Manžel sa nevie vyrovnať so smrťou psíka.
Ahojte, chcela by dom sa poradit... pred 1/2 rokom nam umrel psik. Mal 11,5 roka. Mame doma urnu s jeho popolom, myslela som, ze urnicku pochovame v zahrade, uz aj miesto sme vybrali, ale manzel nejak nechce. Stale to odkladal a teraz neviem ci ano alebo nie. Vymysla rozne dovody, preco este nie. Urnicka je v izbe na okne, s elektronickou svieckou, ktora svieti non stop. Na Valentina mu tam dal cerstve jablko (nas psik ich mal rad), pred par dnami kresbu, ktoru syn nakreslil manzelovi. Je tam kvet, aj jeho obojok. Vyzera to uz ako oltarik. Myslela som si, ze dostojne pochovame, ale uz sa na to ani nepytam. Moju mamu caka operacia, po operacii bude u nas, aby sa zotavila a v tej izbe. Nema sa kto o nu iny postarat. Hovorila som s manzelom, ako s urnickou, tak ze ju postavi do kniznice. Mne to uz pride nejak cez... ja som mala nasho psika velmi rada, muz bol na neho dost naviazany.. Problem je, ze ked sa opytam na nieco ohladne toho (napr. ze dal kresbu od syna k urne psika alebo na to cerstve jablko), je podrazdeny, nervozny, utocny. Je schopny sa aj pohadat, pricom mne vytkne, ze co mi vadi, ze som nervozna. Pritom odo mna ide vklude polozena otazka, casto spontanne,ked upratujem ...atd. Potom je cely den na mna neprijemny, odmerany.
@jaskolka presiel necely rok, co som pisala, psik umrel pred 17 mesiacmi a nic sa z muzovej strany nezmenilo. Stale je urna na okne, s jablkom, kresbami a ta el.sviecka tam hori nonstop 17 mesiacov. Na Vianoce tam pribudli 2 vianocne ozdoby. Fotku mame vystavenu v obyvacke. Urna na okne vo vedlajsej miestnosti. Ked pride domov alebo z domu odchadza, ide pohladkat urnu a aj hlavu psa na fotke. Predvcerom sme sa pohadali, kvoli inemu, spor neuzatvoreny, plakala som na gauci, povedal, ze ide spat, pohladil psa na fotke, isiel do vedlajsej miestnosti - urcite k urne. Povedala som mu, tak toto robis a mna tu kludne v slzach nechas. Na druhy den sme sa k hadke vratili, lebo to nebolo doriesene. Spomula som, ze co ma stale v hlave, ked casto nevnima. Vybehol na mna az som sa zlakla, zacal ziapat, ze na svojho psa stale mysli, oci podliate so slzami, takmer sa rozplakal (o psovi nebola vobec rec, ja som to uz prestala riesit, nic mu nehovorim kvoli tomu). A ano chce stena, aj nam posiela fotky steniat ale stale len ta jedna rasa. Na inych rasach mu na kazdej cosi vadi. Ja uz z tohto mam cudny pocit.
@saskia77 úprimne? Toto je podla môjho názoru už na odborníka.Skus sa poradiť s nejakým psychológom, psychiatrom,aby to nesklzko ešte ďalej, ak sa muž so smrťou psa s tým nedokázal vyrovnať ani po takom čase,tak možno je tam nejaký skrytý problém, ktorý takto vychádza na povrch. Ako nič v zlom, ale život ide ďalej.
@ktochytavzite súhlasím, je krásne mat zvieratko a ľúbiť ho, aj ja mam zvierata rada, ale tiež to sa nedá povýšiť nad lásku k človeku. Čítala som raz článok, že chlap mal doma psíka, neskutočne ho ľúbil, bol to jeho maznáčik, ale potom dobil brutálne svoju ženu a syna, lebo chlapček v hre nechtiac kopol do psa(bol to inak veľký pes,oveľa ťažší ako 2 ročne dieťa) čiže mu nemohol ublížiť, a manželka sa zastala syna. Stlkol ich do krvi. Tak toto je už prehnaná láska ku zvieraťu..keď ide nad lásku k človeku