Manželstvo/partnerstvo bez lásky

@happy8051 láska občas přijde časem a často brzy mizí ☹ spousta lidí žije nebo přežívá ve vztahu bez lásky, ale začít vztah rovnou tím, že je to dobrá partie a tak se ho vyčůraně chytnu...to není dobrý přístup, z mého okolí co sleduju, tak po pár letech jsou spolu lidé převážně "jen" kvůli dětem a hypotéce ☹

@happy8051 Do manželství bez lásky bych nešla, ale pravda je, že když jsem se rozhodovala, mnohem víc jsem se rozhodovala rozumem než srdcem.

@mima4

@digysa suhlasim s Tebou, presne mam tuto situaciu vo svojom dlhorocnom manzelstve /24 rokov / a mame 19 rocneho syna. Presli sme si dost spolu aj kraseho, dobreho I zleho... vela sa zmenilo po narodeni nasho syna a pribudajucich rockoch...

baby ale mna by zaujímalo napríklad ze na zaciatku ta zamilovanost nie je ale rozumiete si ste si sympaticky ale proste nie je ten jeden z toho paf... ale su spolu az ta laska pride... a je podla mna postavena na trvacnejsom zaklade a nie na hormonoch co myslite?

suhlasim s viacerymi komentarmi. Momentalne prezivam tazke obdobie / vlastne uz niekolko rokov/, skusam prekonavat sklamania a mnoho ineho. Zijem v dlhodobom manzelstve / 24 rokov / , prezili sme spolu vela krasneho, dobreho aj zleho...Mame 19 rocneho syna a mozem prehlasit, ze odkedy mame dieta sa mnoho veci zmenilo a tiez pribudajucimi rokmi postupne; vymizla laska, vasen a vela inych veci, zacal stereotypny zivot, ktory nas casom odcudzil a nevieme si najst k sebe uz cestu... smutna pravda; obojstranny nezujem, pohodlnost, odmietavost a viac nebudem rozpisovat. Som zufala, ale blizi sa pomaly koniec...

Ja si myslim ze to nemusi byt az take hrozne, nakolko je to vlastne take suzitie vedla seba. A ked je ten partner slusny clovek v podstate... Kedze sa to stava hlavne v pripadoch kedy to je "dobra partia" a teda zrejme tam pojde o peniaze, ta zena bude zabezpecena, nebude musiet bojovat o hole prezitie - myslene snad nie az tak ze by uplne mrela od hladu ale casto nemusi pracovat, resp. moze a to len to co ju bavi, ma uzasnu slobodu venovat sa plus svojim zaujmom, udrziavat sa, a ma zabezpecene aj deti co dava dost velku mieru slobody a volnosti. Mam takuto kamosku ktora do toho isla s tymto vedomim, a viem ze rozhodne tym netrpi. Ma to svoje plusy aj minusy samozrejme. Napr. ona vie ze ma aj ine vztahy atd. Zase ked to clovek porovna s nizsou triedou kde ma zena zamestnanie za par supov, od rana do vecera v praci, doma ju caka domacnost, musi obracat pomaly kazdy cent, dovolenky pomaly ziadne, aj ked tam sice laska je, taka zena len z nej nevyzije. Mozno neromaticky povedane, ale ...
Akoze tazko sa to hodnoti, ja osobne som taky stred, ale nie kazdy ma to stastie, nakolko bez ohladu na reci ze ved kazdy s ma najprv zabezpecit, ja jednoznacne vidim ze aj v tomto su iste osudove danosti a stastie a skratka byt na tom horsie, veru neviem neviem ci by som neuprednostnila vztah bez lasky ale s dobrou partiou.

Ono kazda laska sa po dlhorocnom vztahu stava priatelstvom, na to nie je nic hrozne, je to pravze krasne.
Urcite je najlepsie mozne ak sa do tejto faze dospeje z fazy predoslej lasky, to je ideal.

