Matka verzus rodina
Neviem, do akej miery sa tu môžem rozpisovať, ale pre ucelenosť informácií to bude musieť byť dlhšie. Dlhodobo máme problém s matkou našich detí a aj ony s ňou a už fakt neviem ako a čo ďalej. Manželia nie sme. Chlapec má 9, dcéra 7 rokov.
Zo začiatku náš vzťah bol viac menej dobrý. Ona bola veľmi milá, snaživá, pracovitá, poriadna, čo však dnes nie je ani zďaleka pravda. Pracovitosť, a poriadkumilovnosť preukazuje len v zamestnaní, tam je vždy najlepší a najsvädomitejší zamestnanec, doma jej nevadí 2 roky neumyté okná, prach a vlasy, psie chlpy po zemi, špinavý drez, zablatené topánky... tak to robievam ja.
Po narodení syna síce mala dlhotrvajúce obdobie nezmyselnej a neopodstatnenej žiarlivosti, ale po pár mesiacoch to prešlo a bol kľud. Stav sa však rapídne zhoršil po narodení dcéry. Keď mala dcérka cca mesiac, zbalila sa a chcela odísť z domu. Neveriac situácii som ju aj nechal ísť, odchytil som ju vonku až po 20tich minútach.
Po fyzickej stránke sa o deti vždy starala, kojila dokedy mala mlieko, prebaľovala (zadočky som vždy v umývadle umýval ja, mal som na to taký dobrý gríf, postoj a fyzickú silu udržať dieťa jednou rukou), kŕmila ale keď som bol doma, tak som zvyčajne kŕmil ja. Na to už mala slabšie nervy. Po tej emocionálnej stránke to však bolo veľmi slabé. Nikdy som ju nevidel, že by dieťa pohladkala, že by si ho pomojkala, privinula, zahrala sa s ním alebo aspoň pohľadom sa na ňom pokochala, nikdy ich nešla večer uspať. Akonáhle ich prestala kojiť, ostala spávať v obývačke a ja s deťmi v spálni a uspával a ukladal som ich na spánok ja. Zo začiatku som myslel že je to len dočasné, že si chce od nich oddýchnuť, ale tak to už zostalo. Sex sme mávali často, aj keď nie v spálni. Jej chladný prístup k deťom som si všímal celý čas, ale nikdy som jej to konkrétne nespomenul. Však všetci sme nejakí, nikto nie je dokonalý, ja už vôbec nie ale pokiaľ nemá materské pudy v sebe od prírody, nikto ju k tomu nedonúti a tak som deťom začal nahradzovať materinské city ja.
Na synovi sme dlhšie pozorovali, že nemá normálne správanie škôlkara, ako dvoj ročný sa naučil ovládať počítačovú hru Farming Simulator – pravá ruka na myš, ľavou klávesnica... Psychológ potvrdil, že má chodiť do školy pre nadané deti. Tieto deti často bývajú emocionálne labilné a dosť krehké a s mamou sme si vraveli, že na to musíme vždy pamätať. Avšak ako začal chodiť do školy a začal nosiť samé jednotky, pekne kreslil, dobre mu šla matika, začal hrať na klavíri (cvičenie na klavíri mu v jej prítomnosti zakázala), matka na jeho úspechy začala vyslovene žiarliť a vyjadrila sa, že ona bude naďalej uprednostňovať len našu dcéru, pri čom ja sa snažím a verím že aj som k nim obom čo najspravodlivejší oboch ich strašne ľúbim. A tak sa aj deje. Keď sa deti pohádajú alebo niečo rozbijú, kričia, čokoľvek kde je vina oboch, vynadá vždy len synovi a on potom z tej nespravodlivosti zvyčajne začal plakať alebo nervačiť. Jeden čas bolo priam pravidelné, keď som prišiel domov, syn urevaný v posteli, dcéra pred televízorom a matka s mobilom v rukách. A tu potom začínali konflikty medzi nami – rodičmi. Ešte pred dvoma rokmi mi vysvetľovala ako mňa ľúbi, ale že deti ma chcú len pre seba, že to syn zámerne vyvoláva konflikty aby nás, rodičov rozdelil a ona ostala na druhej koľaji, ako ma jej naše deti ukradli, že sa priveľa venujem im. Cez konflikty medzi ňou a deťmi sme sa za 2 roky dopracovali k veľkému problému medzi nami, rodičmi. Akonáhle ju totiž predbehnem a vynadám deťom ja (ja vždy vynadám obom keď neviem určiť presného vinníka), tak potom nadáva mne, že na nich hučím. Nedajbože, keď vynadám len dcére, to máme týždeň tichej domácnosti. Nuž a keď nechcem vyvolať konflikt a problém si schválne nevšímam a nechám to teda na jej riešenie, tak aj vtedy sa mi ujde vynadania, že si nevšímam čo deti robia.
