Milovať rozvedeného muža s deťmi: Ostať alebo odísť?
Ahojte,
vopred dakujem za prispevky.
Budem rada za kazdu radu a taktiez za skusenosti s podobnou situaciou.
Budem sa snazit opisat moju situaciu a pridam aj svoje emocie, ktore mi z casti pomahaju, ale ma aj z casti pletu a neviem pravdupovediac co je uplne spravne.
A taktiez popravde, chcela by som pracovat na svojom charaktere a zaroven viem, ze musim dbat sama na seba a prijmut co pre mna mozne je a co nie.
Takze pribeh zacina pred rokom, kedy som po 15tych rokoch znovu stretla mojho terajsieho partnera, ktory studoval z casti na tej istej univerzite v Bratislave ako ja. Uz vtedy som sa citila u neho prijemne a boli sme kamarati. Raz ma zavolal von do mesta a vtedy mi prvy krat napadlo, ze by to mohol byt dobry priatel pre mna. Chcela som teda zistit, ci ma priatelku predtym ako mu nieco poviem. Zistila som na tom stretnuti, ze priatelku ma. Posobil aj velmi zamilovane, takze sme sa rozlucili a uz sme sa nestretli az do momentu pred rokom.
Rozvedeny uz 5 rokov s dvoma detmi sa na jednom stretnuti Cechov a Slovakov v Nemecku do mna "na prvy pohlad" zamiloval.
(Pokracovanie o terajsom partnerovi nizsie - v nasledujucej sekcii hovorim o svojej minulosti a mojom mentalnom rozpolozeni)
Ja som bola vo faze, ze sa chcem viac starat sama o seba, dat si zivot do poriadku, po tazkom rozchode. Moj byvaly, s ktorym som uvazovala este aj vtedy, ze sa dam znovu dokopy, co vlastne dnes vobec nechapem a som rada, ze sa to nestalo, mi povedal surovo do oci, ze nie je stastny, ak by sme sa dali znovu dokopy. A popritom mi este kratko pred tym navrhoval manzelstvo s dietatom a ze potom sa mozme rozviest. No hrozny muz, a velmi mi ublizil - dokonca ma poslal pred 4 rokmi na potrat. Nerozisla som sa hned, najprv som plakala asi mesiac, potom som uz s nim fyzicky nebola schopna nic mat. Asi dva roky som sa dokonca pokusala k nemu vratit a on sa pokusal o vztah, ale zaobchadzal so mnou nakoniec vzdy nelaskavo. Ja od zaciatku lod ktora sa potapa a nemoze prezit ignorovala, lebo som bola zavisla na vztahu s nim.
Pochadzam z tazkeho detstva. S mojimi rodicmi obmedzujem kontakt, pretoze mi ich pritomnost v mojom zivote mentalne ublizuje. V domacnosti bolo fyzicke nasilie, nevery a vztah mojich rodicov, ktory bol psychicky narocny a sprevadzalo ho nasilie. Moj otec sa nebol schopny odputat od mojej mami, ktora s nim bola iba z finacnych a racionalnych dovodov. On ju bil, uz ked bola so mnou tehotna a ona ho neskor podvadzala a naha sa ukazovala inym muzom na online chatoch, ked bola vo vyssom veku. Nikdy nepracovala, a pravdupovediac bola v zlatej klietke. Finacne zabezpecena, nestarala sa o nas, ziadne rodinne akcie. Moj otec, aj ked nasilny a vybusni, sa staral prakticky o rodinu sam. Moja mama je chladna, rozkazuje, je psychicky nevyrovnana, depresivna a bola ku mne plna nenavisti ako aj jej mama ju taktiez traumatizovala. S mojim bratom, ktoremu sa dari, nemam oontakt, pretoze moja mama v nom zanechala nenavist ku mne a taku priklonnost k nemu. V podstate robi to iste co robila jej mama mojej mame. Mala rada jej brata a ku svojej dcere bola zla, az hnusna.
Chcem tymto opisom iba povedat, ze som dufala, ze odstahovanim do Nemecka a byt v dialke od mojich rodicov, si budem moct vybudovat stastny vlastny zivot. Boli casy, kedy sa mi darilo, ale bola som viac nevyrovnana ako som si bola schopna pripustit. Pracovne a vztahovo som mala nestabilitu a mam 36 rokov - sice MBA studium, stipendia, a aj som v jednej firme viedla tym a koordinovala trocu sefov. Ale nic nemam nasetrene, nemam rodinu a ani deti, kamaratstva moc neudrzujem a mala som suicidalne tendencie. V tych casoch som kontaktovala svojho byvaleho, lebo som nikoho ineho nemala komu by som sa mohla zdoverit.
S mojim byvalym som este kamaratka, ale tymto pisanim si uvedomujem, ze by som ho uz mala nechat minulostou. Aj ked mi na nom este stale zalezi, vo je podla mna uz chorobne, potom co mi urobil. Podla mna ma chcel iba na sex a potom sa vo vztahu so mnou zamotal. Hovoril, ze ma miluje, ale casto sa zahladel do mojich kamaratok. Vobec o mna nedbal.
(Pokracovanie o terajsom partnerovi)
Takze som ked som znovu stretla svojho byvaleho znameho z univerzity, bolo to ine ako s mojim byvalym. Spraval sa ku mne ako partner, o ktorom sa uz davo tuzila, ale uz som stracala nadej. Je ku mne velmi nezny, pozorny, kazdy den mi hovori, ze ma lubi a respektuje ma. Ale nebolo to s nim uplne lahke - ma alkoholicke tendencie a ja som mu povedala, ze bud s tym nieco urobi lebo ja s alkoholikom nebudem. Tak mi odpovedal, ze radsej bude mat peknu zenu ako flasku, tak sa snazi krotit. Taktiez uplne nechal zuvaci tabak po 20 rokoch, ktory mu asi pomahal sa ukludnit. Na svoj vek 47 rokov ma vela sily a vyzera este mlado. Zial ma brusko a sedive vlasy - ma sarm - aj ked je opotrebovany zo svojho prveho manzelstva.
