Moja dcéra ma vidí negatívne. Čo mám robiť?

Najprv si sadni ty s mužom.Porozpravajte sa o tom a dohodnite sa,že prestanete robiť to a tak všetko,ako doteraz.Robite to zle.Dcera otca vykreslila ako prísneho,prikazovacieho.U teba hľadá oporu,ktorú nemá,lebo ty bojujes s mužom.
Najprv sa upracte vy dvaja a začnite ťahať za jeden koniec povrazu.
A potom si sadnúť s dcérou a rozprávať sa.Vela a dlho.Ako si to predstavuje,čo by chcela,aby sa zmenilo,atď.
Už je neskoro,ale snáď zachránite aspoň niečo.
A ty sa prestaň zduvat jak mala a odchádzať od stola.A netahaj prácu domov.Tvoje deti nemajú s tvojou prácou nič a dávaš im nahovno príklad do zivota

Autorka, je úplne super, že si sa s dcérou porozprávala. Je v poriadku, ak jej povieš aj to, že ťa to, čo napísala zranilo, na druhej strane je ok si priznať aj tie chyby, ktoré človek robí a uisti ju, že ti to nie je jedno a zapracujes na sebe. To, čo sa u vás deje - skús sa jej opýtať, čo by jej pomohlo, čo by potrebovala od teba, ako od mamy. Ty nemusíš byť na jednej či druhej strane, ty potrebuješ byť v tom celom TY.

Ale prečo teda otca ktorý je údajne prísny a treba ju pred ním zastávať vykreslila ako kamarátskeho a v podstate pozitívneho a teba len negatívne.O tomto by som si s nou pohovorila, ako sa nevrsit na "slabších " resp. Na ľuďoch co su v tom nevinne.Mozno aj upustiť trochu zo servisu co jej poskytujes ,lebo si to neváži a berie ako samozrejmosť.

@karolinakr počítas to? 🙂

@doriiis pravda je, ze ujednotit sa nam nedari. ja preferujem laskavy pristup (nie vsak benevolentny), a prisnejsia som, az ked vidim, ze to zacina ist cez nejake hranice a treba ich nastavit. muz preferuje prisny pristup.”

no ale mozem to uzavriet tak, ze mam nejaku spatnu vazbu, aspon viem, co mam zlepsit.

Každá žena je taká ako ta opísala dcéra 🙂 to je nejaká tragédia? Niet nad decku úprimnosť

Ešte fungujú tie smajlíky

@goodidea zeny su urazene a muzi su vzdelani 😅

Ale no tak si úžasná ľudská bytosť kľud tvoja dcéra ta zbožňuje..má 13r to je prudká puberta ..Jesus hlavu hore

Samozrejme sa s dcerou porozpravaj ale zase to nenahanaj do extremu, ze sa budes kajat ako posledny pohan aby toho nezacala zneuzivat. Deti to velmi radi robia. Neverim, ze si ako semetrika od rana do vecera a tvoje dieta je zanedbane po vsetkych strankach. Ako to mate s domacnostou? Robi nieco aj manzel, alebo je vsetko na tebe? Mas cas na kamaratky, konicky, vylety a kina aj bez rodiny?

Ja by som mojej 13-ročnej dcére povedala Asi toľko že keď sa má niekto bude na ňu pýtať tak ju opíšem presne takou aká je....A aby si vedala, aspoň vidíš v akej dobe žijeme, my by sme naše mamy nikdy takto neopisali.. Určite sa netvar, že to je v pohode, pretože hráš proti sebe, ty by si jej pekne mala povedať, že keď ze ta veľmi sklamala a keď si teda podľa nej taká, tak tak taká k nej od teraz aj budeš....

Ahoj autorka a si skutocne takato? Samozrejme, kazda z nas ma svoje dni a tento opis sa zhoduje aj so mnou 2-3dni pred menstruaciou.
Mozno, dcera dostala tuto DU den predtym ako ste sa pohadali.
Opis otca, tiez je zaujimavy, mne sa skor to zda, ze ty si ta prisnejsia, ty mas na nu vyssie naroky, kym otec asi tolko nevyzaduje. Ak dostane napr.3ku, tak ty ju napomenies a otec nepovie nic, tak samozrejme, ze jeho vidi v ruzovom, kym teba nie.
Myslim si to spravne?

@mira0611 nie, je to uplne naopak, prisnejsi je manzel. a necitim sa taka, citim sa ako uplny priemer 🙂

Toto su len pubertacke hormony, staras sa o rodinu, o dceru...neterorrizujes ju, nebijes ju remenom, urcite si ju aj vypocujes ked ma nejaky problem...si dobra matka, len dcera si to este teraz nevazi, neboj ked bude mat 30, tak to bude vidiet inak.

