Manžel nemá ambície
Ahojte, len som sa prišla posťažovať. Môj manžel je už druhý rok PN, čo je samozrejme z mojej strany ok, pretože nie je PN iba tak. Ale.. behom tých dvoch rokov sa mohol vzdelávať, dorobiť si školu, proste niečo.. má učňovské vzdelanie, nemá ambície žiadne. Vraj mu učenie nikdy nešlo, nechce, neviem.. žijeme len z mojich peňazí, ja zarobím okolo 3 tisíc, podnikám, mám VŠ vzdelanie. Je mi z neho trocha smutno. Keď ukončí PN, pôjde znova niekde pracovať, kde zarobí možno o polovicu menej ako ja. Chcela som, aby sme sa mali dobre, ale nielen vďaka mne. Inak je to úžasný chlap.. vyplakaná 😁..
A netrvá PN len jeden rok 🤔? Treba "vyskakovať " len do výšky svojho platu 😉
Sú ľudia, ktorí nemajú potrebu sa vzdelávať proste vekom si sami uvedomia či na to majú, alebo nie. A tým, že je tak dlho na PN verím mu, že nemá chuť. Nerieš, že sa nechce vzdelávať, musíš sa zmieriť s tým, že je takto spokojný. Uži si, že je pri tebe a buď mu oporou. Ver mi, peniaze boli a aj budú - len mi nie. 😉😊
@maranta_leuconeura zvládnuť by zvládol, choroba s tým nemá nič, ide o to, že na učenie nebol nikdy. Ja som tiež mávala napríklad z predmetov, ktoré má nebavili štvorky a z tých, ktoré ma bavili jednotky. Tak ako on..
Aby si nebola prekvapena, lebo jedna vec su reci, chlacholenie, druha ciny a kedze to Ty takto citis, tak je velmi pravdepodobne, ze on to vie.
Tu si každý o teba iba hubu otrie...podľa.mna je chyba že mu nepovieš ako to vidíš ty priamo na rovinu...ja si myslím, že tá ťahá dole, on si zvykol že sa o všetko postarás a jemu to začalo vyhovovať....
Autorka nemala si tu pisat, pisu ti tu hlavne zakomplexovani jedinci, musis si pomoct sama a postavit seba na prve miesto, drzim palce, ak chces napis spravu
ja ti sice rozumiem, ale tu asi pochopenie nenajdes, zenam sa uspech neodpusta. to ze je pn, aj podla mna neznamena,ze musi pozerat do stropu. ale je to tazko riesitelne - mozes ho opatrne nasmerovat, ale donutit ho nedonutis, jednoducho asi nema tvoj drive a to sa nezmeni. ale to neznamena ze nebude lepsie, skus mu povedat, ze si unavena po tom dlhom case co je trcha na tebe a ze by si bola rada keby hladal sposoby ako ti pomoct. a tiez nerozumiem, ako sa tu do teba pustili len za to, ze si opisala fakticky stav u vas.
@dskjhfdlkdjhl neviem, nehovorím že nie, ale toto je asi prvý krát, kedy som sa behom tých dvoch rokov potrebovala vykecat a len vďaka tomu, že ľudí ako ja nazval karieristami..
Ja Ti doporucujem sa s nim priamo porozpravat. Nie je dobre, ked pred nim toto tajis, lebo raz z toho este moze byt pruser-manzelia by si mali vediet povedat aj neprijemne veci.
Ja len tolko,drz sa a nevsimaj si toho zakomplexovaneho @lucas1981,ktory sa tu do teba navaza a snazi sa ta zhodit. Od takych jedincov moc pochopenia nenajdes. Zial,uspech zeny sa neodpusta.
Pises, ze chcel stavebnu firmu. Skor by som ho podporovala v tomto smere ako vo vzdelani. Ty uz vies v podnikaní chodit, tak by si ho vedela usmernit.
Kedy mu konci pn a ake ma potom plány?