Takze, on si tu zenu, budeme ju nazyvat umelkyna, nakoniec zobral za zenu a zili spolu v manzelstve osem rokov. Maju dve deti. Az kym ho nepodviedla a stym partnerom co ho s nim podviedla vtedy zije do teraz v dome, ktory ona sama kupila. Ma stabilnu pracu ucitelky.
Este, ked som ho spoznala, tak mal kluce od jej domu a ona mu bola zvyknuta vyvolavat aj okolo 10tej vecer. Ja som ho poziadala, aby jej tie kluce vratil a ze nocne tekegonaty uz skoncili, alebo ci maju este vztah? Co potom aj tak urobil.
V tom case ked som ho spoznala tak este zil s jednou zo svojich dcier. Ta dcera s mamou nevychadzala. Popravde casom zistila, ze to dievca je uplne nevychovane a drze. Problem je, ze mama ju zahltila opicou laskou, ustupuvala jej, az kym zelania svojej dcery nevydrzala a potom bola na nu nasilna. To dievca uz vyhodili aj zo skoly, pretoze nepravom obvinila jedneho ucitela, ze je perverzny a ma nieco s detmi. Co sa ukazalo ako ohovaracka medzi detmi nezalozena na pravde. Bolo mi tej dcery vtedy luto - len problem je, ze ona ma problem s kazdym dospelym a ked to nie he jej rodina, vsetci ostatni sa jej strania, pretoze ich otvorene uraza. A ziaden z rodicov ju nevie zastavit alebo usmernit. Zbeprijemnuje aj zivot im samotnym.
Nakoniec ked este u nas zila, tak vyplasila svoju mamu podla mna hranou panickou atakou, pretoze nedostavala pozornost od otca ako si zelala a prisla nam potom vecer vyplasena exmanzelka mojho partnera. Potom zakroku, som mojmu priatelovi navrhla, ze je musime radsej vratit k mame, pretoze na nu nestacime a ja nechcem skoncit pred socialkou. Ked sa tej dcere nepacilo u mami, tak momu priatelovi vyvolavala aj o stvrtej nadranom, ze ju vraj jej mama bije. Ukazalo sa, ale, ze nam klamala a mama jej nic neurobila. Jednoducho ked nema pozornost vymysli nieco velmi drasticke a vsetkych zamestnava. Takze som sa rozhodla to divadlo ukoncit a vratit ju k mame a taktiez jej dat najavo, ze ked svoju mamu bude tyrat, tak moj priatel a ha ju dame iva tak do detskeho domova.
Moj priatel ma este druhu dceru, ktora s matko vychadza a na otca je mila. Mna mala dokonca na zaciatku rada. Od incidentu s jej sestrou, myslim, ze nevie co si ma mysliet. Byvala mojho muza pred detmi za chrbtom dost ohovara a namiesto toho, aby sa s nim dohodla, potom ako sa vratila ta ich prva dcera k nej, zazalovala ho o vyzivne.
My obaja, ekonomovia, sme rok dozadu stratili obaja pracu a teraz sme si nasli nove prace. Stahujeme sa pomaly od belgickych hranic (kde he ex manzelka a dve deti) do juzneho Nemecka ku rakuskym hraniciam. Chceme zacat novy zivot. Moj priatel je vytrapeny byvalym vztahom a daca mu silu, ze by ako pomaly 50rocny mohol zacat od znova. Chce si so mnou zalozit rodinu, chce dieta, chce svadbu. Ja nam 36 rokov, vnimam, ze uz o mna maju zaujem iba muzi, ktory su starsi - ziaden mladsi nema zaujem, chce este mladsiu. Som nerozhodna. Vydavat sa a nat dieta nechcem silou mocou uz aj sama od seba. Zial predsa len je zeba zavislejsia na muzovi ked s nim ma deti - nech si hovorime, co chceme mile zeny. Kym su deti male, potrebujeme pomoc. Ja od mojych rodicov ziadnu pomoc nedostanem, skor so mnou nechcu mat nic spolocne ak maju pocit ze pomoc potrebujem - taky ludia nemali mat deti, to je moj osobny nazor.
Partnera sice lubim uprimne a travim s nim rada cas, ale ked sa pripomenie jeho exmanzelka a deti, ako keby sa mu zrutil cely svet. Snazila som sa sice tie deti prijat, ale citim, ze by to nebolo zdrave ani pre ne a ani pre mna. Hkavne ked ich matka dost stve tie deti proti nam, pretoze sme neni pracu a ona ma dom a peniaze. Je sikovna a obdivujem to. Zaroven, ale citim, ze je velmi toxicky charakter, ktoremu sa neda verit. Ako zena zacala podvazdat svojho muza (mojho partnera) , ktory ju miluje dokonca aj teraz a nebyt toho, ze ho viac krat ona podvedie a ocividne mu klame o tom, tak by on rozvod nepodal. Neviem, ci su to iba deti, ze sa od nej nevedel odputat poriadne 5 rokov a to uz zije s novym partnerom.
Potom stretne mna, zamiluje sa, snazi sa, dava mi nehu milost a lasku, ktoru som este nikdy nezazila, ani od vlastnych rodicov alebe taky respekt od byvalych partnerov. Ale co ma musim sa priznat stve je, ze sa pred 15 rokmi slepo zamiloval do zeny, ktora ho az tak nemilovala. Potom s nim otehotnela a na rychlo chystali svadbu. Ked kojila svoje prve dieta, nepouzivali ochranu a ona otehotnela zase necakane s druhou dcerou. Ked sme sa spoznali pred 15timi rokmi, mna si vtedy ani nevsimol. Bola som mu sympaticka a aj fyzicky som ho pritahovala, co mi az teraz priznal, ale bol obsadeny. Co som ja aj respektovala, lebo ked som sa dozvedela, ze je zamilovany do inej, tak som mu ani o svojich vitoch nic nepovedala. Ale stve ma, ze sa ako keby vratil do mojho zivota rozvedeny s dvoma detmi a ja som mala iba vztahy (okrem jedneho mozno), ktore vela nestali. Mat ho vtedy uz za partnera, ta odysea mohla byt ina.