Taktiež keď niečo robí a:
- spýtam sa jej či chce pomôcť. – Nie, nechcem.
- nespýtam sa – Ani sa nespýtaš, či nechcem pomôcť.
- spýtam sa len trošičku neskôr ako začala s prácou – Už nepotrebujem.
a takto podobne je to aj v iných prípadoch. Veľmi zriedka sama od seba povie, že potrebuje s niečím pomôcť, ale nasledovné výčitky má vždy hneď po ruke (toto ale neviem či náhodou nie je typické ženské správanie – nechcem však nikoho uraziť!!!)
Posledné dva roky som sledoval, ako sa jej vzťah s deťmi a so mnou zhoršuje. Na deťoch jej už všetko vadí, keď mrnčia, aj keď sa smejú, keď nejedia alebo keď jedia príliš rýchlo, syn sa doma nesmie v jej prítomnosti ani dotknúť klavíra, nesmie na ňom hrať ani so sluchátkami, dcéra jej začína papuľovať naspäť a prestáva si vážiť privilégiá ktoré jej dávala, že jej sa nič nestane aj keď brata vyslovene provokuje. Hádame sa žiaľ často, zvyčajne kvôli úplným drobnostiam a nepodstatným veciam, ale svojou nekonečnou drzosťou, nemiestnym poznámkam, provokáciám a šomraním si nadávok popod nos dokáže spraviť aj z komára somára. A za celý náš 11 ročný vzťah sa nestalo ani raz, že by s ponukou zmierenia sa prišla ona za mnou. Nemá problém žiť v tichej domácnosti neobmedzene dlho.
Dva roky som ju márne prehováral, aby sme spoločne navštívili psychológa. Ani za svet. Vraj žiadnemu debilovi nedovolí, aby sa jej rýpal v hlave. Tak som si chcel nájsť nejakého aspoň ja, pre seba, ale v tejto postcovidovej dobe je to priam nemožné. Jeden známy mi dal číslo na jednu pani, ktorá mi vraj pomôže s riešením čo ďalej. Myslel som, že je to psychologička. Bola to rozvodová právnička na dôchodku. Celý život riešila partnerské vzťahy. Kategoricky mi odporúčala rozísť sa, zmluvne si dohodnúť vzťahy k deťom, majetku, výživnému, lebo vraj sa bude všetko len zhoršovať. Toto bolo pred pol rokom, stále čakám, váham. Aj náš sexuálny život už ochabol. Už niekoľko mesiacov nebol. A cítim aj mieru zodpovednosti za ňu, mám ju rád a aj deti ju majú radi, aj keď s ňou nevieme vydržať. Pred rokom bývala sama 3 mesiace v prenajatom byte. Keď som ju prišiel raz navštíviť, veruže som tam našiel fľaše s alkoholom. Doma nepije skoro vôbec a ja si dám tak jedno pivo štvrťročne.
