Mamina nepomáha. Ako to v sebe spracovať?
Ahojte, je to trošku citlivá téma, takže tentoraz anonymne. Ospravedlňujem sa.
Prosím o vaše vhľady, skúsenosti a názory na danú situáciu.
Mamina (51r.) momentálne nepracuje (dala výpoveď), nám veľmi nepomáha. A keď aj, tak väčšinou po doprosovaní ak je situácia akútna.
Máme 2 detičky a 3 na ceste (o tom ešte nevie, zatiaľ jej to ani nehcem hovoriť, lebo naposledy pri 2 tehu mi povedala, že sa bude tešiť až to bude isté - u lekára, čo dosť nalomilo moju psychiku...ale o tom potom, to je moja práca na sebe)
Momentálne mám oboch synov chorých a ja som žiaľ tiež niečo "chytila" a okrem toho mi je tak slabšie som vyčerpaná na začiatku tehu. Manžel pracuje.
Požiadala som ju ešte včera o pomoc, či by prišla aspoň trošku pomôcť s chlapcami, starší nie je v škôlke kvôli chorobe. Odpísala, že sa jej to nehodí....reku ok. Dnes som písala, či by sa jej to hodilo zajtra. Napísala, že keď tak vo štvrtok.... popísala som jej situáciu s chorými deťmi a mnou. Odpísala, že OK. Nezaujímalo ju, ako sa cítime, nič. Len OK...
Často, keď volám o pomoc, nemôže, lebo chce oddychovať, alebo ide kaderníčke, alebo ide cvičiť.... pričom sľubovala, že keď bude bez práce, môže sa nám viac venovať. Opak je pravdou....
A teraz poraďte prosím.
Ja viem, že mi nič nedlhuje, len neviem, ako to v sebe spracovať. Nechcem sa trápiť kvôli niekoho prístupu, je to mimo mňa v zásade. Len som skrátka vyčerpaná a veľmi by sa mi zišla pomoc. Navyše keď som tehotná....
Nedávno som jej spomínala, že plánujeme 3tie bábo tak sa zháčila, že to už bude veľa práce a mali by sme si to premyslieť, pričom ona sama 3 nikdy nemala, ale vyrozumela som medzi riadkami, že je to kvôli tomu, že bude od nej potrebná pomoc a to sa jej nepáčilo...
Ako by ste to spracovali v sebe vy? Ďakujem krásne
Mna sokovala tvoja veta ze bude tretie a zhacila sa lebo bude potrebna jej pomoc...daj jej pokoj...naco mas 3 deti ked uz teraz vies ze bude potrebovat mamu...ved si to tvoje deti...nepotrebovala si ju ked si si ich robila tak sa zaobid bez nej...nenavidim toto plakanie kvoli tomu ze mama mi nechce pomoct...kks
@bombulka1987 prepac, ale tvoja odpoved ako pomohla autorke s otazkou, ako sa ma ONA VNUTORNE vysporiadat s neochotou vlastnej matky…?🤦♀️
Vies, nestarala sa o vás ked ste boli mali vy a ty čakáš ze sa ti bude starať o vnúčatá?
Na tvojom mieste by som fakt zabudla...
A toto teraz nemyslim zle ani ironicky, proste nemá to v sebe.
Cim skor sa s tým zmieriť, tým lepšie
Zaujimave, ake su vsetky hrdinky, ze ponoc nepotrebuju, ze si mas nalozit len to, co vladzes a pod. Vsetky najmudrejsie, aj ked si sa na to vobec nepytala.
Musis sa vnutorne nejako zmierit s tym, ze tvoja mama je taka a nezmenis ju. Podla toho co si pisala su tam aj nejake traumy a krivdy z detstva.
Moj otec je podobny. Vzdy sa pyta, kedy pride maly na navstevu, a ked mu volam ze kedy teda tak mi povie ze nemoze.
Tak som prestala volat, tu otazku prechadzam mlcanim. Ked nas zavola on raz za 2 mesiace tak prideme, ked pride k nam tak je u nas, som rada.
Je to akokeby som uplne vytesnila tu cast jeho povahy, ktora ma rozculovala. Normalne to nepocujem, ked hovori veci, ako kedy pride mali na prazdniny, lebo u nho je to len recnicka otazka. Nevolam mu kvoli navstevam, lebo mi to vzdy sposobilo rovnake stresy.