Ja tohto muza skutocne lubim a vyzara to tak, ze on po zazitku so svojou byvalou, si ma vazi. Pravdupovediac na zaciatku nasho vztahu som mala chut utiect, hlavne pretoze ma dve deti a s tymi jeho detmi je to zlozite. Donedavna si dovolovali ma kritizovat za malickosti, jedlo co som im pripravila a to sa ucim varit, ale snazila som sa a mne a mojmu partberovi to chutilo mi skritizovali. Potom lopta co som priniesla na hranie nebola dobra. Hrat sa s nou, ale hrali. A ine veci, kedy boli na mna drze a tiez na mojho partnera. Ale napriek vsetkemu, on je ich otec a nikdy sa od nich neodputa, ani citovo. Co chapem. Len pravda je ta, ze pre mna je to
muz niekedy bez uspor s vysokymi alimentami pre dve deti, nestabilnym kariernym prebehom, ktory si zial musi uvedomit, ze tiez nemoze mat vsetko.
Ja si drzim odstup od jeho deti - nechcem im aspon ublizit, ked im neviem pomoct a o vztah so mnou nejavia zauhem. Drzim si odstup aj od byvalej zeny, ktora ho teraz ked este nepracuje a vratila sa jej pred mesiacom prva dcera ho zazalocala o prizivne. Ani sa nepokusa sa s nim dohodnut.
Takze sa on snazi zacat ako keby so mnou ba novo, ale exmalzelja a deti tam vzdy budu do konca naseho zivota. Hlavne tie deti ja osobne neviem zaradit a uz teraz ani s nimi.nechcem mat kontakt. Som rada, ked o nich neviem. Citim, ze som zla osoba a niekde je mi to aj luto a nechcela by som mat s nimi zly vztah. Ale citim, ze vela veci nechapu, vlastna matka ma nad nimi moc a dost ich manipuluje a ja s tym nechcem mat nic spolocne.
Moj partner chce s nimi vztah a chce mat so mnou dieta. Ka si zelam, aby ak to tak bude obe rodiny drzal od seba separatne a nemiesal nas. Ja si nezelam spolocne oslavy s jeho exmanzelkou a jej terajsim partnerom a jeho detmi. Bolo by to na mna vela, to viem.
Ale som myslienkovo na rozhrani - na jednej strane partner, ktoreho uprimne lubim a konecne vizia rodiny.
Moj zivot pred tym bola iba praca. Vzdy som mala urcity cas imtenzivne kamaratstva, ktore ale nevydrzali - bud som ich nepestovala, alebo moji kamarati zacali mat rodinu a uz nemali velmi cas.
Ak by som sa rozhodla ho opustit, musim sa priznat, mam steach, ze prepadnem starym vzorcom - iba praca a ziaden pricatny zivot. A nikto v mojom zivote. Ziadna rodina.
Nove partnerstvo vnimam ako riziko, lebo dnesnej generacii ludi nerozumiem. To sa mi viac paci generacia ludi, ktori zili pred touto celou digitalizaciou a socialnych medii. Aj kapitalizmus vyustuje a robi z nas ciste materialistov. Len tiez nas do to tlacia vysoke ceny bytov, potravin a sluzieb....
Zase na druhej strane ak s nim ostanem, budem mat milujuceho partnera, ktory ma respektuje. Aspon sa to tak javi. Tak ja nie som zirnka domaca a nebudem riskovat dochodok ak by som zostala doma s dietatom alebo finacne moznosti ked pracujem. Ak tak bude pracovat na polovicny uvazok on, bude sa starat o somacnost a dieta. Ja radsej chcem ist do prace, studovala som, aj som sa studioum zadlzila a az teraz v 36 rokoch budem mat pracu s dobrym platom a taku co aj este chcem robit - prijatelnu a nie v nejakej fabrike. Radsej by som bola psychologicka ako pracovla s cislami, ale ta moznost je uz prec. Teraz uz si musim nieco vybudovat, aj financne.
Doma musi potom zostat on, co by mu aj vyhovovalo, pretoze on az taky pracant nie je. Je usilovny, ale karierne nema ziadne ambicie a ani az tak plan.
Z casti vnimam, ze on aj ja sme niekde ako male deti. Nevieme sa starat o domacnost a ani velmi varit. Sme spolu, ale dobry tym. Len, ak by prislo dieta. Ja uz sa neviem vzdat svojej slobody a nechcem byt tym dietatom zvazovana a varit mu doma a aby sa tocilo vsetko okolo nasho dietata v mojom zivote.
Na druhej strane mam strach, ze bez dietata v buducnosti mu bude chyvat niekto blizky. A taktiez moj partner uz bude iva starnut, aj ked si to neuvedomuje. Svoje najlepsie roky stravil so zenou, ktora so ho nevazila.
A o to viac ma stve, ze si ma pred 15timi rokmi nevsimal. Vediet to vtedy tak ho prefackam a tu umelkynu mu vyhovorim. Ale vtedy, ked sme boli mladi - ja som mala 20 a on 31 rokov, vtedy bol zaslepeny.
No a teraz, ked mali prist jeho deti na kazdy druhy vikend, tak som s tym mala pokazeny kazdy druhy vikend dvoma tynedzerkami, ktore sa nevedia chovat a su na nas oboch drze. Na mna este viac, a nesnazia sa o vztah. Takze tu konstelaciu by som ja uz jednoducho nedavala. Hlavne vikend je pre mna na regeneraciu po stresujucej praci. To by vazbe neslo. Stahujeme sa prec, takze aspon ja s nimi nebudem musiet mat aspon zatial velmi kontakt.
