Môj partner nevychádza s mojím synom, ako to riešiť?
Môj pubertálny šestnásťročný syn a môj životný partner si vôbec nerozumejú a čo je horšie dokonca spolu už ani nekomunikujú, doteraz ich komunikácia prebiehala prostrednícvom mňa, ale to som už odmietla vyčerpaná večným odkazovaním, vysvetlovaním a uzmierovaním. Ocitla som sa "medzi dvoma kameňmi" bojím sa že syn odíde žiť k svojmu otcovi a ten by mu dovolil všetko len aby ukázal že on je lepší ako mama. Nechcem ublížiť ani jednému, ľúbim aj syna aj partnera.
Dobry vecer chcela by som vas poprosit o radu ako mam riesit problem medzi mojim synom ktory ma 9 rokou a mojim priatelom ktory si aj chcu najst k sebe cestu ale nevedia mou syn je hyperaktivny ma poruchy pozornosti a je strasne lutostivy a za vsetko place ked nieco nema nemal nejak dobre dectvo od jeho oca nikdy ho nepohladkal nepostiskal len krik a bytka.terajsi partner ho ma rad dal by mu vsetko len sa strasne hneva ked syn nieco chce a nemozme si dovolit mu to kupit tak za to place a priatela to strasne vytaca potom sa aj my dvaja stale koli tomu a detom hadame ua som z toho zufala uz neviem co robyt aj maly pivie ze ma uja rad a chce aby bol snamy aj priatel ho ma rad len tato prekazka to vsetko rozdeluje a kazi lubim ich obydvoch velmi a uz si neviem rady dakujem za kazdu radu a pomoc
Dobry den.
Ja mam podobny problem ako zakladatelka temi.
Akurat ja som v ulohe nevlastneho otca.
Staram sa o nevlastnych chlapcov uz 9 rokov a teraz ako prisli do puberty nase vstahy okoby ochladli.
Starsi syn je v pohode,vsetko akceptuje je az mile odneho ze pocuvne aj bez kriku.
O rok mladsi je vsak ina kava,ten je trucovity,vsetko co mu poviem je prenho somarina.
Vyhraza sa ze pojde na skolu na internat len aby mal od nas pokoj.Ma pocit ze ho obmedzujeme.Nechce somnou ostavat sam ani somnou travit cas.Pritom som sa mladsiemu viacej venoval a podporoval som ho vo vsetkych jeho zaujmoch.
Chovali sme spolu hady,chodili na burzi,Hrali pocitacove hry,Chodili na chatu kde sme usporiadavali pre deti bojove turnaje,vyrabali luky atd..Zaroven som sa snim vsak aj ucil do skoli kde som musel byt aj nanho zly kedze je hrozny lajdak co sa tyka ucenia a spravania v skole.
Teraz vsak ostalo prenho v pamati len to zle.Akoby som len stale krical,nejde si priznat to ze zasluzene.
Ucieval som sa aj zo starsim,lebo to priatelka nezvladala,aj dostal nejake to zaucho odomna ale ten to berie v pohode.
Vzdy som ich bral ako vlastnych cize aj v dobrom aj zlom.
Ako nevlastny otec som mohol povedat partnerke nech si to vyriesi sama ale tym by som sa degradoval naozaj na nevlastneho otca ale ja to beriem inak.Mam pocit ze mladsi ma berie ako cudzieho.
Aj ked si ho zastanem postavi sa na priatelkynu stranu,respektuje jej nazori a moje nie.V poslednej dobe sa radsej ostanem dlchsie v praci lebo mi je stoho vsetkeho smutno.Maju aj biologickeho otca ale ten nejak nejavy zaujem.Skor jeho brat si ich zobere raz do roka cez prazdnini.Aj ked toho roku boli aj z bio otcom a mladsi bol z toho celi nadseni ze ho zobral na zmrzlinu.Dokonca si ho zastal ze chudak nema peniaze ze co odneho priatelka chce vyzivne ked nema pre seba