Mladší partner - za a proti
Ahoj baby. V hlave mám zmätok a preto prosím o Váš názor. Mám 37 a okolo mňa sa krúti 30 ročný mladý muž. Rozumný, inteligentný, zamestnaný a vie o mne dosť. Išli by ste do takého vzťahu....?
súhlasím s @oldman50plus... ono v mladom veku okolo 30-40-ky je to ok, tam ten rozdiel nie je taký viditeľný. Ale chlap okolo 50-ky a žena okolo 50-ky je veľký rozdiel. Chlap päťdesiatnik chytá ten správny šedivý šmrnc a ak o seba dbá, tak je tak akurát zrelý... ale žena päťdesiatnička je žena v začínajúcej menopauze, hormóny odchádzajú a poväčšine ženy už toľko nevládzu, začínajú priberať (ak nepopriberali po deťoch 😝 ), postava sa udržuje ťažšie... a žena päťdesiatnička mať doma štyridsiatnika si ja osobne neviem veľmi predstaviť. Mám kolegyne práve v tomto veku a skutočne výkonnosť, energia ide rapídne dole.... jedna z nich má doma rovesníka, ale vizuálne ona je už teta a on je ešte mladý chlap...
@bublinkaj keď nevyskúšaš, nebudeš vedieť... sú rôzne typy vzťahov a len ty vieš, čo od vzťahu očakávaš... ak chceš zakladať rodinu, bola by som opatrnejšia, ale ak chceš len partnera, tak by som to skúsila....
Bublinka a tebe to vyšlo ako? Tuším ty si začala tuto diskusiu, láska pokial je tak je krásna v každom veku
Ja neviem ale ja si vzdy soomeniem na toho australskeho herca jackman - ta jeho zena vypada ako jeho matka a tak by som veru dopadnut nechcela😅😅😅
Suhlasim so 0silvia0.
Muz je aj vo vacsine pripadov o 5-6 rokov starsi ako zena. Celkovo je nastavene posunutie, ze aj babu v 18 zaujme skor ten 22-23 rocny, kedze zeny dospievaju psychicky aj fyzicky rychlejsie, "pubertalny" rovesnik ju moc nezaujme. Ten 22-23 rocny je uz rozumnejsi, zrelsi a aj financne je na tom urcite lepsie ako rovesnik zo skoly,... Medzi 22-35/40 je to uz zhruba jedno, obaja su na rovnakej urovni. Zeny potom po 40tke starnu rychlejsie, ten muz sa "drzi" do 50tky, po 50tke potom dobieha rozdiel (... a aj skor umrie).
Skus to a uvidis. Vo vela pripadoch to funguje, mozno budes prave ta vynimka, ze vam to vydrzi. Rozdiel je iba v tom, ze je vyssia pravdepodobnost, ze par starsi muz/mladsia zena vydrzia spolu ako rovesnici, ci opacna kombinacia mladsi muz/starsia zena. Ak si rozumeju, tak vek nebude hrat taku rolu. Ak si nerozumeju, vekovy rozdiel iba prispeje k rychlejsiemu rozchodu...
Kamaratka ma tiez teraz dilemu ci je 13 rocny vekovy rozdiel velky, co si myslite?
Ale diskusia začala že o 37 ročnú ženu ma záujem 30 ročný muž ktorý nemá rodinu , vačšinou sa spamätá vtedy keď žena vo veku kedy je este zaľúbená on ju odkopne a založí si rodinu s rovesníčkou...
Ahoj.neviem prečo všetky,alebo teda väčšina píšete,že si skôr či neskôr nájde mladšiu.a kebyze ma staršieho alebo rovesníka,tak ten si nemôže nájsť mladšiu?ja mám 39,partner 32.bol ženatý s rovesnickou,neklapalo to.Nemali ani deti.našiel si mňa.Ja mám 12 ročného syna, spolu máme ročné dvojčatá.rozumieme si a nemám pocit,že by ma chcel vymeniť.keby všetky ženy tak uvažovali,že "čo ak ma opustí kvôli mladšej",tak by neexistovalo veľa vzťahov.Treba skúsiť,možno je pre teba ten pravý.