Ale teapi ma a bojim sa, ze mi tie dve drze dcery bude moj partner chciet vnucovat do nasho spolocneho zivota, co ja si vyslovene nezelam. Chcem, aby mal s nimi kontakt , ale bude musiet respektovat, ze ja si ich u nas doma nezelam . Ze je to aj moj domov a nechcem kazdy druhy vikend niekam utekat. niekam utekat. A taktiez som uz vnutorne na tie dve dievcata podrazdena, lebo sa chovaju drzo. Co je ssi normalne tinedzerske, ale so mnou to nepojde. Tak ked sa nevedia ku mne chovat, ja ich vychovavat nebudem a taktiez tu zdravu prisnost , ktoru im mali davat ich rodicia a nie ich rozmaznavat, to uz nenapravim a ani nechcem. Otvorene som to svojmu partnerovi povedala a on sa chce pokusit a veri, ze najdeme riesenie. Len nechcem, aby bol znovu emocionalny a svoje deti mi znovu vnucoval. Zial bude musiet prijat moje stanovisko. Ak to znamena nas rozchod, bude ma to boliet, ale budem to musiet prijat.
Je tazke zacinat v 36 sama bez rodiny niekde v cudzine. Hlavne ma trapi, ze moja rodina ma skor mentalne dava dole a je mi bez kontaktu s nimi dokonca lepsie. Len mi je luto, ze mam pocit, ze som tou nelaskou koncila vo vztahoch bez buducnosti, lebo som nevedela byt sama. Teraz vidim, ze starnem, mam menej sily, a zle zvyky... deprimuje ma to. Jedna dlhorocna stara kamaratka mi priznala, ze ma za chrbtom ohovarala, namiesto toho aby mi bola pravdivou kamaratkou. Dost ma to zranilo.
Dnes jedinym na com vidim, ze sa aspon snazim dostacat z toho nezdraveho depresivneho samotarskeho kolobehu je fakt, ze mam styroch skutocne kamaratov na urovni. aj ked nemozu byt tak blizky ako rodina je, tak ao cenom, ze su pravdivy. Maju svoje zivotne vyzvy, ale viem im mozem verit.
Aspon myslienka na tych ludi mi pomaha.
Je to dlhy prispevok a vopred dakujem za precitanie a odozvy.
Musim sa priznat, ze co sa tyka mojho partnera som tak na rozhrani 50% odist k 50% ostat s nim do konca zivota. Za ostanie je: lubim ho, on lubi mna, podporujeme sa, respektueme sa, doverujeme si, on sa uci hovorit mi pravdu aj krutu a ja mu pomaham dostavat sa zo zavislosti na alkohole. A tiez aby mal kontakt s detmi ale bezo mna a respektoval , ze ja si ho neziadam a ten chaos, ktory tvoria
Za opustenie: nechcem mu kazit vztah s detmi - chcem mat s nimi co najmenej spolocne a dufam, ze sa to bude dat. Ak on zostane doma, nebude na alimenty a ja jeho manzelke peniaze co som zarobila na ich dve deti posielat nebudem. Taktiez on nevie to s fonanciami a ja zial budem mat muza, ktory sa predsa len nevie o mna a o dieta postarat ak by na to prislo. A ani setrit nevie.
Vizia ineho partnerstva he taka , ze on je pre mna prvy muz, s ktorym moje velke chyby su tolerovatelne a az rak nevyskakuju. Smejeme sa spolu. Drzime spolu. Neviem, ale ci to tak ostane a ja budem mat na krku muza neschopneho, ktori prepadne alkoholu.
Ja na druhej strane - uz ma ten zivot plny prace nebavil, depresie sa dostavili a mala som pocit, ze ani nemam moznost zit nejaky zivot. Uplna nestabilita. Uvedomujem si, ze je to do urcitej miery nezdrave a ze mam zavislost na vztahoch. Snazim sa udrzat si vlastnu identitu, neprepadavat iba zamilovanosti k nemu, ale taktiez si uvedomovat nasu realitu.
Preto, co si myslite - mam zostat s nim, alebo mam ho opustit?
Bodaj by som mala sklenenu gulu - citovo som asi zavisla , je ram aj zdravy vztah a skutocna laska - na strane druhej ma stve jeho situacia a hlavne, ze ma vtiahol do svojho bevyrieseneho a neusporiadaneho zivota a taktiez, ze je uz stary. A ja starnem tiez. Uz nemam 20 rokov, ale 36 rokov.
Dakujem za odozvy a Vase komentare.
.
..
@hermionecka dakujem Ti a taktiez za docitanie. Viem, ze to nebolo lahke. Mam taktiez pocit, ze sa tocim v kruhu.
Ja sa len tak opýtam, tých ľudí, ktorí odporúčajú terapeutov, psychológov, poznáte niekoho komu to vážne pomohlo? dúfam, že áno, len ma to zaujíma.
@hermionecka jedine, ze mam pocit, ze to moje vnutro ma prilis zamestnava a to co sa stalo s mojimi rodicmi - este som nenasla metodu to spracovat. Ale budem musiet. S budem musiet tomu dat priestor. Neviem, ci sa to v mojom vnutri niekedy ukludni. Trauma mojho detstva s nimi ma dost poznacila. Chcem ten vzorec v sebe skoncit.
@patchworkjezlozity najskor vyplakavas, ze ta jeden nechce a co to obnasa, potom vyplakavas, ze ta druhy chce a co to obnasa..... a s VŠ, si si nevsimla a tvoja inteligencia neposúdila, že o metráži a pol sem tvoj príspevok, jediný , nepatrí? Že je problematický na cítanie pre kazdú zenu a ja som precítala pár tvojich odstavcov, ked som videla dalsie, to uz nebolo treba.
