Manželove slová mi ublížili. Ako ďalej?

Vysvetlím situáciu. Po návšteve sme sa rozhodli ešte prejsť s dvojmi detmi, jedna slečna školáčkaa
druhé mensie v kočiariku, ako sme vyšli z bloku kropilo, mne hneď prebleslo hlavou, že ísť bez dáždnika cca 2-3 km z domu nie je dobrý napad, ale nechcela som zdržiavať kvôli mrholeniu, mali sme jednu vec na vybavenie v OC a ešte cestu do lekarne, ale nič súrne to nebolo.Do OC sme už prišli ako tak mokrí,potrebnú vec vybavili a trocha som sa zdrazala s dcerou na zábavných stanovištiach, lebo tam mali akciu, manzel s druhou dcerou v kociari a na rukach, pri hre ma upozornil, že sa môžme zdržať lebo prší, tak sme stanovištia dohrali a vybrali sa von, logicky zima a lejak, bez plastenky, dáždnikov, auta. Napadlo mi zavolat taxi a že skusim taxikára popýtať, či teda vezme aj muža s kočíkom a dcérkou na ruky, taxikár bol ochotný, ja som najpr nastúpila dozadu k staršej dcere a pootvorila dvere, aby som dala vedieť mužovi, že môže prísť aj on kocik a mala na ruky, automaticky som si presadla na predné sedadlo, že muz ma väčšie ruky je šikovnejší, ja som mala tašku. On ako videl, že som si dovolila presadnúť ma úplne zvozil, že čo som normálna, že malu položil na sedadlo k staršej dcere a plakala, že mu treba kočiar zložiť. Že som ako princezná. Mne v ten moment presadnutia nedošlo, že musi skladať kocik, ja chodim len mhd a kocik neskladám nikdy. Dostala som naložené ako nezodpovedná mama. Je mi z toho zle, lebo staršia dcérka ma zdravotný hendikep a venujem sa naplno deťom, keďže muz pracuje vonku. Nič som nikdy v zdravotnej a materskej starostlivosti nezanedlala, skôr som zanedbala svoje zdravie. Tečú mi slzy hádka pokračovala až k dveram do bytu, keďže som si vedomá svojich materských povinnosti, povedala som, že na rodičovstvo nie som sama a pri mužovi ako je on aj napriek Fin. prostriedkom sa necitim ako princezná. Neviem viem, že to je len hádka čo vyšumí, ale niečo mi hovorí, že to nie je správne.
Neviem ani čo chcem počuť, len som to chcela napisat a neviem ako sa chovať, je mi na jednej strane veľmi boľavo, na druhej strane citim hanbu, lebo susedia a deti museli byt toho svedkom na strane druhej chcem mat svoju hrdosť a nebyť z toho sklamaná, čo sa stalo sa už neostane.