@miricka77 Absolutne s tebou súhlasím. Už som tu písala . My sme s manželom 15 rokov máme 14 ročného syna a manžel /hoci je veľmi atraktívny/ sa neobzerá za mladšími, lebo ako hovorí "načo by to robil ak mu nič nechýba v tomto vzťahu" Čiže je to o tých dvoch a ich vzťahu a nie o veku.
A na druhej strane poznám x-prípadov, kde sa 60 ročný pán /manželka 50tnička/ odsťahoval k 30 ročnej sekretárke. Netvrdím, že možno v neskoršom veku nebude treba riešiť problémy spojené s vekovým rozdielom??? Ale ktoré manželstvo nerieši problémy? Ide o to či ich vyriešite, alebo to vzdáte.
aj moja kamaratka ma 37 rokov a ma priatela 30 rocneho, zatial im to klape no a snad aj bude.. to zalezi od povahy podla mna vsetko, ako si rozumeju a tak
Dajujem Vam. Uz nemusite radiť, nešla som do toho.... .
@bublinkaj nie?? A preco nie? Stalo sa nieco, co ta odradilo?
@bublinkaj ja byť tebou dám tomu aspoň šancu, ak ťa neodrádzalo nič vážnejšie, ako je ten vekový rozdiel...ja mám síce opačný prípad, mám muža staršieho o 16 rokov, ale nikdy som to neriešila...platonicky som do neho bola zamilovaná od 16 tich a oplatilo sa mi počkať takmer 7 rokov po ktorých prišiel na to, že tú pravú mal celý čas pod nosom 🙂
Este je mozne ze bublinka uz nechce rodinu a mladsi by o par rokov chcel...trosku ro chapem aj ked mozno to tak nieje
@0silvia0 náš príbeh je vtipný, zaujímavý, osudový, pre niektorých nenávidený 😀 a neviem čo ešte 🙂 kde sa viac krát potvrdilo, že nikdy nehovor nikdy, a ja sama si vravím, že aká sranda, zvláštnosť, náhody že sme nakoniec manželia 🙂 ale toto rozprávanie asi to nepatrí do tejto témy 🙂
ANO...mám síce len o 2,5 roka mladšieho"zajačika"..ale vek su len čísla a ak to srdce chce,tak by som neváhala aj o 10 čočnom rozdiele 🙂
@ludka140281 Mas pravdu vek su len cisla a nezalezi na nich az tak 🙂
@mirunkad Je to skoda veru,, mohla si to sem napisat, viacere by to zaujimalo 🙂
nechcem tu pisať celu novelu, ale bolo to s nami asi takto: ked som mala 16 rokov, rozhodla som sa, že chcem hrať na jeden hudobný nástroj. Dala som to do google, že kde by sa dal zohnať, kedže v hudobninách to bežne nepredávajú. A hľa, že výrobca 5 km od môjho bydliska, si vravím, aká super náhoda, idem tam. Pre istotu som samozrejme zobrala so sebou najlepšiu kamošku 🙂 Keď sme prišli, zoznámili sme sa a pán majster hneď zahral, predviedol, požičal, dal vyskúšať...a ani neviem čím ma tak očaril, asi tým svojim talentom (je v hraní na tento nástroj považovaný za naj na Slovensku) mal pekné ruky, modré oči, a taký milý humor...hneď sa mi páčil 🙂 a samozrejme sme to hneď po odchode s kamoškou rozobrali na šrouby (ako 16 ročné baby) a ona mi vtedy povedala: Videla si ako sa na teba pri bránke pekne pozeral? No a z toho som žila dosť dlho, samozrejme platonická láska, ktorú som mohla s kamoškou riešiť 🙂 No a keď som si prišla pre hotový nástroj, nejako sme si znovu padli do oka, a písali si, chodili von, asi po pol roku padla aj malá pusa (ale kedže on mal vtedy 32 rokov, nejako ho odradil môj vek a z ničoho nič sa potom odlmčal) aj keď kamaráti sme ostali, lebo sme sa stretávali na stretnutiach s ľudmi čo hrajú a podobne...mne sa páčil stále a keď som bola v jeho spoločnosti, tak motýle v bruchu a pod. ale vedela som, že on o mňa zrejme záujem nemá...aj keď ja som mu to