Skus este raz a sformuluj svij pribeh do troch trojvetnych odsekov
No najskor vyhladaj odbornika, s krorym poriesis traumy z detstva a za druhe, zavri dvere za minulostou… s prepacenim sa Motas vo vztahoch ako Madar v kukurici. Mas vek, bola si na veducich funkciach ale v privatnom zivote s tebou zametie hocijaky chlap … skor ako laska mi to pripada, ze dvaja ludia s kopiu problemov sa daju dohromady a miesto riesenia bude kopa este vacsia … daj tomu pokoj. Daj sa dohromady ty a zacni si vazit samu seba a potom hladaj vztah … ale nie v minulosti … lebo skoncis na praskoch. Co sa tyka zavislost zena, muz a dieta … si v DE nie na Svk … takze ak mas take dobre CV ako pises, to das aj keby tak sama, podmienky su trochu ine a samozrejme, ze na urcitych poziciach nebudes sediet doma do 3 rokov ale max 14 M takze by Ti to urcite bez problemov byt, hypo, auto atd vyslo (vlastna skusenost). Nie si tvoja mama zavisla na niekom, tak sa nelutuj a hladaj odbornika .. socialnu pracu ako dostavat niekoho zo zavislosti na alkohole tiez nechaj na odbornikov … to na lasku nefunguje a aj keby, ty sama mas zatial problemov dost, kt riesenie by malo byt prvorade a nie este ofucany teenies, ex atd
.. pomohlo by ti sa od neho uplne odstrihnut a zacat nanovo ...podla mna si pre neho zaplata na jeho "bolacku"...ja na tvojom mieste radsej budem sama ako byt s niekym len lebo ..vek? ...v dnesnej dobe 36 rokov je ako 20 ...mas cas na vlastnu rodinku a partnera...ked si dala taku hlboku analyzu , tak sama vo vnutri vies , ze to nieje to prave co chces ..drzim palce...
@evelyn246246 dakujem velmi pekne. A citim to tiez tak.
@olimuc dakujem Ti. Je to drsne, ze si to takto musim uvedomit, ale zial ano. Tiez sa samu seba do urcitej miery nechapem. Iba si komplikujem zivot. A pritom hladam aj riesenia, co sa tyka prace v Bavorsku, ked to vyjde a mam dobry pocit, tak sa budem vediet o seba skvelo postarat a casom sa prestahovat mozno aj do rakuska alebo na sk. Alebo zostanem tam a budem cestovat, aspon do Chorvatska alebo na sk za tetou, ktora ma ma rada. Ona je niekti z rodiny koho si velmi vazim a mame sa radi.
@hugger ja sa o to vazne pokusim.
@patchworkjezlozity podla mna ked skutocne niekoho milujeme, tak neváhame ci s nim budeme alebo nie aj ked tam budu neviem ake prekážky, veríme tomu, ze ich prekonáme. Myslim si, ze toho muza skutocne nemiluješ a si dost mlada na to aby si nenasla muza s ktorym tie prekážky budes chciet prekonávať.
@patchworkjezlozity ja len len k tvojim postojom: jeho deti nemôžeš vyclenovat z jeho života. Kde sa má s nimi stretávať? Na hoteli? Keď ich netolerujes doma, máš neriešiteľný problém, pokiaľ on s nimi stretávanie chce. A výživné je jeho povinnosť. Súdom urcene je istota pre obe strany.
Toto neskončí dobre.
Najprv pre tých, ktorým sa nechce čítať - Knihu tiež neprečítate za 2 minuty a z nadpisu sa príbeh nedozviete. Ak sa vám nechce čítať, tak pozerajte filmy. Ale ani to vás nebaví, pretože by ste to chceli "prežiť" ako 10 sekundový reels? Tak s tým vám nikto nepomôže. Hlavne nestrácajte čas písaním "nedočítala som". Vyrastajú nám ľudia bez trpezlivosti, ktorí na nič nemajú čas, pretože hodiny nezmyselného života strávia na internete. 😉
@betulinka1 ahoj, dakujem za koment. Ak mam povedat pravdu, neverim tomu, ze on skutocne miluje mna. Ked sme sa spoznali bol slepo zamilovany do inej zeny, ktora ho az tak nechcela (co mi povedal az teraz a nie vtedy). Ale dnes je ocividne, ze ju do vztahu s nim skor presviedcal lebo sa vasnivo zamiloval. Mna si vtedy ani nevsimal. Zacali spolu nieco. Potom otehotnela a on si ju zobral za zenu. Aj druhe dieta urobili.
A po 15tich rokoch sa do mna zamiloval, potom ako mu bola neverna a nie raz. Potom az ked si zacal milenecky vztah s tym novym tak bola presvedcena, ze on s nou zostane v manzelstve. A to bol prelom, ktory on uz nedal.
Po 15tich rokoch, ked ma videl znovu, ani ma nespoznal. Myslel si, ze sa zalubil do nejakej novej zeny. Ja som tiez medzicasom na nho zabudla a potom som si spomunula, ked zacal na mna hovorit. Jeho hlas some nezabudla.
Mala som vtedy zaujem, ale ked som ho videla tak zamilovaneho do inej, jednoznacne tam ani nebolo co riesit. Ani som sa o nic nepokusila. Lebo ked ma niekto inu, to je pre mna tabu.
Vediet viac, asi ho uz vtedy prefackam ako kamaratka. A aj ked k nemu pocitujem nieco viac ako kamaratstvo, najlepsie by bolo ak by som kamaratkou aj zostala. Lebo mne sa zda, ze on sa asi nikdy nespamata.
Pravdupovediac, ked som mu pred dvoma dni do oci povedala, ze este stale podla mna blaznivo miluje svoju ex, nic mi na to nepovedal.
Ako urcitym chlapom sa asi neda pomoct. On mi stale hovori ako ma lubi, ale ja tomu neverim. Podla mna nelubi mna, ale skor urcitu viziu toho co sa mu nesplnilo. Ze bude mat zenu, ktora ho tiez bude lubit. A taktiez, ze som potencialne platovo na tom dobre a moze so mnou financne ratat.