Pred mesiacom sme sa odsťahovali s deťmi na chatu kde máme aj kone a iné zvery, mama ostala doma (cca 25 km od nás). Vozím ich za ňou v nedeľu poobede a v pondelok si ich beriem zo školy ja. Zvyšok týždňa sú len so mnou a tak nám to vyhovuje (teda ani nie, chceli by sme kompletnú rodinu, ale nie za cenu straty nervov a zdravia) . Ale toto nie je riešenie. Ja si ani nemôžem nájsť žiadnu poriadnu prácu, hlavne nie na prázdniny keď deti budú doma a zrejme len so mnou a na konci leta sa zas budeme potrebovať vrátiť do bytu v ktorom teraz býva ona, ona však odtiaľ odísť nechce a obávam sa, že sa pod jednou strechou neznesieme a zas budeme tam kde sme boli. Pred mesiacom pri nejakej hádke o nejakú úplnú blbosť po mne letela fľaša, spravila dieru do dverí. Čo sa stane nabudúce? Hodí po mne stoličku? Mne neublíži, ale len aby som sa udržal... Ja sa jej fyzicky postaviť nechcem a nemôžem, ona má 40kg, ja 94kg.
Pred pol rokom som sa pristihol ako po hádke sedím nehybne pol hodinu na stoličke a úplne vykoľajený na nič nemysliaci. Inak som psychicky veľmi silný – teda aspoň čo sa rodiny týka, ale tohto incidentu som sa sám zľakol a beriem to ako varovný signál. Detská psychologička ku ktorej syn chodí mi odporúčala tento vzťah aj s deťmi čo najskôr opustiť, ale deti mamu predsa len majú radi a ja si sám zase úplne so všetkým neviem poradiť. Variť, prať, hrať sa, učiť sa s nimi nemám problém, ale napríklad neviem si predstaviť ísť kupovať dcére oblečenie. Ženy čo myslíte? Má to ešte nejaký význam? Nie je lepšie žiť v pekle ako sám? Alebo to mám definitívne vzdať? Čo ak sa mi niečo stane ak ostanem s deťmi sám? Ženy tieto otázky určite riešia oveľa častejšie ako muži..
Tvoji rodičia ti nejak pomôcť nevedia? Ono je to ťažké.. keď žena ostane sama s deťmi, tiež to nie je ľahké ale predsa sa lepšie obracia ako taký chlap. Každopádne ja by som sa ku nej už nevracala kvôli deťom. Syn vďaka nej v 9 rokoch navštevuje psychológa takže netreba to pokaslat viac. Ona keby chcela tak ste kompletná normálna rodina. Ale ona nechce. Požiadaj o pomoc rodinu alebo jej rodičov. A ona môže len ďakovať za teba lebo iný chlap by deťom matku nahrádzať nevedel. Doplatili by nato deti. Vďaka bohu že majú teba si úžasný ocko 👍
Ani som to nedocitala, žena má problémy už dávno a ak ich nevie riešiť sama musíš zakročiť ty. Mysli na deti, nezaslúžia si žiť v takejto domácnosti.
@squelch ak ona odmieta pomoc tak jednoznačne odísť aj s deťmi. Ideálne by bolo keby si ich dostal do opatery ty, nerobila by ti prieky? Prečo nechce skúsiť ani manželskú poradňu? Z detí pri takejto matke zostanú duševní mrzáci 🙄
@squelch v niektorých bodoch mi to pripomína narcistickú poruchu osobnosti, pozri si videá od Jana Dvořáka: poznej svého psychopata. Dotyčný žil v domácnosti s podobnou ženou, musel ju opustiť, rozpráva z vlastných skúseností.
Je všetko len o nej? O jej pocitoch, o jej prežívaní, je labilná a citovo chladná? Podľa toho čo píšeš aj ano, pozri si tieto videá.
Pokial ona bude odmietat pomoc tak sa nic nezmeni. Jednoznacne ju potrebuje, odbornika, ktory by jej to pomohol zvladnut, aby sa z toho dostala. Vam momentalne by bolo lepsie bez nej a detom ani nehovorim.
