Manželka sa mení. Čo ďalej?
Zdravím užívateľov / lky koníka.
Mal by som pár otázok čo a ako ďalej robiť lebo pomaly ale iste už neviem čo ďalej.
Ak mám napísať čosi o sebe tak asi toľko že mám 33 a máme takmer 9 mesačnú dcérku. Myslím že som dosť tolerantný človek a dosť toho znesiem, ale začína mi to trochu viac prerastať cez hlavu a neviem čo ďalej.
S príchodom dcérky prišli samozrejme problémy akou každého. Do života prišiel malý tvor
tvor, ktorý rozvrátil celý doterajší režim života. Manželka má 35. Zobratý sme cca 2,5 roka. Ale poznáme sa dlhé roky. S prvým manželom mať deti nemohli a tak sa aj rozviedli.
Kúpili sme si byt. Postupne sa to prerabalo ako sa dalo v rámci možností. Chcel som aby sme S babou počkali ešte pol roka ale keďže jej mladšie sestry už deti majú akonáhle je najstaršia tak som to bral tak ako to prišlo.
Všetko bolo fajn. Aj keď naše rodiny sú diametrálne odlišné tak som kašľal na to. Veď žijem s partnerkou nie s rodičmi. Rodičia nám v podstate nijako nepomáhajú vo výchove, na všetko sme sami a na druhej strane je to aj dobre.
Po pár mesiacoch sa to ale začalo meniť. Samozrejme obaja sme nevyspatý a unavený a podobne.
Nevravím že som ideálny manžel ale sú veci ktoré mi začínaju sakramentsky prekážať. Manželka je nervózna, už ani nevie nejakú vec povedať slušne. Doslova vieska. A je až vulgárne. Ak niekam ide kúpiť čo to malej ani si nedá tu námahu aby mi to oznámila. Proste prešla na nejaký režim samostatnej jednotky v domácnosti.
Nevravím že ja nedávam zle dní v práci a že si nesadnem k telke alebo počítaču aby som proste vypol hlavu, lebo inak by ma asi roztrhlo, ale snažím sa koľko viem o domácnosť starať. Bez problémov uvarím, upečiem, poupratujem. Riadov sa tiež nebojím. Jediné čo nerobím je pranie. Žehliť sa u nás nežehli. Keď sa dá, tak sa zabávam s malou aby si mohla manželka pospať keďže v noci stáva kôli kojeniu. Robím čo sa dá. Pomáham pri kúpaní, alebo sa proste s malou výparim z bytu aj s malou na prechádzku ak manželka zaspí. Nech si oddýchne.
To že sex je zriedkavejšie ako by človek chcel cca 2 x do mesiaca nie je sláva ale dá sa to prežiť.
Občas na tému sexu podpichujem, ale nejak ju nenútim, keď vidím že je ko tak ju nechám spať.
Ak kúpi aj nejaké drahšie oblečenie sebe alebo malej tak si tiež poviem "drahá pani manželka " ale nikdy jej nepoviem nie. Snažím sa S ňou chodiť von, na návštevy a prechádzky aby nebola len doma. Ale aj to že som sa snažil robiť animátora a vyžmýkať zo seba maximum nič na situácií nezmenilo.
Ak som sa snažil jej nejak jemne naznačiť že sme sa odcudzili a že mi ani nezavolá že ide čosi nakupovať a podobne má vytáča. Už som jej povedal aj to že sa doma cítim ako keby som tu bol ako keby len spolubývajúci, tak na to som dostal len odpoveď " čo máš prosím ťa za depku" A celá debata skončila.
Ak sa o čomsi bavíme čo sa týka malej alebo domácnosti aj tak si spraví po svojom. Tak potom to je vlastne strata času. Snaha vysvetliť jej aj toto nemala V podstate žiaden význam. Minule sa tiež nejako strhla hádka nejak O rodičoch a miesto toho aby sa to snažila nejak riešiť proste zobrala malú a šla von. Samozrejme kriku bolo z jej strany až až. Potom mi vyčíta že som ofučaný. Začala s tým že čo by som chcel, aby bolo vždy doma navarené (raz bola u nás jej 10 ročná neter a keď som sa spýtal či voľačo varili, povedali nie, tak som len zažartoval že mám doma 3 ženy a nič nespravili a odvtedy mi to trieska o hlavu ak sa situácia vyvrbi).
