Manžel chce, aby som si našla po presťahovaní kamarátku
Z mužom sme sa cca pred rokom sťahovali, a celý rok počúvam, že sa mám skamarátiť s nejakou mamičkou. Máme 2 deti (2 a 3), lenže v našom meste, kde žijeme sa to nedarí absolútne. Aj keď nadviažem konverzáciu, tak to skončí po 2 vetách, mamičky tu sú také, nechcem nikoho uraziť, ale skôr povýšenecké, vážne, keď komunikujú tak asi len v tom svojom okruhu mám a nové nepríjmajú, alebo ako to povedať. Už ma to začína unavovať, jasné kamoška by bodla, ale zvládam to z prehľadom bez toho, len ten muž furt rýpe. Ja neviem či robim niekde chybu ja alebo čo, ale vôbec som zatiaľ nenašla žiadnu takú. Ako ste vy čo ste sa niekde presťahovali, našli kamošky? Len tak náhodou na ihrisku?
Problém z ihriskami je podľa mňa ten že sú úplne všeobecné tam chodia naozaj všetci rodičia takže sa tam môžeš stretnúť s rodičmi ktorý nie sú vôbec tvoja krvná skupina alebo aj naopak...už konkrétne činnosti sú lepšie ako športy či krúžky..alebo aj sama ak máš nejaké obľúbené aktivity turistika joga ..
Ja som si nasla kamosky na ihrisku.Dokonca ony boli partia uz predomnou.Postupne cez deti,ktore sa,spoli hrali sme zistili,ze sme si sadli,pritom sme vsetky uplne ine.Stretavame sa uz aj mimo ihriska.Chodime si obcas vecer aj bez deti a muzov posediet.Ale ak ty nechces, nie je o com.To sa neda silit.
Byvala som v jednom meste cez 10 rokov, kamosku som nemala. Ani na ihrisku, bavili sa len medzi sebou, potom v skolke mamicky uz 10 metrov od brany na ulici ma "nespoznali", vazne niektore az otocili hlavu ked som ich pozdravila a tvarili sa ze ma nevidia 😖 male mesto dokaze byt take... je pravda, ze som ani nemala cas pozyvat niekoho na kavu, ani som necitila taku potrebu, v konecnom dosledku som to zvladla aj sama, ale nemozem ani povedat, ze to bolo dobre. Po x rokoch nas ta socialna izolacia predsa zacala tlacit. Lebo fakt sme tam nikoho nemali, ani rodinu.
Odporucam chodit do nejakeho klubu alebo do herne na nejaky program, ktory sa uskutocni pravidelne, tyzdenne alebo aspon mesacne. S mensimi detmi napr. podporna skupina dojcenia, klub nosenia v satke, so starsimi hudobne/vytvarne programy, baby anglictina a pod. Pokial si veriaca, mozno aj cirkevne spolocenstvo ma nejake aktivity pre mamicky s detmi. Ja som nemala moznost pravidelne chodit do nejakeho klubu, lebo som mala viac deti rozneho veku a tie ostatne som nemala kam dat (co boli mimo vekovej kategorie pre dany kruzok). Ale ak mas 2+3 to by sa dalo, tam si lahsie niekoho najdes.
Ja osobne som si najviac kamošiek našla ako mami kamarátov mojich detí ...keď už sú ale v takom veku že nejakych ozajstných kamarátov vedia mať...väčšinou platí že deti sa do troch rokov hrajú vedľa seba a až po troch rokoch spolu...môj prvý syn to mal ešte neskorej ..až tak okolo 4 no a potom si človek nejako prirodzene vyberie podľa podobného štýlu výchovy ..ja som si kamarátky našla podľa konkrétnych záujmov svojich detí a predstáv o výchove vo vyššom veku...športy krúžky, knižnica...najlepší je ten vek od 3-6 rokov kedy už sa chcú kamarátiť ale sami by ešte von nešli.....dovtedy som mala kamarátky len kolegyne z roboty ale to boli len také "známe "držím palce ..