Manželky tichých mužov
Ajojte baby, mám pocit že som si vzala nesprávneho muža. Ja som komunikatívna, on úplne tichý. Nie som zas úplná raketa, ale rada zdieľam svoje pocity a zážitky, no môj manžel nemá potrebu mi niekedy ani odpovedať ani záujem počúvať. Neviem čo zažil v práci, aký mal deň, ako sa cíti, nepovie mi nič o jeho rodine, o kamarátoch o sebe, o svojich plánoch, ani o tom čo sa chystá práve teraz robiť. Ja už mám niekedy pocit že to nedávam. Cítim sa akoby som žila len vedľa prázdneho tela. Kamarátky veľmi nemám pretože pracujem a mám dve deti ktoré sú naviazané hlavne na mna, keďže manžel nemá veľmi záujem ani o ne. Nepouci sa s nimi, nezahrá, max si s nimi ľahne večer do postele.
Prosím ženy, ako sa s tým vyrovnať? Ste na tom niektre podobne?
Nie, takého nevyprovokujes aj to som skúšala🙂utiahne sa ešte viac.
Manzela takeho nemam...ale otca ano. Co si pamatam bol to tichy typ...naproti tomu mamina energicka, ukecana, hrava..vsade ju pocut...brali sa velmi mladi. Nikdy som rodicov nevidela hadat sa, lebo mama nemala sancu..pamatam si len taku situaciu ako ona krici a on neodpoveda..alebo ako mama prisla z prace a rozprava a rozprava a tatino len prikyvuje 😂 (smejem sa na tom teraz ale sama by som asi tazko niesla keby sa ani pohadat poriadne nemozem s manzelom)...citovo bol vzdy taky psivny typ..neukazal emociu ani pozitivnu ani negativnu, ale naucili sme sa v nom citat ako v knihe a jednoducho sme ho prijali takeho. Na druhu stranu, moja mama cely zivot tvrdi, ze lepsieho chlapa by siroko daleko nenasla..ja tvrdim ze lepsieho otca by som nenasla. O citoch a vztahoch nie je schopny rozpravat..dokonca aj na pusu na lica pri gratulacii drzi tak strnulo 😂 nie je proste objimaci ani bozkavaci typ.. mozno maminu sam od seba neobjime len tak, ale za kazdym pri nej stoji...lasku jej aj nam dokazuje cely zivot inak...po svojom. Stara sa o nas, dohliada..su to take malickosti, ako ze mamine prinesie kvety raz za cas, nosi jej oblubene cokoladky, poobede jej zakazdym uvari kavu a sprace riad, financne ju podporuje v podnikani.....mne pred mesiacom isiel kvoli mojej tuzbe po bahniatkach plahocit sa k Vahu rano (urobil si kvoli mne vylet k rodicom, 2h cesta od nas)... mama hovori, ze obcas je to tazke, ze sa obcas citi sama, nez jej zasa nejakym gestom ukaze ze je tu a lubi ju...Zalezi na tom, ako velmi ho lubis, nakolko si schopna jeho chyby prijat a zmierit sa s tym, ze je jendoducho taky...lebo asi sa to celkom nikdy nezmeni. Dolezite je, ci okrem tej tichej povahy, z ktorej mas pocit, ze nema zaujem, nedokazuje zaujem a lasku inak. Ako tebe tak aj detom...
No a po alkohole nie je vyrečnejši?
Ajaj, ja mam introverta, vsetko taham z neho ako z chlpatej deky, ale zase, ze by sa s detmi nezahral, neucil, nepovedal dolezite veci...to nie. To co mas za odluda??? 😒😪
Aj ja som tichá, môj muž je tiež tichý.. ale aby mi nepovedal dobre ráno? To mi príde moc.. neplytvame síce slovami, ale vieme sa porozprávať.. s deťmi sa tiež rozpravame, nie len nutné ale myslím že namna sa dosť snažím a muž tiez.. chceme mať s nimi stále dobrý vzťah..
skúšala si mu polopatisticky povedať ako na teba pôsobí? Ako to môže skončiť? Ako to už nedávas?
Tebe podľa mňa okrem komunikácie chyba aj láska, objatie, pocit ze je tu pre teba......komunikácia je možno už len vyvrcholenie tých hlavných nedostatkov.