Minule bola u nás jej 10 ročná neter a správala sa k nej ako keby bola nejaká jej sluška a dzubala ju snáď za vsetko aj keď sa jej tá malá pomáhala s malou koľko vedela.
Povedal som jej to potom že to bolo fakt otrasné správanie a dal som jej aj nejaké ďalšie príklady zo situácii vonku keď dávala ľuďom dosť nevhodné otázky. Nato sa mi len chichotala.
Ja len chcem aby sme fungovali ako rodina. Aby som vedel že sa idú kupovať nejaké veci pre malú, aby som vedel kam sa pôjde. V poslednej dobe mi ani nezavolá do práce predtým to robila. Ja osobne jej moc volať nechcem skôr napíšem na fb aby som ich nezobudil ak spi mala alebo obe.
Odpoveď bola zase alibistická. Volala som ti pár krát ale keď si mal obsadene tak to proste nerobím. Už sa mi pár krát stalo aj to že takýmto správami som proste musel odísť z práce lebo čosi sa "posralo" lebo.... Zase len neuvažene kroky ako keby sme to nemohli ísť spraviť spolu, alebo kúpiť spolu.
Zase len to isté dokola. Ja si čosi vymyslim tak to musí byť hneď po mojom, lebo ma to napadlo a keď sa to poserie a je nejaká komplikácia tak zavoláme manželovi do práce nech pre nás príde, lebo...
Už mi to lezie fakt na nervy a neviem si rady. Ešte aj môj pes sa má v našej domácnosti snáď lepšie ako ja.
Po krčmách nechodím. Kamarátov mám snáď toľko že ich obratom na jednej ruke. Stretávam sa asi len s dvomi a to jeden ešte chodí k nam. S druhým sa stretávam vonku ale to je možno raz za 3 mesiace. S pitím alkoholu problém nemám, myslím že dať si 3 pol deci a jedno pivo a to nie naraz v priebehu 3-4 mesiacov nie je problém. Jediný neduh sú cigarety.
Podľa nej je všetko V poriadku ale mne už začína tiecť voda zo zubov. Ďakujem za každý názor.
@natalym ono sa to mení v závislosti od meniacich sa podmienok. Už len keď si porovnáš napríklad manželstvá našich babičiek a tie naše. A to bola povojnová generácia, muži boli skutočne vzácni. Ale ž hotového jedinca ťažko prerobíš. Max dosiahnete nejaký kompromis, čo je vlastne bežné fungovanie dvoch normálnych bytostí 😉
@marcela305 Vieš ale ide o toto: že žena túto úlohu prijme, lebo to napr. videla tak doma, alebo to chce robiť, lebo jej muž pracuje. A jedného dňa príde chvíľa, že si sama uvedomí, že je to veľa a prestane napr. každý deň umývať dlážku, potom nenavarí, potom neutrie zrkadlo a muž príde domov a všimne si tú neumytú dlážku, to že nie je navarené a pod. a vytkne jej to. Vytkne ona jemu, keď príde z roboty a ľahne si na gauč? Ja myslím, že párkrát alebo chvíľu každá z nás ustojí a aj veď nech si poleží. Ide o to, že my im uznáme, prižmúrime oko, pochválime, ale oni t.j. chlapi nám neodpustia nič. Myslím, že aj zakladateľ tejto diskusie sa musí veľmi dobre pozrieť do zrkadla a veľmi veľmi pomáha uznanie.
@alaguema jasné 🙂 S tou gramatikou je to celkom ok, zatiaľ 🙂 Ale keď boli mladší, čítali, pri každom sviatku dostali nejakú knihu a knihy som im čítala pomaly od 4 mesiacov 😀 Suseda sa vždy smiala, prečo takýmto malým deťom čítam, že veď tomu aj tak nerozumejú. My sme počítač dlho doma ani nemali, zlom nastal, keď sme boli na návšteve u môjho bratranca IT-čkara a ten mu ukázal rôzne hry. Môj syn zostal fascinovaný a užasnutý. Potom aj v škole mal "šťastie" na počítačových maniakov a keďže ho táto sféra zaujala, v kolektíve sa našiel. Ale mal a má aj iné záujmy, v ktorých som ho vždy podporovala a veľmi rázne kontrolujem čas strávený na intenete a pri hrách. Má doma aj povinnosti.