Takisto by som nepomahala mame, ak ta poprosi, lebo ta ocividne stve, ze ona nepomoze tebe. Nech si mysli kto chce co chce, dolezita je tvoja psychicka pohoda. Chvilu sa budes citit blbo, ale potom to prejde, mama si zvykne, uvidis.
@nurielka ja som tak otocila po podobnych problemoch s mojim otcom. Nedoplo mu to 😀 to su taki ludia..
@bombulka1987 reakcia bola na tvoj prvy komentar, ktory bol uplne mimo misu
AutorkeMyslim, že maminu ste poznali dávno a hlavne jej prístup, keď ste boli väčšinou u babky , takže asi nemôžete teraz čakať zázraky od nej 🤷♀️Ale druha vec, divím sa jej , že ako babku ju neťahajú a nezaujímajú vnučatka , čas veľmi letí a raz to môže ľutovať , že si ich neužila a občas nepomohla, som babka držte sa ✊
Pises, ze sa extra nepretrhla ani u vas s bratom, preco by to malo byt ine s vnucatmi? Proste si povedz, ze tak to je, nezmenis to, proste asi nema k detom taky vztah, nepremyslaj nad tym extremne. My tiez nemozme cakat ziadnu pomoc v tomto smere, nie kazdy je proste tak nastaveny.
Priateľa spoznáš v núdzi...nerátaj s matkinou pomocou ani v budúcnosti, je to realita.
Prepac autorka, ale ked ti mamina nepomaha s 2 detmi, a nevladzes to s nimi preco ste sli na 3 dieta? Ja mam len 2 lebo viem ze som viacmenej na ne sama a nebudem mat 3 aby som plakala mame aby tu chodila kazdu chvilu. Moj nazor je ze 3 deti maju mat zeny ktore to naozaj chcu a zvladaju.
Autorke: myslím, že otázku pomoci treba ponímať a zvážiť komplexne. Pokiaľ Tvoja mamina nie je ochotná pomôcť s deťmi, avšak v ostatných sférach života pomôže, jednoducho sa treba zmieriť s tým, že otázky rodičovstva, starorodičovstva, opatery a výchovy idú mimo nej. Čiže neriešiť - akceptovať - nespliehať sa - neočakávať. Nezazlievať jej a vychádzať s ňou normálne, tak, ako doteraz.
Ak ale mama nie je ochotná pomôcť absolútne v ničom, a to anilen duševnou podporou, tak v tom prípade si nalep na chladničku jedno múdre pravidlo:
"Tí, ktorí sú naučení dávať, si musia nastaviť hranice. Pretože tí, ktorí sú naučení brať, zvyčajne žiadne nemajú."
A prečítaj si ho zakaždým, keď tú chladničku budeš otvárať. Veľmi rýchlo pochopíš, aj sa s tým vnútorne vysporiadaš.
Ak nebavila teba s bratom - vlastne deti - preco cakas ze bude pomahat s vnucatami. Najskor sa nemohla dockat kedy vyrastiete a bude mat pokoj. Chore deti to je pohroma. Ked to vypuklo u nas tak sme lezali v posteli 2-3 dni. Neprala som, nevarila( dala som si priviest) nič som nerobila. Ken som citala knizky/ rozpravky v tv/ malovanky.....pomedzi to utietala sople/grcky..... Vzdy to boli najdlhsie dni ake sa daju zazit.
Pozri nebavi ju to, nema vztah k detom, ma po krk, starania sa... Atd. Aj moja svokra strazi jedinu vnucku len ked je chora. Inak by ju ani nevidela.
@temperity a co to autorke pomoze? Este viac ju to bude zozierat ako ked prijme fakt, ze jej mama proste s vnucatami ten cas travit nechce. Mozno sa premoze parkrat so zatatymi zubami, ale ak je tak nastavena, zbytocne to silit. Je to babka, nema ziadne povinnosti v tomto smere. Rozumiem, ze to moze zamrziet, ale ako vravim cim skor to prijme, tym lepsie pre nu.
No 🤔 čítajúc slová o tvojom vlastnom detstve by som na maminu pomoc rýchlo zabudla. Nemala citový vzťah k vlastným deťom takze ty od nej chceš nemožné...
Mam to podobne. A trosku smutne sa mi číta ako tvrdo vedia ženy napisat nelutuj sa naco chces ďalšie ked nezvladas dve.