Ja na jednej strane rozumiem, že ta unavuje, že ťaháš dlhodobo všetko len ty (neviem prečo mi napada paralela s tým, keď je doma na MD/RD žena a muz ťahá domácnosť). Chápem aj náročnosť tvojej prace, ja robím veľa a aj teraz (okrem toho, ze trochu prokrastinujem) pracujem. Aj tomu, ze sa snažíš a že si cieľavedomá a je to v poriadku. Niekde píšeš o ambicióznosti, niekde o tom, že robíš tolko, aby ste vyžili. Manzel je ale doma a asi nie úplne dobrovoľne... Lenze píšeš, ze robíš 14 (tuším) hodín denne, manzela ubezpecujes, ze je to v poriadku, keď ťaháš len ty (alebo nieco take). Cize ber to tak, ze manzel ta v rámci svojho ega určitým spôsobom vníma ako karieristku a seba zas tak, ze sa cíti menejcenne, keďže on nemôže pracovať. Chápem, ze ta to hnevá, keď si uvedomíš, koľko ťaháš, koľko makas a docenenie nemas ziadne. Ale možno ma aj on obavy, čo ak bude casom odkázaný úplne na teba a preto sa cíti menejcenne? Alebo sa cíti pod nátlakom, že ty od neho chceš nejake vzdelávanie, projekty a to su veci, ktoré idu mimo neho?
Pises, že nie je pn len tak pre nic za nic. Asi si to nevybral, že bude dva roky lenivý a váľať šunky… čo sa týka vzdelania, myslim, že si vedela, koho si berieš a cakat, že bude ambiciózny, lebo to chceš, to je take… Podstatne je, ze nie každý sa chce vzdelávať, posúvať, hnať sa za úspešnejšim a lepším, bohatším. Ale taký bol zrejme aj predtym, tak ako ty si mala ambicie aj predtym, inak by si asi paedr nerobila. Za co inak klobúk dole.
Moja babka vždy vedela povedať: manželstvo je o tom, že každý chvilku ťahá pilku. ako sa hovorí, v dobrom aj zlom, zdraví aj chorobe… Ak nevladzes, je asi na mieste povedať si otvorene s manzelom, ako to budete dalej riešiť, ze toto dlhodobo neutiahnes, pretože raz ta môže “vypnut” a ani tvoj prijem nebude… Nie je však tvoj a jeho prijem, ale je to všetko vas prijem, vase vydavky a keď sa vráti do prace, za polovicu tvojej mzdy, nie je to nic “ponižujúce”. Nemalo by byt, keďže ste rodina.
Ináč, mame v rodine manzelov, kde on je na invalidnom dlhodobo. Ona pracuje. Nie su to take “palky” ako pri vasich mzdách, ale ani on si kvalifikáciu nezvyšuje, nemá tu ambíciu. Avsak on doma zastane množstvo prace, plne jej pomaha, majstruje atd.. a žijú spokojne. ak tvoj muž ale prežíva zo dňa na den a nevidi zmysel v ničom, asi by bol na mieste psychológ. Ak je problemom “len” prijem, resp jeho kvalifikácia, asi si musíte medzi sebou poriadne upratať priority. Nebude to asi úplne prijemny rozhovor, ale veľmi potrebny, aby nevznikli medzi vami oveľa väčšie problémy. Drzim palce.
Ďakujem Vám baby, za podporu, neviem to tu označiť, ale určite sa nájdete. Ono majú pravdu aj tí, ktorí písali nie moc podporujúco pre mňa, nemusela som to o mužovi písať, ale potrebovala som zo seba všetko dostať. Práve to, aby to pocítil nechcem, on by svoj neúspech, alebo ako to nazvať neuniesol. Vždy potreboval byť chvaleny atď.. toto naozaj neviem, ako mu povedať. Raz som mu povedala, že už nevládzem, že je na mňa veľa, že sa spoliehame len na moje peniaze ( rozumej, v horúckach s ntb v posteli, kým som sa starala o ocina, robiť som musela, žiaľ, Vianoce, víkendy, stále) .. ja som to dostala anonymne zo seba von a zas sa pozbieram, kým sa nevráti panicka porucha 😊
Môžem sa opýtať, čo robíš za projekty? Nepotrebuje k tomu vzdelanie?
Nie som vas pripad, moj robi, co moze. Ale ak chces, kludne mi napis a vyrozpravaj sa. Chapem ta a nenalozim ti. Ak chce zena karieru, je zle, ak chce byt doma s detmi, zle je. Tu nikomu nevyhovies a je mi uprimne luto, ako sa tu do teba pustili.