@karolinakr mala som parkrat. Ale skusenost je neprenosna. Svokra ju extremne ponizuje, pred detmi i muzom. On je totalny mamanek, co mama povie, to je svate. Ked bola so mnou na vine a on jej zavolal, uplne panika, ze co mu povie, ze kde je... jej otec tyral jej mamu, velmi ju bil, ona spala niekolkokrat napr. vonku pred dverami, lebo ju vyhodil ako malu, pijan. Ma.partnera, ktory nepije. Podvedome hladala takeho. To, zs vsetko ostatne je na chuja, uz, zial. nevie spraco vat. Tisickrat som jej povedala, ze keby som tak inteligentna ako ona, odidem a v zivote sa neobzriem. Tam treba kvalitnu psychoterapiu, aby to vedela nejak prekonat, uvedomit si. Ona to aj vie, ale zatial sa toci v kruhu.

Ja by som to pre zmenu tak nenenchala.

Som nervózna? Náladová? Precitlivelá? Áno, vážim si, že si si to všimla, dcérka. Preto som sa s tým rozhodla niečo robiť. Mám toho veľa, ale našťastie mám 13 ročnú dcéru a to už je dostatočný vek na to, aby sa pekne zapojila a nahradila ma v nejakých činnostiach. Dostala by zoznam vecí, čo má na starosti, vrátane desiatej. Nie? Budeš hladná, ja by som začala cvičiť jogu a venovať sa sebe a usmievala by som sa na celý svet ako slniečko.

Áno, vzťah to asi nezlepší, ale beztak je to vlastne "nevďačný spratek", tak je to asi už jedno, treba si zachrániť svoju hlavu. 😄

Minimálne na najbližších pár rokov.

Premyslam nad tym, co by som v tom veku napisala ja a co by napisal moj brat. O tych istych rodicoch. Ja urcite pozitivne a on.. asi nie velmi. Ale bolo to hlavne o tom, ako zle sa on v tom veku spraval, takze ani nie o nasich rodicoch. Ich soravanie k nemu bola len reakcia na jeho spravanie. Takze ako taky zavazny feedback by som to nebrala, ale kazdopadne by som sa nad tym zamyslela

@victoriab ne ne ne, to je celé zle..má k tebe dôveru? neurazí sa? čo keby si prečítala knihu
Dospele deti alkoholikov
https://www.martinus.sk/6041-dospele-deti-alkoh...
Nedostatoční pocit vlastní hodnoty
https://www.martinus.sk/authors/heinz-peter-roehr

Ja viem, že sa jej ťažko počúva, ked jej niekto niečo hovorí, ale ked si prečíta knihu, osloví ju..či si to prizná, to je už druhá vec
ale pokiaľ je dobré dievča, to je fakt nechutne, aby druhym robila sluhu
a to detstvo ju poznačilo, to mi je jasné
A tento Rohr, nemecky terapeut píše knihy je veľmi dobrý

@victoriab ak je pravda, čo píšeš, to je brutal zneuživanie.. nech si aspoň tie knihy prečíta, jednu po druhej, myslím, že sa minimálne zamyslí

@karolinakr dakujem za tipy, skusim jej odporucit. Je velmi tazke vymanit sa z toxickeho vztahu. Detstvo a tie vzorce, na ktore sme boli zvyknuti, maju obrovsky vplyv. A clovek musi fakt na tom systematicky robit (ale bez odbornej pomoci to neda), aby nastala zmena.

Môžem pridať svoj uhol pohľadu bez príkras, ja som mala až 15 keď som mala na francúzštine opísať rodinu, a rozhodla som sa až vtedy, že už nebudem klamať, že je všetko ok, a opíšem matku takú, aká naozaj je - že je sebecká, zákerná, ako doma nič nerobí, atď - a to som ešte písala mierne, hodili by sa tam tvrdšie slová, ale vtedy som ešte tomu aj tak nerozumela dostatočne na to, aby som vedela, čo vlastne opisujem. Tiež mi to trvalo nejaké roky, kým som sa do toho bodu dostala a kým som takého človeka prestala prefarbovať peknými farbami a vyrovnala som sa s realitou, aká naozaj je, a naozaj ma to už nebavilo zúfalo tajiť, čo je u nás zle, keď tá matka sa nehanbila hocikomu tvrdiť, že na vine sú jej deti alebo manžel. Neviem, aká je situácia u vás doma, mám príliš málo skladačiek mozaiky na to, aby som mohla povedať, že je to tak, alebo onak. Môžem hovoriť len z vlastnej skúsenosti. Ďalšie dámy tu tiež hovoria svoje skúsenosti, alebo čo majú odpozorované, ako sa niektoré matky snažia stihnúť všetko a potom vyzerajú v očiach dieťaťa nervózne, stále prikazujúce, atď. Ale. niektoré tie učiteľky dobre vedia, aké všelijaké veci sú v rodinách, a napriek tomu takto vyzvedajú. Na základe skuseností by som bola opatrná, ak by som musela jednať s tou učiteľkou.