Ja ta úplne chápem. Reči a otázky ci to začalo vadiť sú zbytočné, človek má nárok aby sa mu naplnil pohár trpezlivosti. Neviem ci je môj muž až takýto, lebo pokeca ci v obchode ci barskde,no vidím tam spoločne body. Doma je ticho,nič nerieši,bežné veci ako bolo v práci alebo co variť prejde mlčaním alebo veľmi stroho, navyše to všetko s takým tónom akoby som mu ukradla večeru. Všetko z neho ťahám jak z chlpatej deky. Nejak som to neriešila lebo sme naozaj mali iné problémy, starosti a radosti. Ako vravím nie je to až taka katastrofa no sú situácie kedy by som uvítala nejakú reakciu. A hádky ti ani nemusím hovoriť ako vyzerajú. Neviem ci je to chyba,zas chlapa ktorého je všade veľa a strháva na seba pozornosť by som tiež nechcela, ideálne nejaky stred. A môj sa pred svadbou javil ináč, boli témy na rozhovor. Občas mi to chyba ale neutapam sa v tom. Ja som ukecana akcnejsia,on pohodlný a ako vraví, má rád ticho😀 ani neviem co by som ti vlastne poradila😅 lebo viem ze akákoľvek debata sa minie ucinku
Moj je tichy typ, niekedy ma naladu a naozaj ze keca, ale vacsinou je tichy. Mne to neva, je aky je a takeho ho mam rada. Ja tiez nie som z tych extra ukecanych, len ked mam naladu.
Podľa mňa nie je len tichý, ale hlavne ťa má v paži
Presne toto aj ja by som chcela,keby mi radsej poriadne vynadal, aspon mam nejaku spatnu vazbu, ved ja tiez nie som idealna, rada by som aby sa aj jemu so mnou zilo dobre.
Znama ma takeho muza, ani pohadat sa s nim nevie, ide jej to na nervy, obaja maju po 50 mas dve moznosti, bud to budes tolerovat alebo pojdete od seba. To je povaha, to nezmenis.
U nas som ja taka. Teda ten zaciatok, deti nemame. Nepoviem nic, nemam co, a moj priatel huci od rana do vecera. A ked nahodou nehuci, tak ma nieco pustene. Obcas mu normalne poviem, ci nemoze byt chvilu ticho, alebo vypnut ten podcast, ja velmi nemam kde ujst do ticha... A ako, aj sa snazi obcas, pyta sa ma, co nove v praci, aky som mala den. Ale u mna vsetko po starom a v praci nemam nic nove, tak realne nemam co povedat... Proste povaha. Ale zase, vzdy pozdravim, rano mu dam pusu aj poviem, ze ho lubim, ked dojdem z prace a zlozim sa, tak tiez pusa a pozdravim. Vecer ho obcas nezdravim, lebo zaspim na gauci :D ale my sa dokaze hodiny rozpravat, lebo on rozprava a ja proste som :D aj ked ma obcas reci, ze ja sa s nim nebavim, tak to nie je pravda, lebo ja sa s nim bavim, pocuvam, co vravi, obcas aj oponujem (aj ked vo vacsine veci sa zhodneme), ale to, ze nepoviem tolko co on, neznamena, ze sa s nim nebavim. Ale mam rada aj to ticho.
Ale zasa, ja sa hadam a moj priatel je v tomto uplne ticho. On proste nekomunikuje, ked sa hadame a to vo mne vyvolava este vacsiu zlost. Lebo ked ja sa chcem hadat, tak vtedy chcem komunikovat, lebo ma nieco uz fakt vytocilo, typu nieco, co opakujem 100krat po troche a stale aj to malo, co poviem, nie je akceptovane. Tak vtedy sa hadam a on je prave vtedy ticho. Lebo on nekrici, on sa ovlada, za co by som vrazdila, radsej nech si to vyhadame. Je blbe sa nedokazat pohádať s vlastnym partnerom...
A vsimla som si nase rozdiely aj v pristupe ku detom, s ktorymi sa stretavame. On to s detmi vie, je pri nich uzasny, stale ukecany, vie, co povedat, ako sa s nimi bavit... Ja ked som s detmi, vacsinou som ticho, neviem, co hovorit, nevymyslam hry ako on, ale necham dieta bavit sa a ja som pri nom a casto v tichosti sa bavim s nim, ako ono chce. Je to povaha. Kazdy sme iny, ale asi je fajn, ked su rozne pristupy. Mozno by tomu Tvojmu fakt pomohli presne instrukcie, co ma robit s detmi. Mne ked niekto povie, ze zabav sa s nim, vystrihujte si, tak s tym dietatom s radostou vystrihujem, lepim, pytam sa ako to chce a tak, ale samej od seba by mi ani nenapadlo, ze vystrihovat si princezne z papiera a lepit na ne trblietky je taka super zabava, co dieta chce robit 🙂
neviem ci sa s tym da vyrovnat, neviem, ci sa s tym da nejako naucit zit, mna by to zabijalo keby som bola komunikativna a muz nie, ale ono clovek podla mna sa dokaze naucit rozpravat, komunikovat, len musi mat snahu aj on nieco urobit aby sa to proste zmenilo 🙂
Ale zase...preto som si s ním začala, lebo bol kľudný a rozvážny a to som hladala.Musis sa ty pýtať, rozvíjať debatu...