Mat vsak slusny a koretny vztah je stastim samo o sebe. Niekde je akoze laska, pritazlivost, ale aj taliansko - hadky a nedoruzumenia alebo tiche domacnosti, su bezne aj vo vztahoch "s laskou". Vo vztahoch s laskou je poziadavka na vyvoj oboch partnerov, teda ked maju si ju udrzat, musia rast a to sa nezaobode bez boja, chyb a sklamani. Ich osobosti su prepletene. Da sa na psychickej urovni viac ziskat ale aj viac stratit. Dokonca som niekde citala psychologicky clanok ze volakedy tie dohodnute menzelstva mali nieco do seba a ze pre deti ako take vraj bol percentualne stalejsie, teda deti v nich nezazivali take turbulencie. Neboli tam take osobnostne trenice a ti partneri si sa praveze do istej vcelku vysokej miery aj vazili.
Ono minule mi jedna kamoska povedala: ved ja toho muza svojho vidavam menej nez kolegov. A som si uvedomila ze ma vlastne pravdu. Dnes je taka divna doba ze aj manzelstva su co sa tyka kvantity vztahu su temer len vztahy na dialku, hlavne ked su casy prichodu z prace poposuvane tak aby co najviac kryli deti, teda jeden ide rano skoro aby mohol prijst skor (obvykle matka), vecer kruzky, ucenie, vybavovacky rozne, domacnost, s muzom par slov pri veceri ledva. Zostavaju vikendy kedy tiez casto treba riesit veci osve. Na rozvoj vztahu dvoch manzelov popri detoch v dnesnej dobe je mizivo casu. A prave to moze v mnohych ktori tam maju lasku privadzat k frustracii, je to malo...Pre "iba patrnerov" by to az take hrozne nebolo...

No skratka, kazda minca ma dve strany..

@mima4 Láska medzi mužom a ženou je úplne odlišná a špecifická a nedá sa porovnať k iným láskam, ktoré prechovávame k osobám a veciam. A skôr dvaja ľudia, ktorí sa tvária, že je medzi nimi láska dokážu žiť spolu svornejšie, ako ľudia kde je skutočná láska, pretože to je taká neudržateľná zmes emocii, ktoré má normálne smrteľník problém zvládnuť.
@digysa zaťala si do živého, pravda jak vyšitá. 😉

@travisek ty si prestala bojovať,ak už ozaj niet čo zachraňovať,tak ok /ale prečo ste to nechali dôjsť do takého štádia,škoda rodiny/..ale ak je ešte o čo stáť,tak zabojuj,porozmýšľaj 😉

@juliana77 ta "neudrzatelna zmes emocii", nie je to nahodou zamilovanost, pobluznenie? 😉

@travisek citim v tvojich slovach smutok, vsak? takze take jednoduche to asi nie je. bude to aj tym dospelym synom, nie?este je s vami, ci uz sam?nasi mali z mojho pohladu otrasne manzelstvo. ked sme obaja s bratom vyleteli z hniezda (prave v takom nejakom veku tvojho syna) mama mala tazke obdobie. neviem ako, alebo co to sposobilo, odvtedy je ten vztah len lepsi. ja by som taky nechcela, ale nemozem ich sudit, su spolu vyse 40 rokov. boli klasicky pripad zalubenia v prvom rocniku na gymnaziu. 😒
nehovor si este o konci. snad sa to nejako utrase...(zacni viac konikovat, najdes si tu spriaznene duse, rozveseli ta to 😉 )

@horana zaujal ma pribeh Tvojej kamaratky, znie to naozaj ako nejaka obchodna dohoda. len je podla mna otazka, ako dlho to ona vydrzi? on ma ine vztahy, dokaze ale popritom emocionalne podrzat aj ju? alebo je ona taka silna, ze to nepotrebuje? resp. ma aj ona dovolene mat aj ine vztahy pomimo, ktore by naplnili jej emocionalne potreby?
inak jasne, ze tieto problemy mozu casom nastat aj v manzelstve, ktore zacalo z lasky a partneri sa odcudzili. ked clovek vidi, aka je miera rozvodovosti a aj ti, co zostanu spolu, musia mnohe prekusnut, tak potom fakt vobec netreba odsudzovat manzelstvo ako formu dohody.
volakedy bol tlak spolocnosti na udrzanie manzelstva, takze v idealnom pripade partneri sa snazili o vzajomnu uctu a vychadzat spolu co mozno najlepsie, lebo to brali tak, ze musia. no a s dobrou volou prisla aj urcita naklonnost zrejme. len si neviem predstavit, ako riesili to, ak sa v pripade nejakeho dohodnuteho zvazku vzajomne sexualne nepritahovali, to aj splodenie potomstva muselo byt dost narocne 😀 . dnes aj pri tych manzelstvach typu dohoda si clovek vybera sam a nevyberie si zrejme niekoho, kto mu je protivny.