Ja mu jednoducho tu jeho lasku ku mne neverim. Skor kalkuluje, vidi vo mne moznost a silu dostat sa z lastnych problemov, s ktorymi uz roky nevedel pohnut.
Ja mam pocit, ze chce so mnou dieta ako urcite poistenie. Ale to nie je laska.
Podla mba je zaslepeny svojou ex este stale. To ze ho ona vlastne az tak nechcela nevie stravit a boli ho to.
Ale v tom pripade by som sa mala zmenit na kamaratku - ak mi to dovoli. A taktiez by som mala riesit svoj vlastny zivot. Co som aj mala v plane robit, ked som ho spoznala.
Tato skusenost mi skor pomohla. Zial je smetne pisat, ze vdaka nemu som sa odputala od svojho ex, ktory so mnou deti ani vztah mat nechcel a iba ma plietol 5 rokov!! Ale zial, ta facka toho, ze ma nemiluje mi trvala pochopit. Hovoril mi, ze ma miluje, ale ked prislo na dieta, bolo po jeho klamstve. Mozem si za to sama, ze som ignorovala jasne signaly toho, ze ma iba vyuziva. A ze milovat ma urcite nemiluje.
A moj terajsi, ignoruje vlastnu realitu tiez a pada nam to na hlavu. On to vobec nema uchytene a vyriesene. A ja to za nho riesit ani nemozem a stale viac citim, ze v tom nechcem byt, aj ked mi na nom zalezi.
On chcel byt so svojou ex, jej urobil dve deti a to, ze ma milenca a podvadza ho, uz jednoducho netoleroval. Ale odputat sa od nej nedokazal ani po rozvode 5 rokov, kedze mu zvykla volat o svojich problemoch aj o 10tej vecer. Ako keby s nou ten vztah este mal a neslo iba o deti.
Nechcem ho odsudzovat, mam ho rada. Ale on ma hodil to maximalne nevyriesenej vlastne zivotnej situacie. A ja uz som zacala byt trochu dalej.
A citim, ze tak musim pokracovat. Musim si tiez vyriesit svoje veci, s tym mi nikto nepomoze, iba ak mozno psychiater. Nechcem byt zavisla uz na vztahoch s muzmi, ktori ma iba vyuzicaju a ja im riesim zivoty. To nie je moja uloha.
Hlavne lebo nemam vlastny zivot dorieseny. Hlavne psychicky stav.
Dozrievame obaja.
Ja rada pomaham, ale musim dbat na seba, inak sa z toho zblaznim. A to nesmiem dovolit. Aj ked to znamena byt znovu single.
Mam pocit, ze to potrebujem a potrebovala som si to uvedomit. Nepriznava sa mi to lahko, pretoze uz odmalicka priahnem po laske. A teraz sa ucim davat si tu lasku same sebe najprv. Aby moj pramen nevyschol a mohla som ju dat aj niekomu inemu.
A mam pocit, ze tento vztah - kedze, ani on to nema vela vyrieseneho - mi berie prilis vela.
Tak je to tak, ako väčšina písala, chvalabohu si si to uvedomila aj sama. Tak šup toto lano s ním odviazať a vyber sa za vlastným životom.
@patchworkjezlozity Prepáč, bola som úprimne rozhodnutá dočítať to do konca, lebo sama mám dlhoročný vzťah (a dieťa) s rozvedeným otcom dvoch "detí" (úvodzovky sú tam preto, lebo už sú dávno dospelé), ale naozaj je to strašne dlhé. Ak sa chceš niečo konkrétne spýtať, nech sa páči.
@ukulela ahoj a dakujem. Ved prave, to si uvedomujem. Je to podla mna tiez neriesitelny problem. Jeho deti ho potrebuju a on potrebuje ich. A ja som casom zial prisla na to, ze muz s detmi v tynedzerskom veku, ked je to cele tak vyriesene a emotivne pre nas vsetkych pre mna nie je. Pravdupovediac, som mala chut utiect ked som jeho deti spoznala z toho vztahu ihned. Boli vystrasene. Pokusali sa ma spoznat. Ja som sa pokusala o to iste. Ale tie cele rozmery aj s jeho ex su tiez velke. Vyzivne platit musi. Tie deti si to zasluzia. Mne je tych deti luto najviac. Lebo oni dvaja spolu vedeli iba fungovat ked on nemal partnerku. On ju vkuse ohovara u kamaratov. Ona jeho pred detmi. A ona tam ma este toho partnera, ktoreho neviem ci zviedla. Lebo on je taky pasivny a necha so sebou vsetko robit. Obaja jej finacne velmi nepomozu, ale aspon boli dvaja.
No a teraz, ked som sa zial do tohto celeho dostala ja. Iba casom som pochopila ako je to cele nevyriesene. Moj partner uplne nie je schopny vnimat tu svoju realitu.
Lebo som si myslela, ze 5 rokov po rozvode uz nemaju oni dvaja vztah. Ale urcita forma vztahu tam bola, kde neslo iba o deti a spolocnu starostlivost. Toto prevysovalo a ja som sa potom cudovala, ako v tom on dokaze fungovat.
Hej, mala som vediet lepsie a byt opatrnejsia.Tiez si to vycitam voci samej sebe. Snad ma to cele pohne dalej.
Myslela som si, ze uz som dalej, ako som si vedela priznat. A myslela dom si tiez, ze aj on je uz dalej.
@patchworkjezlozity Teraz to dôležité:
Vyzeráš inteligentná a vzdelaná žena, ktorá v kariére niečo dosiahla a možno má ešte veľa pred sebou. Naopak v citovej oblasti tak úspešná nie si. Máš 36 rokov, ale žiadny vážny vzťah. Tvoje obavy o ďalší tvoj osud s partnerom sú vo finančnej rovine.