Musis myslieť viac aj na seba a ak necitis oporu v mužovi, treba najst riesenie, aby si ty neťahala všetko a bez spätnej vazby. Ak oporu citis, akurát ze nie vo financnej oblasti, tiež to treba nejako nastaviť. Zdravie mame len jedno. A tak ako ho ma on, máš ho ale aj ty len jedno. A je potrebne, aby o tom vedel.
@lucas1981 ty si riadny gentleman do kelu🥴
@danulicek ďakujem za rozumné písmenká. Áno, len problém je v Tom, že netušíme, či zvládne robiť fyzicky náročnú prácu, ktorú robil predtým a ak nie, nie je nič, čo by vedel robiť. Môže robiť len po stojacky, čiže ani šofér niekde neprichádza do úvahy. Dvíhať ťažké tiež nemôže, dlho na nohách stať tiež nie..
@kabinka11 na to čo robím ja, vzdelanie potrebuješ, ale je niečo, s čím by mi mohol pomáhať a tam vzdelanie nepotrebuje, stačilo by, ak by som ho to naučila ja a len si to skontrolovala. Naše vzdelania sú veľmi príbuzné..
Ja vidim pravdu niekde na oboch stranach. Za mna je podstatne,preco je PN a co vsetko pocas PN zvladne/dokaze. Napr moj chlap bol PN so zlomeninou stavca,ale zdokonaloval si jazyk online kurzami (zil,teda pracoval vtedy mimo SR). Takze,ak mu PN nedovoluje pracovat fyzicky,to chapem,ale “mozog” cvicit moze. Ale ak nechce,nema volu a staci mu to,co v zivote ma,asi s nim nepohnes. Zase,je taky manzel,ako aj ty manzelka,cize kludne by ta mohol polutovat a nejako prispiet k tomu,aby ti/vam pomohol,najma do “buducna”. Na druhej strane suhlasim,ze si to nenapisala uplne najstastnejsie,naozaj to vyzera,akoby si ho pekne okydala,najma skrz penazi. Ja ti plat nezavidim,lebo mas nejake vydavky a si momentalne zivotelkou rodiny a tahunom,takze oeniaze sa kotulaju. Ja napr som podobny pripad,studujem azda cely zivot s mensimi prestavkami a postupne som sa niekde karierne dopracovala,mam aj ja vyssi plat momentalne ako moj chlap,ale my si nic nevycitame,dokonca som teraz chcela dat prerusenie studia,lebo je toho na mna vela a prave on ma najviac ukecaval,aby som to nerobila,podporoval ma. Nikdy ma preto neoznacil za karieristku,aj on si je vedomy,ze vdaka tomu SPOLOCNE netrieme biedu,aj ked tiez uplne nevyskakujeme,ale mame sa slusne. Muz zase sice studuje teraz,ale musel na to dozriet,roky to nepovazoval za potrebne a ja som ho netlacila,to by ma ani nenapadlo.U vas mi chyba komunikacia,mozno rovno povedat,ze poznamka o karieristoch sa ta dotkla,povedat mu o svojich pocitoch. Nevravim,ze ho tym dotlacis do studia,ale mohol by si zahryznut do jazyka a zdrzat sa ako tvoj muz blbych poznamok. Proste by ste mali niekde najst tu zlatu strednu cestu,aby ste v klude nejako prezili obdobie,kedy on nepracuje,vzajomne sa nejako podporit a podrzat,ty jeho popri chorobe a on teba zase v inom…
@oli18 Vy ste mi raz tak krásne, láskavo a rozumne poradili. Fakt som prekvapená z vašej reakcie ..
@ibajaanikiny áno, presne o Tom to je, fyzicky síce pracovať nemôže, ale nechce cibrit ani mozog. To je jedno už asi, s tým nespravím nič a teda, aj som mu povedala svoj postoj k jeho vyjadreniu, ale nedostali sme sa nikam.
A to sudis podla seba? Ze ty by si cez chorobu vladala, neznamena, ze vladze aj on. Aj si si zistovala, co je potrebne absolvovat, aby si niekto dorobil maturitu? Trochu sa obavam, ze to nebude na urovni vikendoveho kurzu. Inak mozno by mu pomohol aj psycholog, nech sa mu trochu vyrozprava, ved po dvoch rokoch sedenia doma plus choroba predpokladam dozivotna by som sa necudovala, keby mal realnu depresiu.