Ja tiez vnimam svoj vztah s mojimi rodicmi skor negativne ako pozitivne a to ako v detstve tak v puberte ako aj teraz v 38rokoch a mam uz dve deti...moji rodicia sú fajn, lubim ich, aj oni mna, ALE...a negatívnejšie vnimam moj vztah s mamou ako s otcom...mrzi ma to a vzdy bude..pokial ideo moje deti,,syn tretiak ma teraz nakreslil v skole zamracenu/nahnevanu, prislo mi to smutne smiesne, no pravdive to musim uznat..zial.

K tvojej dcere,,zial dcery a matky to bolo avzdy budeu vacsiny komplikovany vztah..jednoducho dve a viac zenskych bytosti v jednej domacnosti = to je vojnove pole..vela si uvedomi az dospeje a dozraje,az bude sama matka,partnerka,zivitelka a pani domaca a to vsetko v jednom,,teraz je len dcera..porozpravaj sa snou ale vklude a bez hnevu a vycitiek, bez obvinovania, no aby vedela o tvojich pocitoch, tie neskryvaj,,skryvanie pocitov je zlo z dob minulych, to kazi vztahy najviac spolu s absenciou rozhovorou

@babydesire môžem sa opýtať, prečo máš negatívny vzťah k rodičom keď sú fajn a ľúbite sa? To sa dá? Aj to vojnové pole s dcérou nie je celkom štandardné. Ešte som sa s tým názorom nestretla, že matka a dcéra medzi sebou bojujú. O čo? Prečo?

Zmeňte svoje spravanie, to je všetko.
Máte šťastie, že ste prišli na to teraz ked ma 13 rokov..mate ešte cas napraviť svoj vzťah s nou aby vás začala vnímať inak.....v 15 rokoch už bude neskoro.
A nelutujte sa....choďte do lesa, vykričte sa na stromy, vyplacte sa ale potom sa vráťte a kľudne povedzte dcére, že ju lubite a ze je nejsikovnejsie dievča a uvarte jej niečo čo má rada a dajte si fajný obed ....kľudne, pokojne....nič nie je viac ako dobrý vzťah a dcéra vám môže byť neskôr dobra kamarátka.
Prajem Vám to, mne dcérka zomrela....tak sa držte a nezabudnite, že každé ráno môžte začať odznova.

@ina2405 presne suhlasim

@danielle799 myslim, ze sme rozhovor s dcerou zvladli dobre. hoci bol emocionalne narocny, po skonceni sme boli obe v pohode a vesele. bala sa sama dat von svoje emocie, ja som ju ubezpecila, ze ju mam stale rovnako rada a nikdy sa to nezmeni, aj ked tie emocie prejavi, aj ked mi povie svoj nazor, aj ked sa jej dari, aj ked nedari.

@nominativ toto je najlepsia rada aku si mohol dat autorke. Mas 100% pravdu.

Po rozvode, som aj ja bola stale nervozna..., mala som toho vela. Kolega mi poradil, nech zapojim syna do chodu domacnosti, lebo sa zblaznim.
Tak dohoda: vyniest kazdy tyzden smeti, upratat si izbu, zo svojej izby vsetok riad vyniest a ulozit do mycky, mycku vylozit, a ked susim v susicke take ako kuchynske utierky uteraky, tak tie poskladat.
Toto je praca na sobotu, umyvacku musi vylozit vzdy, toto mu zaberie cca. 1 hodinu zo soboty, este ked meni postelne pradlo, tak mu dam za ulohu, aby kazde postelne pradlo stiahol. Umyvacku musi vylozit aj cez tyzden. Ked to spocitam tak to je asi 2 hodiny roboty na 7 dni, takze to nie je vela.
1. Vec citi sa sucastou rodiny a je uzitocna, najprv bude protestovat a treba ju viac napominat, nech uz vylozi riad, utrie prach v izbe..., cca.po mesiaci to uz bude automaticke, uz to spravi bez hadok a bez napominania. Tym, ze bude mat tieto ulohy, tak aj vjac bude davat pozor na poriadok vo svojej izbe. Ani si predstavit nevies, ze taketo malickosti ti kolko casu usetria.

Asi je oslobodzujúce, ak sa človek prestane snažiť byť vždy obľúbený. Sú obdobia v živote detí, kedy rodič nie je obľúbený, lebo musí byť prísnejší, lebo s dieťaťom viac pracuje a to nie je vždy príjemné. Čo taká vojtovka, hodiny strávené logopédiou, domácimi úlohami, ktoré dieťaťu nejdú. Určite je potrebné mať a vnímať spätnú väzbu od dieťaťa. Ale odmietam byť zrútená z toho, že v tejto chvíli idem dospievajúcemu synovi na nervy, pretože mu opakujem, že sa musí každý deň sprchovať a prezliekať sa a on je z toho podráždený. Že si musí upratovať izbu, že mu limitujem sedenie pred počítačom. Idem mu na nervy? No nech o tom aj napíše, rada si s ním o tom pohovorím. Ale nie preto, lebo ja sa trápim. Ale preto, aby získal moju perspektívu.