Aj mne to pripada na nejaku depresiu tvojej zeny,mozno inu psychicku chorobu,alebo traumu z detstva?Mozno mala aj ona zly vztah s rodicmi a vlastne ani nevie ako byt dobrou mamou 🤷🏻♀️ nema nejaku spriaznenu dusu-kamaratku,sestru,tetu ci rodicov,ktori by ti pomohli jej dohovorit?Ze by aspon skusila toho psychologa ci manzelsku poradnu?Ak sa vsak nebude chciet posnazit aj ona o zachranu vasho vztahu,sam ho nezachranis a rozvod bude nevyhnutny 😞
@0silvia0 Viacej veci som si za ten čas už naštudoval aj sám, keďže nič iné nezostáva a vychádza mi z toho Komplex menejcennosti. Nonstop túži po uznaní a kto je lepší ako ona, stáva sa nepriateľom. Ale pozriem aj toto čo mi odporúčaš, ďakujem. A uírčite to nie je len o nej. Ja tiež nie som z ďaleka dokonalý :D
@dorothee Ano, traumu z detstva má, ale ani ja som v detstve nemal na ružiach ustlané. Paradoxne tiež som vyrastal len s otcom, ale moja matka bola úplne iná. Žiaľ, pred pár rokmi sme sa presťahovali do iného mesta a jej terajšie kamarátky moc nepoznám. Resp. neviem vôbec, či nejakú dôvernú kamarátku má.
@0silvia0 Fakt dakujem, hned prve video ktore som napatkovo pustil, diel 54 - narcis si vyrobi problem, aby ho potom velkodusne mohol vyriesit a byt hrdinom... ano, cloveka potesi ze konecne sa asi dozvie s cim sa potýka, ale na druhej strane sklamanie a smútok z toho, že to bude predsa asi vážnejšie ako som myslel :(
@squelch Uvidis, ako sa budete citit ked stravite na chate dlhsi cas. Nemozete tam ostat nastalo? NIe su tam podmienky cez zimu? Ako sa vyjadruje blizsie k jej stavu synova psychologicka? Aj ked iba zpocutia? Nenacrtla, ci sa jedna o osobnostnu poruchu, alebo depresiu?
Neskusili ste sa so zenou dohodnut? Ze ona necha vychovu a riesenie problemov vyhradne na teba (aby ich nedevastovala) a ze co za to chce? Kazdy den ruzicku do ruky od teba? Lebo sam si viackrat spomenul jej ziarlivost, aj na deti. Aj ked jej to chorobne, ukazat jej, ze ti na nej zalezi, (ak zalezi), a chvalit ju za kazdu prkotinu (co je urcite narocne, ak vidis, ako sa sprava a ak si sam uz uplne vyflusnuty).
Tak tvoja manželka potrebuje psych.pomoc nechci aby to zašlo tak ďaleko, že si nebudeš vedieť dať rady ani s Jou ani s deťmi a nie je dobre keď toto deti vydia. Pouvazuj nad sebou a nad životom svojich detí. Co chceš a co nechceš.
@lilitela nie, cez zimu tu nie je mozne ostat. Psychologicka sa vyhýba hodnoteniu matky, keďže ju nikdy nevidela a syn vlastne len nedávno sa odvážil o domácich pomeroch rozprávať cudzej osobe, len na dvoch sedeniach jej niečo k veci porozprával.
Vela krat sme sa na kadečom dohodli a nič neplatilo dlhšie ako 3 dni.
No ja veľký romantik nie som a falošný tiež nedokážem byť. Čiže dávať niekomu falošné komplimenty a chváliť keď nie je začo...
Áno, potrebovala by asi viacej cítiť, že mi na nej záleží napríklad viac ako na deťoch, ale pýtam sa sám seba... záleží mi viac na nej, alebo na deťoch? To sú veci, medzi ktorými sa vyberať jednoducho nedá. A aj tak, čo spravím, všetko je vždy zle. Naposledy prišla unavená z práce, sedela, oddychovala. Ja som doma niečo robil, zavolal som dcéru nech mi pomôže. Matka už bola urazená, že som nezavolal ju. 100% keby som zavolal ju, tak by mi zas nadávala že tam mám "decká", že prečo nevolám ich.
@squelch bohužiaľ so situáciou ti pomôcť neviem, ale čo sa týka toho syna... podobne mi mama nevedela v detstve prejavovať lásku, uprednostňovala sestru predomnou (som staršia ako ona). Zanechalo to problémy, ktoré teraz v dospelosti musím riešiť so psychológom. Len ťa chcem poprosiť, že nezanedbaj to u syna a ak to budeš zvažovať, určite si ho zober do svojej starostlivosti. Raz sa ti určite poďakuje.