Tvoj partner napriek VŠ veľa rozumu asi nepobral. Je nepriebojný, nepraktický, musí platiť alimenty, je abstinujúci alkoholik,... ale miluje ťa a vie si s tebou predstaviť dieťa. Takže finančná katastrofa, ale s dostatkom citu.
Myslím si, že ste ideálny pár, pretože sa vzájomne dopĺňate. Ty máš strach z dieťaťa, on ho chce, ty nechceš ostať na materskej, on v pohode, ty vieš financovať rodinu, on nie, Ty nestíhaš, on sa postará. V páre musí byť vždy jeden, ktorý sa obetuje pre rodinu. A ty si ho práve našla.
Máš 36 rokov a doteraz si nič ideálne nenašla. Myslíš si, že v budúcnosti to bude lepšie?Tento chlap ma negatíva, ale má ťa rád. A to je z mužskej strany základný predpoklad. Výšku alimentov si nechajte schváliť súdom napríklad keď bude mať aj tvoje dieťa a malý príjem, keďže ten bude musieť deliť medzi všetky svoje deti staré aj nové. Na druhej strane pokiaľ sú jeho nespratné dcéry už teenagerky, tak v 18tke sa tých alimentov už zbaví, nie? Myslím si, že na štúdium na VŠ potrebujú súhlas rodičov...
A stretávať sa môžu aj na neutrálnej pôde - v parku, zábavnom centre, môžu ísť spolu na nejaký nenáročný víkend niekde v penzióne. Časom snáď dorastú a zmúdrejú aj ony.
Skús sa poradiť s psychológom. Čo si o vás myslí on, akú šancu vám dáva. Nemáte veľa času. Tebe tikajú biologické hodiny a vajíčka už mladšie nebudú. A podľa toho ako tu na MK čítam, že chlapom sa nepostaví už v 40tke, tak to by som tiež neriskoval. Si cieľavedomá žena, tak verím, že to dotiahneš do úspešného konca. 😉
@gribka1 dakujem, ja som to, ale potrebovala prebrat a si to cele uvedomit do konca. Jednoducho mi velmi toto forum pomaha a dakujem Vam vsetkym.
Je to trapne, ze to tak je, ale asi by som sa nevedela pohnut dalej. Ja ho uprimne rada mam. Myslim, ze on je vdacny za pre nho prvy normalny potencialny vztah. Ale zial,na jeho situacia udusuje a nevyriesene veci.
Ja mam nevyriesenych veci zial vnutorne tiez dost.
Jednoducho ma zatazuje, ze jeho ex ma az taku velku pritomnost v jeho zivote a potom su tam este deti. A tie deti iba bojuju o pozornost (ako prva dcera - vek 15 rokov) alebo riesia veci, ktore su pre dospelych (ako druha dcera - vek 13 rokov).
Ja ťa chápem, a nech ti to tu pomôže nájsť východisko. Nikto toto nezažil čo ty, tak môžme si len myslieť ako by to mohlo byť a čo by ti pomohlo. Ale si na správnej ceste odvaliť tento nános z cesty.
Vydaj to knizne. Poslal ta na potrat pred 4 rokmi, mas 36.Ty si sa nechaka 32 rocna po slat na potrat, ako balik? (docitane do 36....mentalne v puberte...) 🤕
@h2 musim sa priznat, ze vediet viac o tvojrj skusenosti by som si velmi cenila. Predsa len ho rada mam a o vztah s nim som sa uprimne pokusala. Ale po roku skusenosti mi to pride cele ako naval neveriesenych veci z jeho strany. A ok, nemala som si to asi robit. Dufala som vo vztah s nim a lasku a velmi dobre sa s nim citim ako s clovekom. A potencionalne aj ako partner mam pocit, ze by sa ku mne hodil. Len je to prilis velky naval, ktory dlho neriesil. A riesi az teraz, lebo som mu naznacila, ze mu po pravde neviem zarucit, ze je to dobre mat spolu vztah, ked je v takej situacii. Teda, ked som to po nejakom case videla, co sa tak na zaciatku nejavilo. A ja s takymto niecom skusenost nemam. Este som nikdy nerandila s rozvedenym s detmi.
@patchworkjezlozity s tymto pomoze psycholog
@fido69 ahoj, musim povedat, ze ma tvoj prispevok potesil. Ja ho rada mam, uprimne, ja chcem, aby pestoval vztah so svojimi detmi - lebo to sa s nim radsej rozidem ja, ako by ich on uz nemal vidiet. Ja som dospela a oni si zasluzia rodicovsku lasku. Je velmi dolezita. Ved kto iny ako rodic im na tomto svete da tolko pochopenia a lasky. Aj ked nie su moje deti, su deti a tie potrebuju hlavne svojich rodicov.
Uprimne mna osobne prekvapuje, ze chcem mat od jeho deti odstup. Je mi luto, ze to takto hovorim, ale je to pravda. Som v tom smere citovo zaseknuta. Vnimam, ze sa o spolocny vztah so mnou velmi nesnazia. A ja im to nechcem vnucovat. Zasluzia si tiez pokoj. Myslim, ze mali toho dost od vlastnych rodicov. A uprimne si myslim, ze im, aj ich mame a aj mojmu partnerovi, na tych detoch zalezi. Len oni dvaja nevychadzaju a podkopavaju sa. A deti potom nevedia ako sa maju chovat. Ja neviem ako sa mam chovat. A ten novy partner od ex je taky pasivny a nechava velenie svojej zene, ktora sa o nho asi aj financne stara a on pomaha viac v domacnosti.
Ja sa iba spytujem, ci toto moze fungovat. Uz som aj svojmu parnerovi navrhla, ze on bude potom s dietatom a bude na polovycnom uvazku. Hold bude sa musiet vysporiadat s faktom, ze vsetko co zarobi bude pojde jeho ex. Lebo ona jednoznacne z neho dostane peniaze. A ked jej on urobil dve deti, tak by aj mala.
