starsie panie na prechadzke, ktore nemali deti, muzi im pomreli, ostali same - je to velmi smutny pohlad

Mňa hlavne hnevá, že on mi nevie otvorene povedať že napríklad chce dieťa lebo po ňom túži alebo že chce aby mal potomka kvôli nejakému rozmaru - nie, proste len spomínal toto že ktovie či to nebudeme ľutovať keď budeme starí.

Jeho argumenty su fakt blbe. Na rovinu sa ho opýtaj, ci po dieťati aj realne túži a len tara kraviny (argumenty) Alebo chce preto lebo čo ak náhodou budeme ľutovať?
Vie on co to znamená mať dieťa, toboz viac?
To musíte chcieť obaja nie len jeden. A on chce ake ty sa budeš starat a on budovať kariéru pri tvojom terajšom nastaveni - to je cesta do pekla! Nedávno tu jedna tak pisala ako dieťa nikdy mat nemala a robi mu už celé 2 roky sluzku. Tam som jej veru pekne neodpísala!
Ty mas aspom sebareflexiu, vies te dieťa nechceš. Jasne ze štandard ako teraz mat uz potom nebudete. A keby ste ho mali aj po fin. stránke zachovaný, tak dieťa proste nejde vypnúť a nastel8vat aby bolo ticho, nebývalý chore, nechali vás v klude porozprávať, o domacnosti nehovoriac. O spontánnosť ani nehovoriac, taky víkend sa zobrať zrazu na wellnes ci niekde!
Pokial TY po dieťati naozaj netúžiš, tak ho nemajú ani koli partnerovi. Ok nech si nájdeš radsej inú. Ale nebudeš trpiet ty a hlavne to chuda dieťa. My sme mali v tom jasno hneď, deti sme chceli 2 casom sme žartoval o troch a tie aj budeme mat o chvíľku. Napriek nášmu naladeniu sa na rodičovstvo bez ružových okuliarov je to obcas riadny zahul. Na nedostatok spánku a choroby ta proste nič nepripravi a odspat si dopredu tiez nevieš.
Ale zase su aj mnohé krásne okamihy, ked sa to malé ku tebe rozbehne, maminku je a obijma ta, boskava.
Ale je to hlavne veľká zodpovednosť okrem tej radosti tiez.
Takže mat dieta koli - aby som náhodou nelutovala a nenudili sa o 10 rokov 🙈 - to je zmyslanie maleho dietata.
Ono môžte aj ľutovať, že ste ho priviedli na svet ale najviac si to odvedie vtedy ono. Pretoze to z vas bude cítiť.
Ty maj kludne dieťa aj neskor - ale iba ak budeš naozaj TY chcieť a vedieť upustiť aspom prve roky z komfortu.

V prvom rade sa muza opytaj, ako to s dietatom mysli, ci ho naozaj chce alebo si len mysli, ze by ho mal mat. Ak ho naozaj chce, bude to problem, ak nie, je to vyriesene. Hry na city s dochovanim a vnucatami pokojne prehliadaj, je to o osobnom nastaveni. Ja sa pridavam k tym, co by nikdy od dietata nechceli, aby mi utieralo zadok a ani netuzim po vnucatach.

Autorka, píšeš, že ste len nedávno brali hypotéku, že konečne máte aký taký štandard, že konečne si to užívate, tú voľnosť, dovolenky... Daj tomu čas. Ak je to ešte krátko, čo ste na tom tak, ako teraz, tak si si to ešte nestihla dostatočne užiť. Nechajte si ešte rok, dva, cestujte, užívajte si. A s veľkou pravdepodobnosťou aj sama po čase po tom dieťati zatúžiš. Lebo "bývanie máme, OK, na dovolenky chodíme, OK, užívame si... a? Čo ďalej? Chcem takto žiť ďalších XY rokov?"
Samozrejme, vždy je tu aj možnosť, že deti ani po čase nebudeš chcieť mať. To je tiež úplne v poriadku, máš na to právo. Ale ja si, aj na základe vlastnej skúsenosti, myslím, že po dieťati zatúžiš.

V 35 som sa rozvádzala a mala som 2 malé deti.
Nedokážem si predstaviť v tom veku nemať nikoho.
Dnes sme s deckami super 3ka, momentálne mi chlap vôbec nechýba, a som spokojná

Najdôležitejšie je to, čo chceš ty. Vždy musíš počítať s tým, že s dieťaťom budeš najviac, lebo matka. Mať dieťa kvôli tomu, aby ostal s tebou, lebo chce, nie je dobrý začiatok.

Ja som sa ho už samozrejme otovrene pýtala, či naozaj po dieťati túži - odpoveď že nie, že si nevie predstaviť sa o dieťa starať, ale že čo keď sa v 40 budeme "nudiť" - proste že už nebudú dovolenky až tak atraktívne, priatelia budú mať svoje rodiny - a už nebude možnosť mať dieťa, že proste si budeme vyčítať že sme do toho nešli. Takže len také vyhýbave odpovede.
Ale tak on veľa veci takto vníma, cez akýsi strach že čokoľvek spraví, tak berie čo najväčší ohlas na to, aby to o pár rokov neľutoval.

@janinah Presne! Vondráčková tiež nepotrebovala deti lebo mala kariéru a potom po 50-ke obiehala kliniky aby jej pomohli aspoň k jednému. Nevydalo...