Pohlad z ineho uhla, a prosim nebrat ako rypanie, to len co mi napadlo pocas citania. Oznacenie matka nasich deti namiesto partnerka mi tam tak nepekne rezonuje a vyvolava pocit, ze tak ako si ju nazval, tak ju aj beries. Nie ako partnerku, ale matku deti. A kedze v ulohe matky deti nepodava vykony, ake ocakavas, tak je zle vsetko. Pracovita, snaziva v praci a doma nie, musis to robit Ty - mylny predpoklad, ze je automaticky povinnostou zeny sa starat o domacnost a ze Ty to robis za nu - byvate v tej istej domacnosti, kukate cez tie iste okna, ten drez nespini iba ona a hadam, kto si topanky zablati, si ich aj ocisti... Deti su dost stare na to, aby psie chlpy povysavali... Ak je taka perfekcionistka v praci, tak ju zrejme naplna, a z toho mohli vzniknut situacie i po narodeni deti - nespokojnost, ze je doma, v kombinacii mozno s poporodnou depresiou, ktora sa stale podcenuje a pocit vyhorenia... Navyse, ak si uvedomuje, ze je citovo chladnejsia k detom (vychova, ktoru si nesie so sebou, neliecena depresia...) a dostava od Teba aj spatnu vazbu v tomto zmysle, moze to jej pocit "neschopnej matky" este prehlbovat a tak sa venuje tomu, kde jej to funguje - praca. Syn je narocne dieta, emocionalne labilne, vychova bola a je isto narocnejsia, co tiez mohlo prispiet k tomu, ze viac inklinuje k dcere, ktora jej pripada menej komplikovana. A ano, hadky kvoli detom a bezvyznamnym prkotinam su aj v normalnych, fungujucich rodinach najcastejsim dovodom. Tiez neznasam otazky, ci mi ma manzel pomoct a ako... Beriem to tak, ze ak mi chce pomoct, sam vidi, co treba urobit, a nie ze ho budem ukolovat. Co mi tam este vyskocilo, je poznamka, ze si ani nemozes najst poriadnu pracu - z toho neviem, ci pracujes alebo si doma s detmi. Ak pracujes, tak treba domace povinnosti rozdelit, ak nie, je pochopitelne, ze viac casu na taketo veci, vratane vychovy deti je na Tvojej hlave. Decka postupne pojdu do puberty, budu skusat hranice a slaby clanok je partnerka. Cele to byvanie samostatne, odstahovanie len situaciu zhorsuje - tak ako u deti, ako aj u vas dvoch.
@squelch Pozrela som si, ako si sa opisal - otec a matka dvoch deti v jednej osobe. Ako keby si tu dilemu, ci ostat alebo odist, uz mal vyriesenu. Kazdy z nas vstupuje do partnerstva s istymi ocakavaniami a rovnako je to i s materstvom. A to zenu prevalcuje, pretoze sa ocakava, ze ju materstvo naplni, ze je tato "funkcia" prirodzena a bude v nej excelovat. Jednoducho sa nepripusta, aby to tak nebolo. A myslim, ze Ty mas tuto predstavu v sebe tak hlboko zakorenenu, co a ako by mala spravna matka robit, ze vedome i nevedome davas partnerke najavo jej zlyhanie. Chcelo by to popracovat i na vlastnych ocakavaniach, chce to kompromis. Ujasnit a uvedomit si na oboch stranach svoje limity a skusit sa doplnat. Dopriat detom lasku, ale zaroven bez poukazovania na to, ze Ty im tu lasku a pozornost davas viac ako partnerka.
@0silvia0 presne to mi hned napadlo, ze to bude zena s narcistickou poruchou osobnosti..
@squelch popravde, nemyslim si, ze sa to da riesit inak, ako, ze pojdete od seba a deti budu zverene tebe, kedze pochybujem, ze ona to nejako riesit chce...
Takyto patologicky vztah s matkou deti ich silne poznaci, najma syna.. Obom detom musis pomoct to spracovat, vyrovnat sa s tym, ako sa k nim ona sprava, najlepsie s citlivou pomocou psychologa.
Maju stastie v nestasti, ze maju teba a nezatvaras pred spravanim svojej zeny oci.
Drzim vam palce!
