Manžel je ovplyvnený kamarátom
Neviem, či ste zažili niektorá túto situáciu, resp. problém, lebo som žiadnu takúto tému nenašla. Ide o to, že manžel sa dal podmaniť kamarátom,až tak že sa nám rúca manželstvo. Začalo sa to postupne a pomaly. Z dôvodu nedostatku peňazí (aj práce v okolí) som musela odísť do zahraničia pracovať na turnusy, asi viete o akú prácu ide. Manžel veľmi nechcel, ale nemali sme na výber. Prvý rok môjho cestovania za prácou bolo v pohode, ozýval sa mi skoro každý deň, veľa sme si písali a kontaktovali sa. Po vyše roku ako som pracovala v zahraničí, sme sa zobrali a tam začal postupne problém. Manžel sa začal čoraz intenzívnejšie stretávať s kamarátom, ktorému vyhovovalo, že manžel je polku roka sám ako aj on, keďže jeho žena chodí do zahraničia tiež. Začal sa mi postupne menej ozývať, keď som bola preč, a aj keď som bola doma, ma ignoroval. Všetky prejavy jeho správania začali byť rovnaké ako u jeho kamaráta - arogancia, ironické posmešky, povyšovanie, klamstvá, manipulovanie, vulgárnosti, či agresivita. Išlo to pomaly, až som nevedela zniesť jeho správanie a nechápala som čím to je, keďže predtým, keď som ešte nepracovala v zahraničí sa tak nesprával. Kedy-tedy sme sa pohádali, ale nikdy si nič také ku mne nedovolil. Stratil záujem nielen o moju osobu, ale aj o domácnosť, čo predtým normálne upratoval, pomáhal mi pri varení a pod. Došlo to do takého extrému, že ani nie po roku manželstva, som musela odísť preč. Zmenil sa na netvora, s ktorým som ja nemohla dýchať jeden vzduch. Samozrejme dni, kedy bol s kamarátom sa mi neozval, až potom, keď bol sám. Dala som mu šancu a vrátila som sa, potom bol chvíľu pokoj, ale toto sa opakovalo ešte dva krát...A dala som mu podmienku, že nech zminimalizuje stretávanie sa s tým "skvelým kamarátom", inak dopadneme zle. Aj keď sa s ním teraz stretáva menej, a stretne sa s ním napr. raz za dva týždne, hneď poznať na manželovi kamarátov vplyv, ktorý donesie domov. Ten vplyv je taký silný, že manžel zmenil všetko, čo sme sa my dvaja dohodli, čo sme si naplánovali, zmenil nielen správanie, ale aj životný štýl a ja neviem, či ešte čakať, dať tomuto manželstvu ešte šancu a snažiť sa na tom pracovať alebo odísť, kým sa dá a začať nový život.
@ela5
Hmm, nuz, Tvoj muz je zial asi z tych lahsie ovplyvnitelnych druhym clovekom ... co v nom urcite bolo uz predtym, len pokial bol ovplyvnovany Tebou, nemalo to negativny vplyv na vas vztah. Teraz je to vas vztah destruktivne. Ako reaguje, ked mu povies, ze je na kamaratovi zavisly, kopiruje jeho spravanie bez ohladu na to, ze tak nici seba ci vas vztah, a tak je vlastne "pod papucou" kamarata a vlastne v dosledku toho nie je sam sebou? Nekritizuj kamarata (to je jeho slabe miesto, kedze do neho projikuje svoj ideal muza, seba), ale pomenuje jeho spravanie tym, cim je, slabostou, zavislostou nehodnou zreleho, silneho muza, ktory dokaze byt oporou svojej zene ... Ze nie je viac tym muzom, ktoreho si milovala, a ktoreho si si brala. Spojila by som to s navrhom odluky, ze uvazujes nad terminom a vyhladovo s rozvodom, ak sa rozhodne ostat zavisly na kamaratovi (tak sa je voci zavislemu potrebne spravat - opustit ho, aby sa spamatal a uvidel, co robi).
Jednoducho, co keby si to, coho sa najviac boji, co vnima ako svoju slabost a chovanim k Tebe si snazi dokazat opak (ale k comu ma v sebe silne dispozicie) vztiahla na "kamarata" - lebo to sa tam podla mna skutocne deje ... ci si uvedomuje, ze je od neho zavisly, slepo ho kopiruje, az tym okrem ineho znicil vas vztah. A ze aku hlupost spravil si uvedomi, az ked budes nenavratne prec?
