Manžel ma "dusí"
Ahoj baby. S manželom sme spolu šesť rokov, z toho len mesiac sme manželia. Je úžasný, milujúci. Obaja pracujeme, ja som si ešte našla brigádu popri práci. A tu nastal problém. Manželovi sa to nepáči, nechce aby som mala brigádu, pretože bude málo času na neho. Tiež som si všimla, že nejak som pribrala, teda skôr som zmľandravela, tak som sa rozhodla chodiť do fitka. Chcem spevniť postavu, vyzerať lepšie. A tu je ďalší problém, nepáči sa mu to. Neviem čo má za problém, prečo mu vadí brigáda, teraz fitko. Ja sa snažím aby sme sa mali dobre, teraz v tejto dobe každá koruna dobrá. Musím povedať, že ma dusí. Milujem ho, ale nepáči sa mi, že mu všetko vadí. On by chcel byť so mnou najradšej stále, ešte aj pracovať by chcel so mnou. Aj mi povedal, že je na mňa naviazaný.
Neviem čo s tým 🙁
@panelacikova ja si pamatam z davnejsej diskusie, kde si pisala, ze mate oddelene domacnosti. Pravdu poviem, ja som sa musela naucit objimat a prejavovat city. U nas to nebolo. Oco je chladny typ zamerany skor na vysledky v skole, neskor praci. Pred maturou som revala, ze sa nestihnem naucit - co revem, to mi nepomoze. A bolo vybavene. Na vyske uz taky nebol, ako starol, staval sa "pokojnejsim" v zmysle, ze znamky nie su dolezite v zivote. Ja som bola ako on. V praci dokazem travit vela casu, bavi ma, ale musim sa krotit, mam dieta, psa, skrecka (😂) a priatela. No jedneho dna ma zrazilo auto, o par mesiacov uzkosti a panicke stavy a bolo. Toto ma hodne zmenilo, dnes som opak toho, kym som bola. Ale dobre tak. Lepsie sa mi zije. Je este par veci, na ktorych musim popracovat. Ale slobody sa nevzdam, dam vela priatelovi - nie preto, ze musim, ale chcem, no niekedy potrebujem byt sama. Napr. odidem na vikend k segre. V maji mi umrel brat, toto tiez spracovavam a pomaha mi, ak som vonku na vylete. Posledny cas som bola na par vyjazdoch. Rok som dala priatelovi podporu, nikam nechodila, masirovala ho, cvicila s nim. Ale po smrti brata som uz nevladala, to bola a bude moja najvacsia strata. A povedala mu, ze nech sa nehneva, ale musim ist na par dni. Tym chcem povedat, ze vsetko sa snazim riesit komunikaciou, preto vie, co mam v plane, kedy - vacsinou so segrou a synom, ma u mna istotu. Vyjazdy - vylety, vyberam aj miesta, ktore nie su casto navstevovane, sadnem si, mam pocit, ze som blizsie k bratovi. Pokecam so segrou, synom - a od neho sa dozviem kadeco, co za inych okolnosti nie 🙂 A (s)pokojna sa vratim domov. Ale ako som pisala, kazdy zije tak, ako mu vyhovuje alebo aj nie. Je ale dobre sa opytat, nechat si poradit. Pokial tu baby nerypu, mnohe maju zaujimave pohlady, polozia otazky, nad ktorymi sa zamyslim aj ja. Konstruktivna diskusia nas vsetkych zucastnenych moze obohatit o nove pohlady a znalosti 🙂
@srnqqa ach, tak tie tvoje "výbehy" absolútne chápem :(
my máme prakticky tej slobody tiež dosť, ako ja, tak aj muž. akurát sme rovnakí a tak ten voľný (slobodný) čas trávime veľmi podobne. riešime si domácnosť, športujeme, odpočívame. plus ja sa venujem dcére alebo sa on stretne so svojimi dospelými deťmi raz za čas... nie sme siamské dvojčatá, ale je fajn, že máme podobné trávenie toho slobodného času, chápeš....
pre ešte lepšie vysvetlenie: nemohla by som žiť s chlapom, ktorý napríklad týždeň "slobody" strávi kdesi na chate s partiou iných chlapov či žien, v opojení alkoholu a bohvie čoho, kým ja ten týždeň strávim čítaním knihy a športom v blízkom okolí môjho bydliska.