@squelch Chapem ta, tiez mam deti na prvom mieste, lebo su to deti a dospely clovek je proste raz dospely a tak by sa mal spravat.
Taka silna otazka - zdrbal si ju niekedy poriadne za to aka je, ako sa sprava? Aka bola reakcia?
@sojorez Budem na teba reagovat, hoci chapem, co sa snazis vysvetlit. Je dobre mat aj takyto uhol pohladu. Podla mna je stale super ze napisal "nase" deti, ja uz by som davno brala situaciu ze "moje" deti, kebyze sa k nim sprava partner takto. J amyslim, ze chcel iba vysvetlit, ze co a ako. Ze to vadi aj jemu, aj detom, nielen jemu. A ze je to MATKA a tak by sa mala spravat, minimalne podla spolocenskych nastaveni.
Pracovita v praci, doma nie, poukazuje na to, ze jej viac zalezi na tom, co si o nej myslia cudzi a vobec jej nezalezi, co doma. moj nazor. On to nerobi za nu, on to proste robi, lebo niekto musi. SItuacia, ze vsetci doma budu upratovat, co asi aj robia, a ona sa vala, tiez asi nie je optimum.
Ja mam dceru autistku a je tiez citovo labilna a narocna a viacej jej aj nadavam, ked som uz od nej uplne vycucnuta emocionalne, nez synovi. Ale potom kompenzujem u nej ako sa da, lebo si plne uvedomujem, co sposobujem a ze musim to vybalancovat, aby boli obaja spokojni, aj ked kazdemu inak, podla toho ako kto potrebuje.
@squelch Skusim este jednu radu, nemusi vobec zabrat, ale ak by zabrala, na velmi dlhe lakte. Akeho ma zena konicka? Zjavne jej vobec nevadi, ze je doma teraz sama. Budes to mat tazke, a zavisi aj co mienis obetovat.
Ked sa v septembri ci kedy, vratite spät, zena nech si po praci ide, kam potrebuje, nech si ide do fitka, na kavu, do lesa, proste nech odpociva, dolezite je, aby robila co ju bavi, dobre by bolo s niekym, mozno aspon v praci keby mala nejaku kamosku. Ved nieco ste asi robili, nez sa deti narodili, co ju bavilo?
O tie zvierata sa vam kto kedy stara? To ju nebavi? Zvierata su terapeuticke.
Mohlo by jej to pomoct sa dostat z depresie, alebo co to ma. A ked sa zacne citit lepsie, je mozne, ze zacne aj tym detom davat aspon trocha citov. Ty budes fungovat vlastne ako rozvedeny - sam sa budes starat o deti, a stretnete sa doma vecer so zenou iba v posteli. Ono, kebyze sa rozvedies, a aj ti deti zveria, tak vlastne to budete mat podobne, deti uvidia prakticky to iste, ze sa o nich stara otec a mama iba obcas sa tam vyskytne.
@lilitela Vies, ja plne chapem autorove pocity. Mam za sebou detstvo s mamou, kde som vela krat rozmyslala, ci ma vobec ma rada. Az ako dospela som sa s mamou dokazala o tom porozpravat, dozvedela sa, ze dnes by jej bola pravdepodobne diagnostikovana poporodna depresia a to sa odzrkadlilo na nasom vztahu. Ta spolocenska funkcia matky je jednou z tych, kde sa proste nepripusta zlyhanie. Ak odide otec od rodiny, berie sa to viac menej ako normalne, ak odide matka, je to skandal. Ak by sa role obratili a pisala to zena o partnerovi, bolo by to viac akceptovane. Mnoho domacnosti funguje tak, ze chlap je v praci, zena sa postara o domacnost a vychovu deti, otcovska rola pokrivkava. Ale v tejto konkretnej rodine sam autor priznava, ze jeho matka bola ina, i to, ze jeho partnerka ma traumu z detstva, je si vedomy, ze tu rolu matky nezvlada podla jeho ocakavani. Uznava, ze by potrebovala pocut, ze mu na nej zalezi, ale opat svoj vztah k nej vnima cez zlyhavajucu rolu matky. Ak ma vztah fungovat, v prvom rade su partneri. Potom rodicia.
