Moja matka je katastrofálna
Ahojte, mam 15 rokov a potrebujem vasu pomoc. Nazov diskusie asi hovori za vsetko. Moja mama a ja mame velmi zly vztah. Niekedy, ked pride z roboty tak sa iba pozdravime a cely zvysok dna az do dalsieho poobedia, ked sa opat vracia z roboty nevidime. Nezaujima sa o moje pocity, o to ako sa mam, ba dokonca ani o moje potreby. Mam mladsiu sestru, ktora je skolopovinna a je iba druhacka, takze sa nedokaze este sama ucit. Takmer vzdy, ked mama nestiha sa jej venujem ja. No to nie je to najhorsie a az tak sa to temy netyka. Moja mama ma priatela a on ma stvorrocnu dceru, ktora je prenho dokonala a ja so sestrou sme tie zle, nevychovane. Vzdy to mame vyhadzuje na oci a myslim si, ze jej pocas tych 3 rokov odkedy s nami jej priatel zije, preskocilo. Normalne az citim, ako ma neznasa. Mozno si poviete, ze je to normalne, ze urcite to vnimam tak len kvoli tomu, ze som v puberte. Ale opak je pravdou. Chodim na gymnazium, kazdy rok prejdem s vyznamenanim, snazim sa ucit co najlepsie, nefajcim,nepijem,nedrogujem, uz pomaly ani na facebook nechodim, pretoze mi o 8-smej bud vypnu wifi alebo mi vezmu ntb,tablet, mimochodom upratujem cely byt,niekedy aj trikrat do tyzdna, musim varit, zehlit , prat a obcas sa venovat sestre a dcere maminho priatela. Vzdy, ked nieco pokazim tak ma mama nazyva nemoznou, ze ona v jej veku uz vsetko dokonale zvladala a obcas na mna vypusti aj skarede slova. Uz neznesiem jej prikazy a tolerovat vsetko, co ona chce, neda sa s nou o nicom normalne pozhovarat, ak nieco chcem bud na mna vybehne, ze nema cas alebo pozrie na mna tak skaredo (vlastne na mna hladi skaredo vzdy), ze by aj najtvrdsie srdce citilo prrvinilo. Neodvravam, nechodim uz takmer ani von, pretoze mi zatrhla vsetky kamaratky a kamaratov, ktori ma vraj kazia a pritom o nich nevie nic, len par nepravdivych alebo polopravdivych klebiet od ludi. Ak ma cirou nahodou pusti po mesiaci von, v zime mozem byt maximalne do 5-tej a pocas leta do 7-mej, pricom deti o 2-3 roky mladsie odomna travia vonku aspon do pol 10 (spokojna by som bola aj s 9). Mojej mame som sa uz snazila dohovorit, ze sa ku mne nesprava dobre a, ze ma nerespektuje, ale marne. Bud som dostala cez usta alebo som vyfasovala riadnu bitku. Otca si nepoznam a nemam nikoho, kto by mi s nou dokazal pomoct. Je velmi zla a trapi ma to, pretoze uz nedokazem hladiet na to,ako sa s laskou stara o moju sestru a na mna vzdy len steka. Naozaj uz nevladzem. Prosim vas, ti, ktori ste si to precitali, reagujte na to a pomozte mi, prosim. Srdecma vdaka ☹ .
@kikina84
ale veď ja som nič iné nenapísala ako nechať to tak a ísť vlastným príkladom. Sama som ti napísala, že to už nezmeníš. Iného človeka sa skutočne nedá zmeniť, keď to nechce on sám. A myslela som to zo spolupatričnosti, nechcela som mudrovať alebo tak... Takže nechápem či si ma zle pochopila alebo máš zlý deň alebo si myslíš, že každý sa ti chce rýpať v živote ako tvoja mama... Želám ti, aby odteraz bol každý tvoj deň len pekný, to myslím úprimne 🙂
@sierra Ahoj, netusim ci najdes nejaku univerzalnu radu. Ale mna drzali peken z kratka do 18. Prva zabava bola az po maturite o makeupe ani nehovorim.
