Máme spolu dieťa, ale nechcem svadbu
Dobry vecer. Potrebujem sa tu zverit s mojou dilemou. Zacnem od zaciatku. S priatelom sme spolu uz peknych par rokov, mame stabilnu pracu. Planovane sme splodili nase dieta, kupili si vlastne byvanie. V podstate si nazivame priemerne co sa vztahov aj citov tyka. Pred porodom nam vztah zacal mierne skripat, ale akosi sme to ustali. Po porode sme prezili tazke casy, mala som poporodnu depresiu, mame narocne dieta doteraz (2r).
Este pocas tehotenstva nas tlacila rodina do svadby, najma priatelova.
Nechcem, aby to vyznelo hlupo, ale nik by nam tu svadbu nezaplatil. Obaja mame rodicov rozvedenych, nasi by nam nedali ani cent, z jeho strany by nam boli ochotny dat tisic €.
Vzdy som tuzila po krasnej svadbe, ktoru si uzijem, po zabave, ludoch ..... a nie nieco narychlo, ved som otehotnela chtiac, nie nahodou. Lenze najma priatelova babicka mala (a doteraz ma) nazor, ze nic velke nepotrebujeme, len aby sme sa vzali v kostole (su krestania) a staci nam potom obed. Chapem ludi, ktori to maju takto, ale toto nie je moj sen. Bola som ochotna mat uradny sobas s tym, ze dodatocne by sme mali normalnu svadbu, to mi nepreslo, pretoze kym to nie je pred Bohom, je to neplatne. Keby som suhlasila s obradom v kostole, druhu svadbu by sme uz nikdy nemali, co by mi asi velmi ublizilo, nakolko som po nej stale tuzila.
Povedala som teda, ze ked na tom trvaju a je niekto ochotny zaplatit normalnu svadbu, tak sa vydam. Ale ziaden sponzor sa nenasiel a my sme to teda uzavreli s tym, ze nevadi, dame si doporiadku este byvanie a potom si tie peniaze nasetrime.
Presli ale 2r a zatial sme byvanie nedoriesili a teda nic odlozene nazvys nemame.
Uz minuly rok, a aj tento, sme pri stedrej veceri pocuvali, ako sa jeho babicka chysta do hrobu a ani jedno dieta nie je "take ako by malo byt" a ze ako my zijeme a ze ked ona tak zomrie......
Priatela uplne naockovala a uz aj ten za mnou vcera bol, ci si to teda neodkrutime narychlo medzi najblizsimi☹☹
Jedna vec je ta, ze naozaj velmi snivam o tom, ze svadba bude normalna.
Druha vec je ta, ze sa obavam, ze by trval hned na dalsom dietati...myslim, ze teraz sa kroti len kvoli tomu, ze nie sme svoji a babicka by asi dostala infarkt, no velmi tuzi este po synovi, i ked sme prezatial dohodnuti, ze po tej depresii a vsetkych krusnych chvilach, mam strach a zatial dalsie babatko nechceme. Mam obavy, ze by potom zacal naliehat a ja na to skutocne nie som pripravena.
A posledna vec je ta, ze aj moja rodina je veriaca, aj ked nie uplne fanaticky, ale beru to tak, ze manzelstvo je navzdy - moja mama je vydedena, lebo sa rozviedla. Priatel uz mal take vyhrotene stavy, ze mi nadaval a aj na mna dvihol ruku.... bojim sa, ze ak by doslo nebodaj k rozvodu, zostala by som sama, bez chlapa a este aj bez rodiny. Neviem co mam robit, ale citim tlak z kazdej strany. Ano, mohla by som si povedat, naco sme spolu, ked nie som ochotna vydat sa zanho bezpodmienecne....ale na druhej strane je naozaj sobas nevyhnutny? Zijeme si normalne, az kym rodina nezacne hucat. Asi sa nebojim svadby, ale toho, ze keby to nevyslo, som odpisana z kazdej strany. Toho sa naozaj bojim.
Pokojne mi nalozte, prijmem aj kritiku. Mozno z mojich slov vycitate nieco, co sama nedokazem pomenovat.... len mi poradte, ako by ste sa zachovali vy.
Len dodam, ze priatela lubim, chcem byt s nim, ale v dobe, kedy je domace nasilie na dennom poriadku to este nechavam otvorene, nakolko uz mal pokusy....a nerada by som sa nechala doma mlatit s tym, ze niet cesty spat.
Dakujem pekne, ahojte
Chápem, že niečo chceš a stojíš si za tým. Ja to mám rovnako. Nechcem svadbu akú si želajú ostatní tak nechcem žiadnu. A vlastne už asi nechcem žiadnu. Nejak som prišla k tomu, že mi môže byť jedno čo chcú ostatní. Skús vetu : ak mám toto stále počúvať radšej nebudem chodiť. Možno sa pár ľudí uvedomí, v mojom prípade sa aj urazili. Niekedy som sa aj zdvihla. Niekedy aj chviľku nerozprávala, ale neuveríš konečne sú ticho. A to mi dodáva silu, že aj ked vtedy som bola z toho na nervy ako sa k ním správam, ale tento stav je na nezaplatenie. Ži život, aby si bola spokojná.
Ak to s partnerom necítiš na istotu svadby tak nad tou svadbou neuvažuj vôbec. To musíš cítiť.
Keby si videla v mojich ťažkých obdobiach. Až hrôza. NO môj nikdy na mňa nezdvihol ruku. Ak ťa niekedy udrel je to začiatok. Ak to mohol rad a prešlo to , nabudúce to urobí znovu. Ak ho aj miluješ ale mysli na to či chceš, aby tvoje dieťa toto malo za vzor. Radšej dvoch rozvedených rodičov ako dvoch pri ktorých sú slzy na dennom poriadku. Urob ako to cítiš, ja ťa súdiť nebudem. Želám všetko dobré. Hlavne zdravie a moc moc úsmevov na tvári.
Ja mám pocit že si trochu mimo. To že si vlastne povrchná a ide ti len o veľkú parádu bez nejakej hodnoty, je jedna vec, ale ty žiješ s človekom ktorý má tendenciu k násiliu? A ešte si tam so svojím dieťaťom? To čakáš až to bude také vážne, že sa budeš báť vyjsť z domu? Svadba nie je problém. Ty s tvojim prístupom sa rozvedieš a nič sa nedeje. Ale ty máš s tým človekom dieťa a ešte s ním stále žiješ a presviedčaš samu seba že TOTO je láska. A z toho je horší únik ako z manželstva
A co ked su v niekoho ociach manzelia forever aj ked rozvedeni? Jedina nabozenska fanaticka si ty lebo tomu veris :D
K zbytku sa nevyjadrujem,,, baby ti napisali, ale ty tvrdis, ze je vsetko OK