No tak si myslim ze tu pomoc žena najviac potrebuje ked ma bábätko a tak do dvoch troch rokov pri viacerých takze určite nie na cely zivot.
Je tiez smutne ze je takýto prístup to potom znamená ze ani tie mamky ked raz budú babky tak tiez tak namudro poviete svojim dcéram ze ked chces rodiť tak sa staraj. Ved to patrí k našej kultúre k našej podstate. Všade sa starší starali a detičky pomáhali si navzájom babky prababky tety kde kto. Ano je iný svet ale ved sme stále ženy. Viem co Vas boli. Ze mamka na Vas nemá cas aj ked by jo mat mohla. Možno by pomohlo si uvedomiť ze robila najlepsie ako mohla lebo aj ona ked bola malinké bábätko a dieta asi nedostala tolko lasky a pozornosti kolko chcela a nevedela ju dat ani Vam a nevie Ani vnucatkam lebo nevidí to ako problem chyba tam sebareflexia. Odporúčam knihu detoxikuj zivot od Bary Englishovej. Verím ze Vam pomoze uvedomiť si ze byt stastna nezávisí od nikoho len od Vas. Posielam Vam objatie ❤️
Mne to pride, ze proste ludi, najma od isteho veku, uz nevieme zmenit. Mozeme ich len pochopit a prijat. Maximalne zmenit svoj pristup, ale ich nezmenime. Skus ist touto cestou. Necakaj nic a uprimne podakuj aj za to malo
Je mi luto co prezivas. Akurat som v tej istej situacii. Skolar sople, ja tiez chora. X krat v noci vstavam ku babatku. Nevladzem. A prisla mi pomoct. ❤️ Sadla na vlak o 6 rano a prisla. Dakujem jej za to. Normalne sople zvladam sama, ale ked je clovek sam chory, tak je si myslim, ze pomoc blizkej osobe je normalna. Ja sa s laskou staram o svoje chore deti a ona prisla tiez s laskou sa postarat o svoje chore dieta....o mna.
Vies co moja mama kocikovala prvu vnucku asi 2x, potom vnuka ani raz a teraz treti vnuk toho raz. A zakazdym som sa napocuvala ako bude chodit, vozit, uzivat si ich. Deti uz mam na skole. Keby s nimi nepridem ja, ona nepride nikdy. A to byvame 6km od seba. Nie v zahranicí... Mna tiez nejak extra nevychovavala, mala som babky, dedka.... je mi to luto ale nie je jednoducho taky starostlivy typ, aj by mozno chcela, je jej luto ze deti tak rychlo vyrastli, ale proste sa k nejakej aktivite voci nim nikdy nedokopala... radsej lamentuje ako vyrastli a ze je s nimi málo. A radsej sa venuje psovi. Co narobím. Neocakavaj nic, nebudes sklamaná, treba to prijat ako fakt. Tiez by som sa ale nejak s pomocou voci nej na tvojom mieste brzdila, nie kvoli vráteniu, ale kvoli setreniu svojich síl, aj by som jej to takto podala, proste nemas energiu pomahat aj jej, ked ona nepomoze tebe... mozno to prehodnotí
Žiadny rodič nie je povinný starať sa o deti svojich detí. Je to len jeho dobrá vôľa. Veď preto si deti asi nerobíme, aby sme počítali s tým, že naši rodičia budú obskakovať na zavolanie našu rodinu? Alebo áno? Mojej mame sa nikto o nás ako deti nestaral. A úplne to chápem. Raz išla moja mama k sestre a jej chorým deťom. A samozrejme po návrate ochorela tak, že sa z toho nevedela dostať 2 týždne. Myslí si niekto, že ju potom na oplátku niekto chorú obskakoval?
Nuz, mnohe novodobe "babky" su take, cest vynimkam. Deti im vychovali ich mamy a o vnucata nie je zaujem resp. su na poslednom mieste.
Ty ale nastav svojej mame zrkadlo. Spravaj sa k nej rovnako ako ona k tebe. Je mlada, nepotrebuje vasu pomoc. Obzvlast ked sa stara len sama o seba a ty mas na starosti 2-3 male deti. Proste sa jej ani ty neponukaj s pomocou a ked nieco bude chciet, tiez nemaj cas a chut.
A na vypomoc si najdi niekoho ineho, hoci aj za peniaze, ked to inak nepojde.