Na druhej strane chapem ze sa potrebujes porozpravat s maminou a ona si nevie najst cas, tak to je zle. Skus jej navrhnut aby si aspon raz za den nasla 15 minut len pre teba, mozno ta vidi ako tu ktora uz nepotrebuje nejaku velku starostlivost, vies a postarat o seba a aj o surodencov v skole nemas problemy, tak to berie tak ze uz ju nepotrebujes... tak jej vysvetli ze chces byt len s nou aj keby ste pri tom mali ist spolu na nakup, ale budete len vy dve...
Ja by som to riesila..!!!
Ked som bola v tvojom veku (budem mat 30), nieco podobne som prezila....
Obtazoval ma mamin dobry znamy,neverila mi, ja a starsia sestra, museli sme vsetko robit. Vsetky domace prace.chcela som new nohavice,skrinu mi vyhadzala, ze nemas toho dost?(nemala som)
Prisli sme zo skoly,cakal nas na stole listocek, co ma kto urobit.ona si prisla z prace a vsetko bolo urobene.
Ked som si ja usta otvorila,remenom som dostala.stale vravela, ze ona mala zle detstvo hento a tamto nemohla a my mame vsetko co potrebujeme....hmmm....to som napisala ZLOMoK z toho vsetkeho...
Nasledok???
S mojim muzom som pomaly 4roky z toho rok sme manzelia.
Prve tri roky som bola nenormalne ziarliva,zacala sa u mna prejavovat panicka porucha...ziarlivost bola az taka hrozna ze som sama vyhladala psychologicku pomoc.
Robili mi testy atd,mala som rozhovor so psychologickou...
Vysledok?
Moja matka je na vine.
Nakolko mi matka v detsve malo lasky prejavovala...teraz mam tu lasku od manzela, bojim sa ze ju stratim a preto moja extremna ziarlivost-to som laicky napisala....
Takze moja rada:ries to!!! Cez psychologa,linku detskej pomoci, jednoducho to ries!
Lebo mne sa nasledky objavily po vyse 10rokoch.
Teraz to mozes ako tak zvladat, ale terajsi zivot ta moze velmi ovplyvnit v buducnosti.
zabudla som-ked som to mojej mame povedala-o psychologovi samozrejme sa branila ze ona chybu neurobila,atd atd....teraz mame sice super vztah ale minulost sa zmenit neda..
Drzim palce....
Ja si myslím tiež, že by si jej mala napísať list, všetko čo ťa trápi,čo ti vadí, v čom jej pomáhaš a že by si bola rada keby ti dovolila aspon kamarátov, že ti chýba tá stará mama, chceš od nej tiež počuť pekné slovo, pochvalu, poďakovanie aj objatie. Si stále jej dcéra, šikovná a múdra a nerobíš jej žiadnu hanbu. Držím palce!!!
Ahoj, ja som mala s mojou mamou velmi chladny vztah a tiez mi cele detstvo chybalo porozumenie pochopenie, takze toto chapem..... to ze Ta udrela ....povazujem to za nezvladnutie situacie z jej strany, ja mam male deti, ale som toho nazoru ze bitka a krik na cely panelak nic neriesia....akurat sa dobre pobavia susedia.....
No myslim si ze aj ju to muselo mrziet, mozno Ti to nevie dat tak najavo, neviem.... kazdopadne skus sa s nou porozpravat, skus vystihnut nejaku vhodnu chvilu..... ak to nepojde, potom by som ja osobne skusila psychologa, ...
Viem pochopit to ze od Teba ziada pomoc, bude to naozaj len pre Tvoje dobro....aj to ze riesi s kym sa stretavas a ked ychodis domov, predsa len sa o Teba boji.... je za Teba zodpovedna, vynosila Ta, porodila, vychovala a kedze otca nepoznas, tak zrejme to mala velmi tazke....ja som na deti tiez sama a to co vsteko to obnasa, kolku starost a obetu to v plnej miere pochopis len ked budes sama matkou.... Okrem toho aj ona je len rodic a tiez robi chyby.....