este si myslim, ze je aj vela inych manzelstiev, co nie su zalozene uplne na laske, ale na dohode zalozit si rodinu. baba alebo chalan hladaju lasku, pridu o nu, ini hladaju a nenajdu, potom zacnu tikat biologicke hodiny a naroky na buduceho partnera sa znizuju a menia, uz nemusi vyzerat ako James Bond vystupujuci z vln, staci, ze ma stabilnu pracu a ochotu mat deti. mozno to trochu prehanam, ale taky vztah poznam a kvitujem, ak si to niekto aspon dokaze priznat, ze to tak bolo.

@mima4 v päťnástich možno áno.

a ja tak s manželom žijem už dlho. ešte som si naivne myslela, že sa po narodení 2. dieťaťa zmení, že bude fungovať pre rodinu a nie len sám pre seba. že sa prebudia v ňom city, že ma len tak bude objímať, že ma pohladká, povzbudí, dá bozk. proste obyčajné veci, aké som vždy ja pre neho robila a aké ja k životu potrebujem. nie len počuť milujem ťa. to dokáže povedať každý. no keďže som sa prebrala zo sna a zbadala, že to tak nikdy nebude, tak moje city začali chladnúť. a dnes? som totálne "zamrznutá" voči nemu. sex sme už nemali 2 roky. žijem s nim len kvôli deťom. fungujeme ako spolubývajúci, len ja ešte aj nakupujem, varím a periem aj pre neho. nevravím, že mi to takto vyhovuje. som nešťastná a túžim po objatí, pohladení. túžim mať partnera, nie byť na všetko ale úplne všetko sama. ale... sú tu 2 deti. (20 mesačné a 7 ročné) tie potrebujú oboch rodičov. sama som z rozvedenej rodiny. viem, čo som prežívala, viem, ako mi otec chýbal, ako mi to bolo málo vidieť ho len v určených dňoch. ako som závidela kamarátkam, keď šli s rodinou do mesta, keď šli ako rodina na dovolenku. a proste také pre niekoho obyčajné veci. a teraz by som toto mala urobiť svojim deťom? to budem ja radšej celý život nešťastná, len nech sú moje deti šťastné

Vela ludi si pletie lasku a vasen. Lasku a sex. Po case vasen opadne a ludia si myslia, ze sa uz nelubia. Ked niekto zlyha a stane a posmykne sa, ludia to casto pripisuju tomu, ze uz nelubi. Podla mna ucta, empatia a vzajomny respekt su na 1. Mieste, kde su tieto veci, je aj laska. Kde toto befunguje, vytraca sa aj laska. Co je to vlsstne ta laska?

zkusila jsem žít nějakou dobu bez lásky, protože jsem si myslela že člověk může cítit zamilovanost jen jednou za život, myslela jsem si to takto po rozvodu protože jsem manžela moc milovala.....a proto jsem žila s někým koho jsem nemilovala, myslela jsem si že se to dá zvládnout, že člověk lásku ke vztahu nepotřebuje....ale hodně jsem se spletla....žít s někým kde není láska není život je to jen přežívání...

@travisek Napisem Ti na IP. Nechcem prezentovat svoje skusenosti na verejnej teme. Je to prilis osobne. V kazdom pripade ak mas pocit, ze sa to lame vo vasom vztahu musis sa sebecky zamysliet. Zamysliet kolko si este ochotna "ustupit" okolnostiam a ako sa zariadis pre buducnot. Uplne vazne myslim sebecky. Uz je najvyssi cas mysleit na seba. Syn je dost velky aby vedel co sa u vas deje, takze urcite pochopi tvoj postoj. Aspon moje deti pochopili, vsak nie su ani slepe ani hlupe.