Pride mi, ze chces aby bola sucast vazho zivota, tuzis po pelnom vztahu s nou, ona vsak nema,nemala a ani nebude mat zaujem.. tym,ze po tom vsetko tuzis a snazis sa najviac ako sa len da aj s detmi a potom pride uder z jej strany, ked pltrebujes pomoc ty, tak tam neni. Jedinu vec ktora ti v tom pomoze odputat sa od nej,zabetonovat tu tuzbu ju mat v zivote,pochopit ze to nebude robit a hotovo.. toto je ale velmi tazke,kedze ide o matku.. ale da sa to ak najdes respekt a uctu sama k sebe..
Pri takýchto témach si vždy spomeniem na ten obľúbený príbeh na internete: "Ako žena vychovala 7 deti a o ňu sa na starobu nemá kto postarať." A vždy si poviem, ako asi ta žena tie deti vychovala. V našej spoločnosti sa prezentuje kult matky obetavej, milujúcej a úžasnej osoby, ktorá je dokonalosť sama. A potom si človek precita takéto témy a je mu smutno, aké môžu byť matky.
Este podotknem, na svokru som sa hnevala, trvalo mi to vyse dvoch rokov, stale ma to serie, ale snazim sa hovorit si, ze nemozem sa hmevat na nu ako zije svoj.zivot,ze nema zaujem o vnuca. Je to jej volba a ona ma pravo zit ako ona chce, to co si ja myslim o tom, a ci s tym suhlasim, je jedno.
Musis to aj ty spracovat, ked to prijimes bude ti lepsie...ja som si povedala len jedno. Ja jej tiez tak isto pomozem ako ona mne, ked bude stara. Presne tak isto.
tá spoločenská schizofrénia. Ak je matka unavena/chora-radi sa požiadať o pomoc. Veď spokojná / zdravá matka=spokojná rodina...a potom sa dozvedám,že žiadať to od rodiny a vlastnej mamy/ svokry je v podstate trúfalé. Lebo ved nie sú to jej deti - "iba" dcéra a vnúčatá. Smutne...Vďaka za mojich starkých 🙏 autorka nepomôžem,ale chápem lutost a držím palce v prijatí situácie. Nech ste skoro fit a ak muž môže,snáď jeho voľno v práci by teraz pomohlo.
Čítala som len prvu stranu ale som šokovaná z tých mamičiek. Sakra, vy ženy si v rodine nepomahate? To čo za rodiny máte? Veď ona chce len pomoc keď je jej zle, nie že sa má každu chvíľu babka starať a vychovávať.
K autorke, tvoja mama na vás kašle, s tým sa treba zmieriť a nepýtat pomoc. Čím skôr sa tak psychicky nastavis tým lepšie. Aj moja svokra je taká, tak ju nevolame, príde raz za polroka (ak vôbec), porozprávame sa a ide preč.
Ja riesim nieco podobne. Moja mama byva od nas 700 metrov a cas na decka ma max. raz do tyzdna. Este robi, to je jasne, ze to berie vela casu i sil. Ale aj po robote ma kamaratky, navstevy, divadlo, obchody, neviem co... Akoze ona je zlata, ochotna, dakedy nam aj navari, ked sme takto ze chori, tak sa ponukne deti postrazit, zobrat k sebe, dava im caj... to zas je o level niekde nad tvojou mamou.
Ale mam proste pocit... ze deti mam 98% na krku ja a musim sa s tym zmierit. Muz tiez mi okolo nich neskace. Pomoze, ale to je malo... Jak aj tuto baby pisali v nejakej minulej diskusii, ona si uz deti odchovala, ona uz vlastne nevladze, nema nervy na ne... ma ine aktivity... mozno aj ja budem taka babka... teraz cakame tretie - o jedno sme pred rokom prisli a veru ona vtedy reagovala negativne, ze sak mam len dve ruky, ze to nebudem zvladat, ze naco tretie v tejto dobe. No a prisli sme o neho. Som jej volala s revom z cakarne. A prva reakcia ze "vsetko je tak, ako ma byt". No skoro som spadla na rit. Teraz pri tomto dalsom tehu uz trochu zmenila retoriku. Ale beriem to tak, ze zabojujem a dam to aj sama... nepotrebujem dako servis okolo seba. Mam kamosky, co babky uplne ze nula nic a muz tiez prakticky nic