Zacni zit svoj zivot (viem, pise sa to lahko, kona tazsie), hladat si ine vztahy (nevravim ze hned ineho partnera) - aj ked spociatku bude muz "nereagovat", je to jedno - rob to kvoli sebe, nie kvoli nemu (a jeho pripadnej reakcii). Co najskor dobry psycholog, najlepsie psychoterapeut - uvidis, ze z tejto krizy (aj keby skoncila rozchodom) mozes vyjst silnejsia a vnutorne bohatsia ako si kedy bola. Viem, o com pisem 😉
@zamyslena41 On je ovplyvniteľný veľmi, hlavne kamarátmi a najlepšie tými horšími príkladmi. Je mu keď kamarát (akýkoľvek) povie, "čo si sprostý, ty chodíš so ženou na nákupy", tak on so mnou prestane chodiť na nákupy (čo pred tým mu to nerobilo problém) alebo, keď mi aj pomáhal s riadom a prišiel k nám kamarát, tak ten ho zdrbal, že "od kedy chlap umýva riad", tak od vtedy sa riadu nechytil. Ako keby naozaj nemal svoj rozum, ale riadia mu život jeho "kamaráti". No mne by mohla kamarátka hocičo povedať, prečo robím to alebo ono, ale pokiaľ o tom sama nie som presvedčená, tak to inak robiť nebudem. A naňho mal v tomto zmysle najväčší vplyv tento kamarát a aj keď teraz sa s ním už toľko nestretáva, tak vždy keď sa aj s ním stretne alebo len spolu volajú, tak to hneď zanechá na manželovi znaky. Jeho kamarát je ten typ človeka, nad ktorého niet, všetci sú hlúpi a keď človek sa čo i len trošku pomýli alebo niečo nevie, tak sa z toho dokáže ohromne zabávať a aby ťa mohol ponížiť a toto naučil manžela. A mňa tým týra, že ani len vetu nemôžem dohovoriť, čo sa mi hneď smeje, keď sa nebodaj zakokcem alebo niečo popletiem alebo keď niečo nepoznám, tak to tak vie zdôrazniť, že prečo to ja neviem a dáva mi najavo aká som hlúpa a toto som uňho nikdy nepoznala. Alebo sa mi smeje, keď nejaký slovo viackrát zopakujem alebo nebodaj, keď mu dám dve otázky naraz, tak mi odpovie áno a mám si vybrať na ktorú otázku mi odpovedal. Toto ma tak deprimuje...lebo sa fakt snažím. Chodím na vysokú školu, snažila som sa zarobiť, svadbu som zorganizovala, najlepšie ako sa dalo...a to aby bola domácnosť tip-top ani nehovorím. A darmo mu hovorím, že mi to vadí ako sa správa, že mi to ubližuje. Povie mi len, že on to zo srandy, ale keď sa pri tom po prvé nesmeje, tak ako mám vedieť, že to myslí zo srandy a po druhé, keď mi toto robí 100krát za mesiac, tak to asi taká sranda už nebude. Ani somnou na žiadny výlet nechce ísť, lebo jeho kamarát tak zobral ženu najďalej 20km od domu, tak ani my nemôžme nikde chodiť. Čo podľa mňa spoločné zážitky spájajú. A aj keď sme niekde boli, tak mi to tak znepríjemnil ako to bolo možné, aby som ho na budúce neotravovala niekde ísť. Ale máš pravdu, jedine si začať svoj život a potom vidieť, ako bude reagovať, čo si myslím, že mu to bude jedno...
@zamyslena41 juj, či som sa v predošlej správe rozbehla. chcela som ešte dodať, že s tým "individuálnym životom" v manželstve si myslím, že z mojej strany by nebol problém, lebo som spoločenský typ človeka, ale na druhej strane si myslím, že to manželovi bude aj vyhovovať, lebo on si myslí, že by sme sa mali každý venovať svojim koníčkom (len akosi pozabudol, že toto manželov nespojí, skôr naopak, ich rozdelí). a ešte to,že takýto podobný príklad má od rodičov, ktorí síce žijú v jednom byte, ale žijú naozaj len vedľa seba a len sa obchádzajú a každý má svoj život. ja som aj raz povedala manželovi, že ja by som takto žiť nevedela...
Přijde chlap ráno do práce a povídá kolegům :
"Tak si představte, dnes ráno jsem měl orální sex ! "
Kolegové na to uznale:
"No ty vole, to je paráda, bomba... super !"
A on: "
"No...jestli je to super, to zrovna nevím, ale jediné co
vím je, že už nikdy neusnu ve vlaku s otevřenou hubou… 🤐
@zamyslena41 Ja to na jednej strane chápem, že keď som na turnusy bola preč, tak trávil čas s niekym iným, ale po prvé, tu v dedine má aj druhých kamarátov, po tretie čas sa dá stráviť aj inak, koníčkami, čo on kedysi napr. posiloval, po tretie, aj keď trávim s niekym veľa času, mám asi nejakú tú sebakontrolu. ja poznám ženy aj v mojom okolí, ktorým chlapi chodia oveľa dlhšie do zahraničia na mesiac, dva a vzťah im klape v pohode. iste sú tam nejaké hádky, ale nie toto, ani jedna netrávi čas len s jednou kamaratkou nonstop a zabudne na svoje povinnosti. to by som potom chcela vidieť, keď by prišiel manžel domov zo zahraničia a byt by bol ako po výbuchu, žena by mala na háku, že prišiel domov manžel a radšej by išla za kamarátkou a nehovoriac o tom, že by prebrala celé jej správanie. no príde mi to divné. A to, čo si popísala, aby som hovorila o svojich pocitoch, tak to robím od začiatku. Ja som z rodiny, kde sa o pocitoch rozprávalo normálne, takže ani pri mojom manželovi to nebolo inak. Presne to, čo si napísala som robila a je mu je to jedno. Ako sa ja cítim. Koľkokrát, aj na verejnosti ma zosmiešnil a vôbec ho nezaujímalo, že ma úplne ponížil a to ako som sa cítila, vôbec neriešil. A aj to som mu milionkrát povedala, že mi chýba ten muž, ktorý sa o mňa staral, ktorý ma podporoval, ktorý vedel povedať aj "prepáč", keď niečo vysrstil. On má buď na to milion výhovoriek alebo má verziu od kamaráta, že ja som z neho hotová stále, nech je akýkoľvek a on hulvát bol vždy a som vybavená.
A ku psychologovi plánujem zájsť, tak či tak...hmm...ďakujem za rady, vážim si to.