@lilitela Bavili ju kedysi kone a pri konoch sme sa vlastne aj spoznali. Mala aj svojho vlastneho kona, ktoreho si vsak posledne 2 roky ani nevsimla a tento rok na jar ho predala. Odvtedy sa vraj tu na chate zle citi, lebo tu uz nema svojho kona. Je mi to zvlastne a pre mna nelogicke, ale nechcel som to s nou rozpitvavat a ziadat vysvetlenia. No a teraz ma zalubu uz len v sledovani Instagramu. To dokaze cele hodiny. O zvierata sa staram ja, chodim za nimi aj cez zimu.
@sojorez
- K tej matke našich deti - najprv som napísal žena, ale to neznie dobre. Manželka nie je, takže to som napísať nemohol no a chcel som napísať partnerka, ale v tom som si uvedomil, že už asi partnerkou ani nie je, pretože už nezdieľame spoločnú domácnosť a stala sa asi už len matkou našich detí. Tento výraz mi prišiel ako najvhodnejší, najvýstižnejší a asi najlepšie opisuje náš terajší vzťah. Či mal som napísať expartnerka? To znie zase príliš definitívne, neodvolateľne a tak trochu ponižujúco.
Niekto píše ako cíti a dajú sa v jeho komunikácii odchytiť nejaké skryté pocity a podvedomé signály skutočného stavu, ja sa však snažím písať premyslene a hľadám tie správne slová, aby bol text hlavne zrozumiteľný a pravdivý (teda aspoň z môjho úprimného vnímania).
- K tomu ostatnému: Kdesi som tam aj v pôvodnom texte spomenul, že ja ju neodsudzujem za to, že je "zlá matka". Všetci sme nejakí, všetci si nesieme dobré a zlé vlastnosti, traumy ktoré nás celý život viac, či menej ovplyvňujú a ja nie som výnimka. Možno je neštandardná matka, možno sa nespráva podľa nejakého spoločenského kódexu, ale to mňa nezaujíma. Ja ju nechcem súdiť, len konštatujem fakty. Je na svete spústa matiek, ktoré sú oveľa horšie ako je práve táto moja (((ex?)))partnerka.
A teda nie, neberiem ju paušálne ako zlyhávajúcu matku, ale kdesi v podvedomí sa mi zrátavajú všetky jej konkrétne činy a už som ako v tej pesničke z muzikálu Krysař - Když pára v kotli bez ventilu vře a napíná se potají...
Možno aj jej by diagnostikovali laktačnú alebo inú depresiu, možno by sa jej a teda aj nám ako rodine dalo pomôcť, dokonca možno ľahko, ale to by najprv musela mať záujem niečo s tým robiť, uznať si, že problém by mohol byť aj v nej a nie posielať k lekárom len nás. Ja som chorý na hlavu, syn je chorý na hlavu, dcéra je drzá...
Ďakujem všetkým za vaše názory, asi potrebujem povzbudenie od viacerých. Kedysi, za mlada, som nemal problém sa s frajerkou rozísť, ale teraz sú v tom deti, tak sa mi do toho nechce. Ale práve kvôli nim by som mal.
@squelch Ja ti este napisem uplne nieco neeticke, ale ja by som svojmu partnerovi davala potajme do jedla antidepresiva. Akurat vravis, ze ona obcas vypije, co je asi kontraindikacia. Mozno by este pomohla nejaka alternativna liecba na depresiu, nejake cinske kvapky alebo co.
Vyborne recenzie ma Gynex, tak asi na tom nieco bude, to lahko skryjes aj do nejakeho jedla ci napoja a mozno maju v tej firme Energy aj iny vhodnejsi pripravok, nevyznam sa. Viem, ze je to pod uroven, no je to vlastne "len" koncentrovany caj a pre zachranu rodiny vsetko.
Napisem ti sukromnu spravu.
Fu..nevedela by som Ti poradiť. myslím, že si to vyžaduje profesionálnu pomoc. Chcem len povedať, že Ti prajem veľa veľa síl. Si dobrý otec. Tá situácia mi pripomenula tento seriál článkov:
https://www.postoj.sk/78355/hrali-sme-dokonalu-...