dávala patrične najavo. Prešli nejaké roky, ja som mala nejakých tých svojich frajerov, on tiež mal nejaké avantúry, a keď som mala 18 rokov, prihlásila som sa do hudobnej školy už ako dospelý študent, kde on tento nástroj vyučoval. To zas bolo! Zasa to na mňa prišlo, a časom som sa tešila viac na neho, ako na hranie 🙂 stretávali sme sa občas na pivku a pod. u neho doma som bola ako doma 🙂 jeho rodičia ma mali radi...aaaleee...v 18tich prišiel do môjho života nový chlap - do ktorého som sa zaľúbila (člen kapely môjho terajšieho muža) a kedže on sa ku mne stále napriek mojim náznakom nevedel jednoznačne vyjadriť, začala som sa venovať novej - konečne reálnej a nie len platonickej láske. A zrovna vtedy, mi dal on prvé náznaky, lenže už bolo neskoro....S priateľom sme boli spolu 4 roky mimo môjho bydliska, ďaleko od môjho terajšieho muža. Ale keď som prišla domov, vždy sme šli spolu na pivo, niekde von pokecať. Môj vtedajší priateľ vždy vravel, že "on mi ťa závidí, tak mu treba a pod." Ale ja som ho vždy niekde v kútiku srdca a spomienok ľúbila...keď sme sa na pive stretli, vždy som z toho mala 3 dni hlavu v oblakoch, aj keď som veľmi ľúbila vtedajšieho priateľa a bola mu vždy verná. Mali sme zariadenú domácnosť, kúpili sme pozemok na dom a pod, proste chystali spoločný život. Ale raz, keď som sa zase stretla na pivku s mojím terajším manželom, a vypili sme toho o trochu viac, to som už mala asi 2O rokov, som mu povedala narovinu, že či celé tie roky nevidel, že som do neho bola zamilovaná a že keby mi vtedy dal tiež niečo najavo, boli by sme spolu, a že do neho istým spôsobom budem zamilovaná stále. prekvapilo ho to, vtedy sme sa aj pobozkali, a on zahlásil, že vyhlási môjmu vtedajšiemu vojnu..šli sme po pive k nemu domov a tušila som,že sa možno niečo stane...ale nemohla som podviesť, tak som to stopla ešte pred jeho domom a povedala mu, že by som nikdy nikoho nepodviedla, a nemôžem ani teraz. On mi vtedy povedal: ja by som ťa aj tak nikdy nemohol mať rád viac, ako kamarátku." a týmto sme sa rozišli každý svojim smerom.Pre mňa to bolo také zraňujúce (aj keď som ľúbila vtedajšieho) že som si povedala, že už s ním nikdy nikdy nikdy nechcem nič mať, ani keby traktory padali, ani keby ma na kolenách prosil...nikdy proste!! o tomto úlete, že sme sa pobozkali som sa vtedy priznala aj svojmu vtedajšiemu...aaale prešli ďalšie dva roky, to už bol môj vzťah s vtedajším nie moc dobrý, ja som si našla dobrú prácu a odišla od neho do svojho bytu do iného mesta (lebo u neho práca žiadna nebola, a nechcela som byť nezamestnaná - bol to juh slovenska, kde bola práca len snom) prenajala som byt, všetko si sama presťahovala a vtedajšieho volala k sebe, zohnala mu oveľa lepšiu prácu než mal....sľuboval,že príde, potom to zmenil že nie, a takto to menil trištvrte roka, kedy som sa ja raz tešila, raze revala do vankúša, podľa toho, ako sa aktuálne rozhodol....ja som bola sama, na novom mieste, v novej práci, stále sama...nevedela som, či sa na neho môžem spoľahnúť, rátať s ním, nevedela som, na čom som vlastne....chcela som náš vzťah aj posunúť po 4 rokoch k nejakým zásnubám, ale on nemal záujem...až som si raz povedala dosť, nie som jojo, raz ma chjce, raz nechce....dosť...keď mi povedal ďalší raz, že si to zase rozmyslel a nepríde, že nie