Prepáčte dievčatá, ja vidím podstatnú chybu v mamine. Mám pocit, že sama nedokáže zvládnuť svoju životnú situáciu, tak si jednoducho našla nejakú obeť-v zmysle "si slabšia tak poslúchaj"
15 ročné dievča, ktoré nepozná svojho otca a čo jej mladšia sestra? Tá tiež nepozná svojho otca? Majú rovnakého otca, alebo každá iného? Mali dievčatá vôbec v rodine nejaký mužský vzor? Ja by som radila navštíviť psychológa mamine, toto krásne múdre dievča to nepotrebuje. Keby jej matka dokázala cez terapiu vyliečiť svoju dušu, nebola by zrejme závislá na vzťahu s terajším partnerom. Veď čo to je za nezmysel, ....že chce od nás odísť tento rok....keď chcem zo vzťahu odísť, tak idem hneď a nestanovujem si časové rozmedzie. Myslím, že rady typu- vydrž, Ti nepomôžu. Vydržať niečo ďalšie tri roky, keď sa to vydržať nedá, je neúnosné. Z pozície môjho veku, by som Ti poradila, aby si si našla psychológa, s ktorým by si zhodnotila danú situáciu. Vzhľadom k tomu, že máš iba 15, by bolo určite potrebné aby pracoval aj s maminou, poprípade so zvyškom rodiny.
Naozaj Ti želám, aby Tvoj život nabral ten správny smer 🙂))
...jaj dievčatá, ospravedľňujem sa. Keď to teraz po sebe čítam, mohlo by to vyznieť, že na jednej strane dávam rady ako dievča psychológa nepotrebuje a v závere jej ho doporučujem navštíviť. Myslela som to tak, aby cez dieťa bola vyšetrená matka.
ja sa asi nestotožním s názormi niektorých mamín ale uprednostňovať dieťa cudzieho chlapa pred vlastnými? Nevenovať sa pocitom a potrebám baby v puberte ktora exceluje v skole,pomáha a stará sa. Veď tá mamina má doma dokonalú slúžku na ktorej si ventiluje svoj stres a nervi z bohvie čoho.... Ja len dúfam že ťa to nevytočí natoľko aby su robila niečo z trucu.... 😖 Si určite skvelá baba a máš rozumu dosť preto pomôže fakt iba to skúsiť sa s niekým z rodiny trebárs o tom poradiť najlepšie s babkou alebo niekým koho si tvoja mama váži ale nenechaj sa ďalej osočovať typom že si neschopná a podobne. Veď by mohla byť celá šťastná že sa postaráš,že upratuješ,venuješ sa sestre-sestrám.... Ja ťa obdivujem dievča koľko toho vydržíš. Držím ti palce nech si mamina uvedomí že si vlastne super dieťa a že má v tebe skrytý poklad na ktorý sa môže spoľahnúť. Nikdy sa nepodceňuj....
@sierra
aj my dve s mamou sme dve rozdielne povahy. Ja som bola vždy rezervovaný introvert, moja mama silný extrovert, taký ženský typ, ktorú zaujímajú samé ženské veci (móda, klebetenie, rozoberanie svojich pocitov pomaly s celou rodinou). Ja som si vždy všetko riešila sama v sebe a nemala som potrebu zdieľať svoj život s polovicou sveta 🙂 Mám ešte dve sestry. Mama sa nás snažila pretvoriť na svoj obraz, ale my sme jednoducho nedokázali byť ako ona, to jednoducho nejde a nejde, povaha človeka sa zmeniť nedá... tiež nám to preto neklapalo. Ale zasa sa moja mama nesprávala až tak despoticky ako tvoja. Nikdy v živote som od nikoho nedostala facku, ani preplesk. Mojej mame sa jednoducho nepodarilo zmeniť nás. Dnes nám závidí aký máme vzťah so svojimi deťmi. Častokrát nám to povie, ako nám závidí tento vzťah a povie, že vy ste také neboli... nevidí že je to ona, ktorá neakceptovala našu inakosť...