@ratatatata
@ladkaspackova Sú ľudia čo potrebujú mať vo vzťahu city, malé, veľké, veľmi silné a sú ľudia, čo im stačí mať iba vzťah. Skúsenosti, či už dobré, či zlé, intelekt, náročnosť, strach so zlyhania, strach z bolesti, pavaha človeka atd. to všetko nás ovplyvnuje pri výbere v akom vzťahu dokážeme fungovať.

@darinkazv Jsi si opravdu jistá, že v té parodii na vztah zůstáváš jen kvůli dětem a ne vlastní pohodlnosti?Ono je někdy jednodušší žít v nevyhovujícím vztahu než vykročit do neznáma a pokusit se něco změnit.Myslím si, že model, který u vás funguje-tj. otec a matka jsou spolubydlící, nadělá dlouhodobě více škody než užitku a tvým dětem dává špatný model pro budoucí vztahy.Rozumní lidé rozchodem děti neztrácí.
Bez lásky a oboustranné úcty bych žít nemohla a ani nechtěla.Na to si sama sebe i svých dětí příliš vážím a klidně se přiznám, že se jen kvůli dětem nehodlám obětovat a žít v nefunkčním vztahu.Děti jednoho dne odejdou a založí vlastní rodiny a co dál?

@laurital někdy si říkám že některé ženy řeknou že zůstaly jen kvůli dětem, ale když nad tím tak přemýšlím tak je to spíše z toho důvodu že nemají kam jít a nebo že se bojí postavit na vlastní nohy

@laurital samozrejme, moja pohodlnosť 😀 už neviem, čo je na tom moja pohodlnosť, ale toť tvoj názor. ja druhých nehodnotím, keď neviem. 😉 my s mužom sa pred deťmi správame normálne. ani sa pred nimi nehádame ani nič. vidia, že spolu manipulujeme s peniazmi, ja im vždy vravím, že všetko kupujeme s ockom spolu, o všetko že sa spolu staráme. a to, že sa nerozvediem s ich otcom ešte neznamená, že si ich nevážim. svoje deti milujem viac, ako čokoľvek na svete. a preto, že viem, čo to so mnou robilo, keď sa naši rozviedli, tak to neurobím. naši sa pred nami nikdy nehádali, nikdy som nepozorovala, že by mali nejaké problémy, fungovali úplne normálne, ako vždy. až jedného pekného dňa otec odišiel a ja som to nešla pochopiť, že prečo, keď bolo všetko podľa mňa vporiadku. mala som vtedy 9 rokov. a moje deti majú 20 mesiacov a 7 rokov. už len ako to oni môžu pochopiť? a keď odídu a založia si vlastné rodiny, tak budeme ich deťom starí rodičia. a nebudú sa čudovať, ako teraz moje deti, že z ockovej strany majú 1 starkú a 1 starkého a z mojej strany stará mama žije sama a starký má svoju manželku.

@ladkaspackova Já chápu, že odejít s dětmi, když je žena na muži ekonomicky závislá, je v dnešní době nesmírně těžké, ale ne nemožné.Sama to vidím v okolí i na mnoha případech zde na MK.
Já spíše moc nechápu, co žene ženy k tomu, že si s jí nevyhovujícím partnerem pořídí několik dětí.To doufají, že s dalšími dětmi se stane zázrak a partner procitne?To možná ve filmech D.Steelové, v reálném životě se lidé zas tak moc nemění.
Je naší povinností dbát na štěstí našich dětí, ale i my máme právo prožít život s někým, koho máme rády a po svém.

@laurital jj to máš pravdu, to také nechápu.

@darinkazv Dari, je to diskuze a proto píšu svůj názor a ptám se.Nevynáším soudy.
Jen si myslím, že děti jsou mnohdy chytřejší a empatičtější, než si my dospělí myslíme.

@laurital souhlasím, děti vycítí, když mezi těmi jejich rodiči není láska .....