chápeš? 🙂
@panelacikova jasne, ze chapem 🙂 ja som na chlast v istej miere alergicka, uzila som si ho pocas zivota viac nez dost, od zakladky je mojou sucastou. Ex bol vplyvom agresivnejsi, druhy to iste. Pri partnerovi, ktory si vypije, sa necitim v bezpeci, mam strach. Sucasnemu som to vysvetlila, dochadzalo totiz k slovnym aj fyzickym utokom, skoro prisla o dieta, a nielen to, len to uz nehovorim nikomu. S terajsim mame dost spolocne, on je kludna povaha, pri nom ja posobim ako sopka (nemyslim hadky)😂, on si somre popod nos tak, ze ja nepocujem, ja zas presny opak, on moc nevyprava, mne ta huba furt melie... Ale je to ok. Mam rada odlisnost, preto som rada, ze mame aj nieco, co nemame spolocne. No to hlavné ano, a to je podstatne. Budem mat o par mesiacov 36, co je dost na to, aby som si konecne "zila svoj sen" 🙂 Verim v to, ze s uctou, respektom, ale aj slobodou si ten vztah udrzime a bude stat na pevnych zakladoch - a nielen nas, to su pre mna take zakladne piliere akehokolvek vztahu 🙂
@panelacikova si na modrom koníkovi už nejaký čas, snáď si aj trošku inteligentná a vieš si dať dokopy 2 a 2... 98 percent diskusíí je založených na tom že sem niekto príde a vyrozpráva sa o tej druhej strane, pretože sa ad.1 nemá komu, ad.2 chce nestranný názor... my nie sme psychologická poradna ani partnerská aby museli byť obaja prítomní. ak autorka klame, klame seba - nie nás. ale nemyslím si, žeby práve táto klamala... proste nebuď na nu nepríjemná, tiež som mala takého ritoleza čo ked som bola na wc 15 minut tak mi tam kloppkal či sa nenudím a či som v poriadku 😀
Skutočne nerozumiem prečo by som mala klamať. Schválne som založila diskusiu anonymne, aby som sa mohla vypísať...ja mám čo robiť vo voľnom čase a naozaj nie je náplňou môjho dňa pridávať vymyslené témy na koníka. Chcela som sa vyrozprávať, to je všetko. Ďakujem za slušné odpovede bez invenktív, bez upodozrievania a hlavne bez útokov. Pekný deň dámy, nech sa Vám darí.
*invektív
@srnqqa ja mám rovnaké postihnutie, neboj sa. tvoj príspevok som vzala úplne v pohode a som rada, že existujú baby, ktoré vedia normálne diskutovať 😀
a akože keby mi liezol poza riť v jednom kuse, tak mu asi vytnem. ja fakt netuším, ako je to reálne u autorky, ak je vôbec ona reálna... jasné, že totálne obmedzovanie je zlé, a vôbec obmedzovanie je zlé, ale rovnako zlé je to, ak dvaja majú úplne iné priority a hodnoty a potom jeden druhému strpčuje život. radšej nech takí dvaja idú od seba, obzvlášť, kým tam nie sú deti, než by si mali ten život strpčovať prakticky celé desaťročia.
to ja mám "doma" tak, že chceme byť spolu sústavne, ale prakticky asi preto, lebo nám to nie je dovolené. respektíve, sami sme si vybrali tento štýl života. my máme totiž oddelené domácnosti 🙂 brali sme sa vo vyššom veku a ja mám ešte maloletú dcéru, ktorej tiež venujem čas a ktorá potrebuje svoje súkromie a svoj prístav. muž má svoj byt a tiež má potreby, predovšetkým odpočívať po ťažkej práci a naše občasné konflikty s pubertou by mu liezli na nervy. čiže my nie sme non-stop spolu, lebo dcéra. ale keby sme boli iba my dvaja, viem si predstaviť, že sme spolu omnoho omnoho častejšie, lebo sme v tomto rovnakí. ale zase nie extrém, že chodí hneď za vysávačom 😀 to zase nie... proste tak zdravo spolu.
ani ja by som nezniesla, keby mi niekto niečo také rozkazoval, prikazoval a tak... a preto som si ani takého partnera nehľadala, ktorého by som ja musela o niečo prosiť alebo on mňa. hľadala som človeka s rovnakými základnými hodnotami a názormi na trávenie času. no a našla som, čo je moje osobné veľké šťastie. a takto by si to mal zariadiť každý a hneď by bolo na svete viac lásky 😀