Materská dovolenka a pocit vyhorenia

Ženy, vy ste tu múdre hlavičky, idem si po radu. Máme s chlapom 1,5 ročné dieťa. On robí z domu, ja na materskej. Ako jasné, pomôže, porobí doma aj na záhrade. Ale mne už ide hlava vybuchnúť. On môže sám všade, ide za kamošom, do posilky na pol dňa, do Tatier na 4 dni, do Polska s kamošom, po Slovensku na výlet atď. Nevadí mi to, nech ide ale čo ja? Kedy si vydýchnem od bytia iba mamy? Som s malým nonstop, kojím ho, spím s nim v noci. Keď by som aj chcela ísť napríklad si niečo kúpiť, čo som mu aj navrhla, tak začne veď kojím (malý si momentálne pýta dosť, obdobie separačky), tak to používa proti mne, alebo začne ťažko vzdychať, alebo nepriamo dávať najavo nesúhlas. Nepovie nie, len tie pohľady, výhovorky a zahováranie, že môžem byť rada, že robí z domu a že ktoré ženy majú takto doma chlapov, že porobia okolo domu počas pracovnej doby atď. Ale čo ja? Ja mu hovorím o sebe, mojich pocitoch a mojej psychickej únave. Nechápe. Neviem mu argumentovať a slovami popísať, čo a ako mi je. On iba ja som najlepší (prenesene), lebo som doma, keby som šiel do práce, plakala by si, druhé ženy musia zvládnuť samé, keď majú chlapov v robote dp večera atď. Pomôžte prosím 🥹