Keď to mám tak zhrnúť, u nás druhý stupeň zš a nástup puberty bol zabijakom čítania, dúfam, že časom sa k čítaniu obaja vrátia. Je veľmi dôležité, čo deťom vstúpi do cesty a nie vždy sa to dá ovplyvniť. Ak by som žila izolovane od moderných technológií, tak samozrejme odovzdám deťom len to, čo sama robím. Keďže nežijeme vo vzduchovej bubline, zapôsobia na deti aj vplyvy zvonka - školský kolektív, kamaráti a rodič ťažko ovplyvní, s kým si má dieťa v puberte rozumieť a s kým sa má kamarátiť, to proste nejde a niekedy sa dejú veci, s ktorými rodič vôbec nie je nadšený... to už musí byť dieťa tak vyspelé a vyzreté, ako je to u @mawka že si chalan žije svoje bez toho, aby sa ho dotýkalo, či je retro alebo nie je retro. Tento jej chalan mi je fakt sympatický 🙂
@natalym ten mýtus je odvtedy, čo bol chlap jediným živiteľom rodiny. Ženy boli doma a žena bola ekonomicky na chlapovi závislá. Síce pracovala doma, starala sa o deti, rodinu, zvery a záhradu, ale peniaze domov nenosila. Možno sa chudera narobila viac ako ten chlap v práci, ale vidíš, prachy nosil chlap tak bol velebený do nebies
@natalym moj muz robi dvanasky tak co pride domov vecer poviem mu vies co umy to tu cele lebo mne sa nechcelo? tak som doma tak to spravim🙂 a ked je on doma tak je s detmi ale aj on mi pomaha vie pozehlit umyt riad aj vsetko ako ja 🙂 a tiez vie pochvalit a robi to casto 🙂je to na to co am kazdy z nas doma alebo koho ..zakladatel tejto diskusie ma mozno v niecom pravdu , ked sa chcela jeho draha starat len o seba a materska ju deprimuje nech ide ona robit a nech je on doma aj tak sa to da alebo si to mala dopredu premysliet ci to chce ..mne by sa nepacilo keby muz nie je naozaj chlap a nepovie si svoje zase niekedy take ňuňuňu nie je velmi dobre riesenie .i ked bolo by zaujimave precitat si aj druhu stranu🙂
Na mňa by napr. fungovalo, také obyčajné pohladenie, pritúlenie, doniesť kvietok, nejaké malé prekvapenie, záujem čo sme robili, vypočutie, ale aktívne vypočutie aj keď banálneho problému. Asi takto nejako. A keď dosiahneš skľudnenie situácie, milý @magmolatus81, tak vtedy mierumilovné ale dôrazné vyslovenie nejakej Tvojej nespokojnosti s návrhom riešenia.
Daj vedieť ak vyskúšaš.
@natalym my sme nemali doma taký dramatický problém, zvládala som to dosť v pohode, aj keď občas som bola podráždená z únavy, ale nič extrémne. Neboli hádky, ani nervozita. Muž prišiel večer domov a deti už väčšinou spali, bol kľud, pozreli sme film, alebo len tak posedeli. Možno to bolo tým, že mi bolo úplne jasné, že toto je všetko len na mne. Žiadne babky po ruke, muž často pracovne preč aj celý týždeň, pracovná doba od rána do večera. Neskôr som si vzala pani na výpomoc, keď som začala robiť z domu. Prišla na hodinku, dve, vzala dietko na prechádzku, kým som si porobila tie najnaliehavejšie veci. No a potom sme sa presťahovali a ako deti rastú, tak je to s nimi stále ľahšie. Takže v tomto mi je ťažko radiť.
