Manžel odmieta manželskú poradňu
Maminky,s manželom máme už dlhšiu dobu rodinné problémy. Chýba komunikácia,intimita je 2x do roka, bozky,pohladenie,dotyky žiadne.Nedokážeme sa poriadne porozprávať, ja neznesiem už ani jeho prítomnosť v jednej miestnosti. Pracuje v zahraničí,domov chodí na víkendy a pre mňa je to utrpenie vydržať s ním 2 dni. Máme2 deti,ktoré sa vtedy úplne inak správajú,nepoznávam ich. Včera som mu navrhla,aby sme navštívili manželskú poradňu,ale odmietol so slovami,že on nemá čo riešiť,lebo mu všetko vyhovuje a je spokojný s tým,ako to je. Viete mi,prosím,poradiť,aké ďalšie stanovisko mám zaujať? Mám ostať s ním vedomím,že sa to nezmení,alebo premýšľať nad rozvodom,ktoré bude spojené s problémami,finančnými ťažkosťami,zazeraním okolia?Prosím!!! Som zúfalá!!!
@modry_zvoncek sorry, link neviem poskytnúť, ale nevymýšľam si... nemám tu potrebu... mne to bolo práveže tiež čudné, nikdy predtým som podobný názor nečítala, nepočula.... myslím, že to bolo na základe nejakej štúdie, kde sa vlastne robil už prieskum u detí, z týchto kategórií... vlastne tam šlo o to, ako fakt rozvodu kontra "manželstva kvôli deťom" vnímali samotné deti (už dospelých detí sa pýtali) a paradoxne "umelo" udržiavaný vzťah rodičov zvíťazil nad rozvodom...
ono to bolo ešte porovnávané so skutočnosťou, že kedysi nebolo toľko veľa rozvodov, teraz ľudia častokrát bežia od seba pri prvom probléme a žiadna snaha o záchranu rodiny nie je
@dejnas, nemyslím si, že si vymýšľaš, ale nechce sa mi špekulovať o štúdii, o ktorej neviem, kto ju robil, za akých podmienok, akých respondentov mali a podľa akého kľúča ich vyberali.
V každom prípade - ak sa niekto rozhodne, že dokáže nejaký "fakt", nie je až taký problém vyrobiť k tomu vedeckú štúdiu. Tipujem, že konkrétne za touto štúdiou bol nejaký "vyznávač" manželstva typu "až kým nás smrť nerozdelí".
Súhlasím s tým, že dnes je rozvod často prvé a zároveň jediné riešenie aj vyslovených prkotinových manželských problémov. Preto som písala, že o obnovu vzťahu sa treba pokúsiť, najlepšie s pomocou odborníkov v manželskej poradni. A tým myslím aspoň desať sedení, lebo ani psychológ nevie robiť zázraky na počkanie a nemožné do troch dní.
O detskej psychike niečo viem, aj o spracovaní spomienok z detstva v dospelom veku. Ako príklad - drvivá väčšina dospelých, ktorí v detstve zažívali bitku ako bežný výchovný prostriedok, teraz bitku obhajujú. Zväčša tvrdia: "Aj nás bili a tu sme, žiadnu traumu z toho nemáme."
Háčik je v tom, že nevedia, v akých ľudí by vyrástli, keby v detstve bití neboli.
Paralelne to vidím s "hodnotením" už dospelých detí, ak hovoria o manželstve svojich rodičov. Aj ako dospelí sú stále ich deťmi a majú prirodzený impulz vnímať rodičovské rozhodnutia ako správne - bez ohľadu na to, ako ich ovplyvnili.
Je to nadlho a navyše od témy, takže k tomu nejdem viac rozpisovať.
ja pochadzam z rozvedenej rodiny, nasi sa rozviedli ked som mala 15 a teda poviem vam, ze som sa nemohla dockat toho momentu, kedy sa konecne rozvedu, lebo kym zili v manzelstve uz iba kvoli mne a bratovi, to bola katastrofa a neskutocne zle to na nas vplyvalo, takze s tvrdenim, ze je pre deti lepsie ak ostanu mazelia spolu iba kvoli detom, nemozem absolutne suhlasit
@dejnas, prosím ťa, kde si také niečo čítala? Ak rodičia žijú spolu vyslovene len kvôli deťom, tak im to veľmi škodí. Navyše si berú do dospelého života nesprávny model, ako má partnerstvo vyzerať.
Ak sa nejedná o dlhodobé psychické alebo fyzické týranie akéhokoľvek druhu a vo vzťahu sú deti, vždy je lepšie riešenie aspoň skúsiť vzťah obnoviť. Ale keď to nejde, tak to nejde. Ak ani po intenzívnej a dlhej snahe za pomoci odborníkov vzťah znova "nenaštartuje", je lepší rozvod ako život vedľa "cudzinca", na ktorého sa nedokážam ani pokojne pozrieť.