Co ma trapi je, ze on si neuvedomuje situaciu. Napriklad, ze ani ja a ani jeho ex nebudeme same financovat a vychovavat tie spolocne deti a on si bude chodit von na party, za kamaratmi a financovat motorku. On si to zial vobec neuvedomuje a ja som mu razne povedala, ze o tomto sa aj pravne poradime a doriesime to.
Lebo ak nie, ak to nebude vyriesene po pravnej stranke. Aj aby jeho ex a deti boli v poriadku. A aby si on uvedomil, ze ak chce rodinu, musi zmenit svoj zivot a dospiet.
On mi signalizuje, ze pripraveny je. Ale ked ide o to, ze chce ist von s kamaratmi, co je niekedy viac krat do tyzdna a ze to finacne nepojdu spolu a ze je vlastne ba mizine.
Neviem, ako velmi to cele chce. Lebo ako teraz zije, tam deti nepasuju. Uz ich ma dve. Bez uvazovania by mbe urobil tretie dieta. Stabilnu pracu nikdy nemal.
Takze, ci bude vediet tahat domacnost a nemat vlastne ziadne peniaze , pretoze to co zarobi na polovicny uvazok pojde vsetko jeho ex. A asi volny cas on moc nebude mat. Tak toto mu chcem ozrejmit. Asi si od kamaratky poziciam jej dieta ba tyzden male a ja budem chodit to prace a on si zoberie tyzden volno a nech otestuje ako to dava.
Ci je skutocne taky zodpovedny?
Ja vidim, ze jeho ex finacne to tiahne a aj vychovu. Pomaha jej novy partner, ktory je zial na nej aj financne zavisli. A ona splaca si splaca dom. A od mojho partnera jej tiez pojdu znacne financie. Aj ked to cele nie je ziadna vyhra ani pre nu.
A ja sa jednoducho spytujem, ci toto cele moze vobec fungovat.
vyhladaj si skor terapeuta nez psychiatra. Ten ti asi len predpise lieky. Ty si musis vyliecit traumu nemilovaneho dietata. Mozno aj preto sa upnes na akehokolvek cloveka, ktroy ti prejavi najmensiu naklonnost. Vy dvaja nemajte spolu dieta, (aspon zatial) lebo na svet pribudne dalsia osoba, ktora sa bude trapit. Dieta potrebuje vela lasky. Ste schopni mu ju dat? Podla toho ako priatel "nevychovava svoje dcery", tomu velmi neverim.
@h2 ahoj, velmi Ti dakujem za zdielanie skusenosti a myslim, ze by mi pomohlo zrealnit urcite predstavy. Lebo clovek poriadne nevie do coho ide...
Prosim odpovedaj, tak ako je to pre Teba prijemne. Aj ak iba ciastocne. Kazda skusenost s takouto situaciou je pre mna velmi cenna.
zaujimalo by ma aky mas vztah s jeho byvalou a ako ste to vyriesili? Taktiez ci Ta jeho deti s druhou zenou prijali a co od Teba ocakavaju? Aky mas s nimi vztah Ty? a ake su ich zivoty v dospelosti? Aky maju vztah k Vasemu dietatu? A kludne aj tak vseobecne - co bol recept na to, aby ste tu situaciu zvladli?
@patchworkjezlozity ahoj, ja som dočítala, a prvé čo ti chcem povedať je, že najskôr musíš uzdraviť seba na to aby si vedela mať zdravý vzťah. Tento vzťah ním zdravý rozhodne nie je, on je podľa mňa utápajúci sa muž po nešťastnom vzťahu a nevidí svoju budúcnosť nejako ružovo. Z jeho strany mi to nepríde ako laska, skôr ako nejaké "bezpečné útočisko" a z tvojej je to skôr závislosť a zúfalá túžba po láske a naplnení potrieb toho malého dievčatka ktorým si kedysi bola. Jeho deti a ex budú v jeho živote už navždy, pokiaľ budete mať spolu dieťa, nebude to dobré- ešte viac sa ukáže jeho nestabilita, nezodpovednosť a tie deti tam určite "pretláčať" bude.
Máš 36, nie 106, môžeš ho opustiť a do roka nájsť lepšieho. Alebo môžeš ostať sama a nájsť priateľov, žiť šťastne. Ja som to pochopila tak, že dieťa moc nechceš, skôr jeho iniciatíva. Nemusíš mať dieťa na to aby si sa cítila plnohodnotne a nemusí to ani znamenať že ostaneš sama. Ale najskôr musíš uzdraviť seba, vyriešiť si svoje traumy z detstva, to ti pomôže nabrať nový pohľad na svet, budeš pozitívnejšia a takých ľudí potom k sebe pritiahneš. Viem o čom hovorím, tiež som mala brutálne detstvo, prešla som toxických závislými vzťahmi. Opusti ho a vylieč sa, uvidíš že to bude lepšie ako ten život ktorý ti on ponúka.
Odporúčam ti knižku a profil na insta Deti jsou taky lidi. Je to najmä o traumách z detstva, mne tá knižka otvorila oči a pomohla začať myslieť inak.
A v dobrom, mohla by si kľudne vydávať ebooky ako kariérny plán ak ťa tvoja práca nebaví, pretože podľa mňa ten text bol zaujímavý až prozaický. Držím ti palce nech už sa rozhodneš akokoľvek. 🙂
Ja som to docitala ale neviem, ci viem uplne poradit je to splet roznych problemov v jednom, jedine mi napadlo to urcite riesit s odbornikom, nikdy nie je neskoro zacat riesit svoje mentalne rozpolozenie, detske traumy a uz len tym, sa vela problemov postupne bude riesit. Nezahadzovala by som to argumentom: budem riesit problemy a nebudem zit, prave naopak, nikdy nie je neskoro a dolezite je zacat, pretoze takto budes na jednom mieste a tocit sa v kruhu