@alaguema no to máš pravdu, niekedy to ide úplne mimo predstáv rodiča. Ja mám doma puberťákov, ale keď sa tak spätne obzriem, čo som viac mohla urobiť pre vzplanutie lásky ku knihám, zodpovedne môžem prehlásiť, že fakt nič, urobila som, čo som mohla. Jedine som mohla vynechať návštevu u bratranca IT-čkára, boli by sme mali počítač doma o dva, možno tri roky neskôr 😀 (lebo tento bratranec mi dovliekol domov počítač pre syna) - ale to som vtedy nemohla vedieť.
@marcela305 Vieš ale jemu vadí, on má problém, tak on musí hľadať riešenie. Možno fakt sadnúť, pozrieť sa do očí, konkrétne povedať a doniesť aj nejaký návrh riešenia.
@natalym Ved ano mozno by urobil lepsie keby sa jej spytal co chce a ako si to predstavuje normalne sa porozpravat bez emocii nie zbytocneho ziapania vycitiek ale aj z jej strany ved ma jedno dieta nie skolku 🙂 zmenit svoje navyky a travit spolu cas ale ked ona zakazdym ziape a je hnusna tak niekedy je to unavujuce a uz nemas chut sa tomu cloveku vnucovat .mal by sa jej opytat ci jej vadi len on alebo fakt ze ma rodinu...
@marcela305 Musí to ale urobiť, keď bude v dobrej nálade, nie keď je vrchol nasratosti. Ja by som navrhovala urobiť všetko pre dobrú náladu, dobre sa pripraviť a láskavo povedať, presne, bez kriku, pomenovať nie len povedať, ale aj snažiť sa o reálnu dohodu, úlohy pre obe strany a následne dodržať svoju časť dohody.
@natalym len mu mozme drzat palce nech mu to vide a tesit sa ze my taketo problemy nemusime riesit🙂
@natalym tak všeobecne asi áno. Len závisí od toho, v akom štádiu rozkladu sa nachádzajú. Lebo niekedy aj záujem a pýtanie sa môže liezť na nervy. A pre druhú stranu - otázka čo zvládam a čo nie, je o tom, čo chcem zvládať a čo sa rozhodnem nezvládať a nakladať partnerovi čo to dá. Pretože sa nebavíme o olympijskom rekorde v skoku do výšky, ale o bežných veciach, na ktoré je každá zdravá žena vybavená. Priznajme si, že je to tak trochu o pohodlnosti, o možnosti či potrebe sa posťažovať, o nepohodlí...to všetko sú veci, ktoré sa dajú prekonať aj pri strednej výške vôle.
@marcela305 Ja riešim práve podobné. A už dosť dlho. A zakladateľov pohľad ma zase posunul.
@0silvia0 tak trosku bude asi z mojho syna hipster. ak som ten pojem spravne pochopila 😀 este sa aj tak oblieka, kosele, cese sa retro. taky uliz si robi. ziadne najezene vlasy jak sa to nosi. este si aj herbar zalozil. on je proste iny na tuto dobu fakt. a chova kralikov na maso, aj ked to neje 😀
@mawka dobrééé... je sám sebou 🙂 Ten môj doteraz šiel s davom, ale vidím, že až teraz si hľadá svoju vlastnú cestu. Ten môj zasa chová potkany ako domácich miláčikov a králika máme tiež ale ako domáceho miláčika v obývačke už takmer 8 rokov, takže chovať zvieratá na mäso by nezvládol. On je zasa na zvieratá veľmi precitlivelý, toto má chudák po mne ale aby mal čitateľkú mániu po mne, to néééé
@natalym to bude mat asi po mne. vyrazna individualita 😀 ale sak co narobim no. ale neni to lahke s takym dietatom. malej sa zase lubia pipinovske veci, z coho sa mne jezia chlpy. najmenej co si zelam, aby mi z dcery vyrastla vyspulena pipina. doma to nevidi, ale na ulici hej a strasne ju fascinuju napichane, zmachlene kacice v minisuknach. ochhhh
@alaguema Ale mohli by sme to zmeniť, nie? Ako prestaviť hlavu mužovi, keď to videl doma?