som jeho hlavná priorita, spýtala som sa ho? dobre? tvoje posledné slovo? keď povedal,že áno tak sa rozhodol, povedala som OK, ale ja už končím, niet cesty späť. Už si chcem konečne aj ja zariadiť život a hlavne vedieť, na čom som. Vtedy moj terajší manžel sa raz ozval, že prišiel z BA z koncertu a nejde mu už spoj domov, či by nemohol u mňa prespať. A ja že dobre, prišiel, prespal, ale nič nebolo. Ja samozrejme zase motýle v bruchu ešte 3 dni..potom prišiel takto ešte 2-3 krát, nikdy sa ale nič medzi nami nestalo, ale keď som mu zas náznakovo napísala, ďakujem, bolo mi s tebou dobre, bla bla...on na to, o láske sa radšej nezhovárajme....no nasral ma zas...ponadávala som mu vtedy v duchu do všetkého možného...a znova si potvdila, že NIKDY NIKDY ho už nechcem, ani mu nič nanaznačím.....keď som ale cez dni dovolenky v práci bola u rodičov, napísal, či nejdem na prechádzku....a ja že, iniciatíva z jeho strany, oooo, tak poďme...šli sme, bolo krásne, ale zas NIČ....vravím si bože, čo tento chlap chce, čo je spomalený ako slimák...hrôza...čo nevidí že aj napriek všetkému som z neho celá "toto"??? samozrejme že som sa snažila tváriť čo najviac neutrálne...a potom sme sa začali stretávať častejšie (na jeho podnet a pozvania von) a po pár stretnutiach večer vonku sa ma konečne opýtal: A nechcela by si so mnou chodiť? vtedy som si neodpustila uštipačnú odpoveď ja, a povedala: veď spolu chodíme nie? či chceš utekať? chudák ostal ticho ale musela som....pozval ma k sebe, až sme sa ocitli v spálni, ale ja som mu povedala, že nie, nemôžem, prepáč, a odišla som...ešte po pár stretnutiach a spoločných výletoch sme sa teda konečne dali oficiálne dokopy a jedného večera, som sa ho len tak spýatala: A počuj, nechcel by si ma za ženu? on: A ty by si ma chcela? ja: Ja vždy. on: Tak dobre. KONIEC debaty. O dva týždne kľačal so zásnubným prsteňom 🙂 a moje NIKDY ho nechcem, aj keby kľačal, a jeho NIKDY ťa nebudem mať viac rád, je teraz hlavným tečom veselých spomienok nášho manželstva. Ja niekedy stále nedokážem uveriť, že človek, po ktorom som skoro 7 rokov túžila, 7 rokov si ho predstavovala, ako puberťáčka vymýšľala podpisy jeho priezviska a vymýšľala mená pre naše deti, je teraz tu, je môj muž, spolu hráme, spolu koncertujeme, a spolu čakáme prvé dieťa......( a čerešnička na záver: môj bývalý, keď to zistil,že som práve s ním - o ktorom celý čas vravel ako mu závidí a tak mu treba, mi narýchlo kupoval snubák a chcel všetko zvrátiť, ešte deň pred svadbou mi písal, aby som sa nevydávala a prešlo to vo veľkú nenávisť, zlomené ego, otrasné telefonáty a sms, neprajnosť a pod. - ale toť je zas iný príbeh)....tak dúfam, že som uspokojila zvedavosť, aj keď sa tu nedali zhrnúť všetky haluze a podrobnosti 🙂
@mirunkad Tak to je riadne novela, idem si to precitat :D
ono je to ťažko súdiť niekoho koho nepoznáme a nevieme ako sa správa k iným ženám a pod. ja som si svojim partnerom istá, som presvedčená o tom že neujde za mladšou, a keby aj...budem mať dieťa a to mi nikto nevezme, to je na celý život, a partner? nový chlap sa vždy nájde keď sa chce 😉 ja som do tohto vzťahu tiež išla s tým že možno dneska zajtra, pobavenie, mal 25 ja 30 keď sme začínali, o 3dni bude mať 28, ja o mesiac 34, čakáme bábo (po ročnom snažilkovaní) a on je šťastný ako blcha 🙂