@darinkazv Sú veci ktoré neovplyvníš a to, že ty zostaneš v takomto vzťahu a vydržíš do dospelosti svojích detí je tvoje rozhodnutie, len aby to vydržal aj tvoj manžel. Ak by si našiel druhú s ktorou si bude rozumieť po všetkých stránkach a odišiel by od Vás, tak vaše deti budú zažívať to isté čo si zažívala aj ty. Neviem ako by som sa rozhodovala ja, keby som bola v tvojej situácii, ale želám Ti len to najlepšie ako tebe tak aj tvojim detičkám 🙂

Dnes som sa tak ráno dívala na svojho manžela ked si rozospatý robil kávu v trencloch , bosí a strapatý , neumyté zuby, karpiny v očiach , pivné bruško a začínajuca pleš na vrchu hlavy.
A si vravím " tak a taký fešino si bol ked som si ta brala " 🙂 . Išla som do sprchy , vyzlečiem sa a čo nevidím , velké tehotenské brucho , popraskané žilky na nohách , prsa ? nuž čo si budeme hovorit , nie je to čo bývalo 🙂 .
Napriek týmto fyzickým zmenám si dovolím povedat že sa máme radi , vážime si jeden druhého a aj ked sa minulý rok otriaslo naše manželstvo doslovne v základoch a aj nejaká tá zahladenost do inej slečny sa pritrafila ... zostali sme spolu a to nie kvôli detom ale kvôli tomu že sme spolu chceli zostať.
Ani jeden z nás už nelieta v oblakoch , nepocituje šteklenie v žaludku , riešime neatraktivne veci ako hypotéku , rekonštrukciu domu , zdravotné problémy jedného z nás , bordel v byte, nespavost jednej z dcér... tak nejak tak sa tá ucta medzi nami nevytratila.
S prvým manželom som prežila horucu vysokoškolsku lásku ako trám , kde sme išli do manželstva doslovne s holou ritou a dietatom pod srdcom s vierou že láska všetko prekoná , neprekonala. Premenila sa na neuctu až nenávist , kde nebolo možné v takom vztahu zostat. Náš vztah sa zosypal pri prvom vážnom probléme a to ochorenie dcéry.
Teraz s odstupom času si myslím že je lepšie vstupovat do manželstve nie v čase zamilovanosti ale v čase vzájomného priatelstva, kde je ucta, zabezpečenie a určitý druh manželskej náklonnosti a lásky. Pri manželstve dobré aj počítat s určitou racionalitou a teda ja sa nijak nepozastavujem nad tým ked žena dá prednsot partnerovi ktorý je lepšie zabezpečený ako tomu čo žije z ruky do huby. ( píšem o slobodných jedincoch ).

Veľmi ťažká téma a tak ťažké sa dá v tejto problematike orientovať.Tiež sa v poslednej dobe veľa zamýšľam nad 20 ročným manželstvom,kam speje.Mám úžasného manžela,podľa mnohých,aj keď začiatky boli úplne iné,ale zmenil sa,ako,to už je iná téma.Ale momentálne ma dusí svojou láskou,všade chce ísť so mnou,stále chce byť so mnou,prispôsobuje sa,náš vzťah stráca rovnováhu.Aj po sex,stránke ma uháňa,má narážky,prečo ho ja tak neľúbim ako on mňa,je to nesmierne dusivé,snažím sa udržať to,ako sa dá.Ja si ho nesmierne vážim,za to aký je,že mi pomáha,je to človek,na ktorého sa môžem spoľahnúť,ale tlačí ma do kúta,a ja mám pocit,aká by to bola úľava,žiť sama,ako fajn by mi bolo,keby som sa mohla konečne slobodne nadýchnuť.Ani neviem vo svojej hĺbke,či by mi chýbal,a bojím sa toho,že asi nie.Ale sme v podstate fungujúca rodina.Toľkým okolo seba ublížiť kvôli svojim pocitom?Cez sviatky na mňa doľahla neskutočná depresia,mala som pocit,že vôbec nežijem svoj život.Mnohé ma tu odsúdia,že čo vlastne chcem,ale aj takto môže vyzerať vzťah,a mňa to neskutočne trápi,tak by som chcela všetko vrátiť manželovi čo dáva on mne,aby to bolo obojstranné,už si pripadám nenormálna,stále sa ma pýta,či ho ľúbim,a ja s úsmevom odpovedám,že ano,ale 10x za deň,to je už veľa,...a tak len čakám,čo mi tento ďalší rok prinesie,ale som aj v tejto situácii životu vďačná za všetko čo mám.