Moja matka je katastrofálna

@sierra
ahoj, ja som s mamou nikdy nemala blízky vzťah, nemala som pocit, že mi rozumie, vlastne mi nevie rozumieť, lebo je celkom iná ako ja a vníma všetko zo svojej strany. Podľa toho, čo píšeš, ťa mama vníma tak, akoby už s tebou nemusela budovať vzťah, nemá na to energiu, záujem, má čo robiť s mladšou sestrou a s dcérou priateľa... evidentne má problém sama so sebou, so vzťahom s priateľom a na teba jej už nezostáva energia a myslí si, že stačí dať príkazy, sem-tam facku a myslí si, že všetko bude fungovať. Cez svoje problémy nevidí, ako veľmi ti ubližuje. Podľa tvojho štýlu písania je zrejmé, že si inteligentné, vnímavé dievča. Verím, že ťa bolí, že ťa mama len okrikuje a správa sa k tebe ako k Popoluške, ventiluje si na tebe jej problémy, čo by samozrejme nemala. Ak sa s mamou nedá normálne porozprávať, ako píšeš, ber situáciu takú aká je. Ak mama nie je schopná citu voči tebe, neočakávaj to, netráp sa tým, jednoducho sa s tým zmier. A hovor si, že to nie je tvoja chyba, to tvoja mama má problém a nevie ako ho riešiť... dospelí nie sú dokonalí, matky nie sú dokonalé, otcovia nie sú dokonalí. Cítim, že potrebuješ lásku, ale sama vidíš, že tvoja mama nie je schopná ti ju prejaviť. Je to jej problém!!! Si teraz v citlivom veku, ale raz budeš aj ty milovaná tak ako si zaslúžiš, také dobré dievča ako ty si nájde určite úžasného muža, s ktorým budeš šťastná. Len musíš byť trpezlivá, časom určite aj mama pochopí akú chybu robila, ale sama vidíš, teraz to nedokáže vidieť, vnímať...

@sierra si inteligentné dievča (na rozdiel od jednej dospelej ženy,ktorá ti tu perlila samé dobré rady),tak sa skús zamyslieť.Si v kritickom veku,kedy už nie si dieťa,ale ešte ani žena. A tvoja mama sa o teba bojí. Dokonale ju pochopíš až keď sa ty sama jedného dňa staneš matkou. Je chvályhodné,že jej v domácnosti pomáhaš,určite tvoju pomoc veľmi potrebuje.A o tvojich pocitoch sa s ňou skús porozprávať. Možno má priveľa starostí (jej priateľ ju asi tiež nešetrí),tak jej unikajú niektoré skutočnosti. Skús jej povedať,že aj keď on odíde,budeš pri nej stáť a budeš jej oporou.

Skús si o tom trochu pohovoriť s maminým priateľom. Veď keď ešte stále spolu bývate, tak sa to dotýka aj jeho, moc o ňom nepíšeš, tak asi ho zo svojho problému vyčleňuješ a to nie je dobré. Skús to brať tak, že ste normálna rodina, nie toto je moje dieťa, toto tvoje. Tým pomôžeš mame aj sebe a aj všetkým v rodine. Mohlo by to priateľa tvojej mamy motivovať k tomu, aby viac pomáhal v domácnosti. Tvoja mama je očividne veľmi pracovitá a moc sa nad vzťahmi nezamýšľa, tak jej skus v tom pomôcť.

veru neotočia mam ležiacu postihnutu dcerku ktora zomiera ťažko a pomaly a okrem toho dakujem za upozornenie ale je to môj nazor a čo by urobili moje deti tak to neriešim ja sa zaoberam uplne inymi problemamy a to že moja dcerka zomiera v krutych bolestiach a nie hlupostami či by mi ukazala vnučata to čo preživam ja to nema s tym nič spoločne napisala som svoj nazor že matka da prednosť pred vlastnou dcerou nejakemu plytkemu človeku čo jej za to ani nestoji tak že prosim ťa veľmi pekne napisala som svoj nazor a to mi nikto nemôže zobrať asi si si nevšimla na konci že som pisala že si musi najsť tu spravnu cestu neviem prečo si sa zaujala prave na mňa ked tu je milon negativnych nazorov od rôznych mamičiek tak neviem prečo prave mňa ale ešte čo ťa zaujima že či aj robim svojmu nicku česť je to na diskutovanie nenadavala som tu nikomu , vulgrne som sa nechovala tak neviem prečo do mňa zadrapuješ ked ma nepoznaš a veľmi by som si želala že by moja dcera mňe raz povedala slovo mama žiaľ sa tak nikdy dokiaľ bude žiť nestane tak mi daj pokoj a nerieš ma za svojim nazorom si stojim.

Ako som Ti už napísla do ss, myslím, že mamina Ti krivdí. Ona to teraz nevidí, ale predovšetkým, biť gymnazistku mi príde nedôstojné. Už si niekde na ceste, kde sa premieňaš na ženu a teraz si zvykneš, že násiliu treba ustúpiť, pretože matka to myslí s Tebou dobre?
Nie, raz budeš písať do fóra: "Manžel ma udrel s dieťaťom na rukách, čo mám robiť?"
Prečítala som si celú Tvoju správu a ak neklameš, tak treba do toho problému prizvať ďalšieho nestranného pozorovateľa - napr. školského psychológa, prípadne sociálnu pracovníčku. Matke to môže otvoriť oči. Je dospelá, môže povedať prepáč. Lenže cieľom je, aby sa v tom procese urobilo čo najmenej chýb. Ak by si krivdila Ty matke, tak dospelý človek má väčšiu mieru frustračnej tolerancie, ju to nezraní tak, ako Teba. Ja si proste myslím, že dieťa má prednostné právo na ochranu pred dospelým, preto Ti verím a prikláňam sa sa Tvoju stranu.

@sierra Ahoj 🙂 necitala som, co ti pisali ine dievcata, ale tiez by som ti chcela poradit... mas 15 rokov a verim tomu, ze mentalne si na urovni dospelej zeny, takze ta tak beriem. Urcite si zodpovedna, rozumna a inteligentna baba a trapi ta vztah s mamou. Ked sa s nou nemozes porozpravat, tak jej napis list. Normalne napis dopis, v ktorom jej povies o vsetkom co citis, co by si chcela, ale aj to, ze ju lubis... list jej napr. nechaj v spalni vecer a uvidis, ako sa mamina zachova... ani ja nie som velmi na hovorene slovo, ale vsetko viem vlozit do pisania ... a co sa tyka malovania... ja som sa malovala uz ako 14 rocna, aj vlasy som si farbila a pritom som bola velmi slusna, nikam som nechodila, v skole same jednotky, ziadny alkohol ani fajcenie... praveze je super, ked sa dievca uci, ako sa spravne namalovat, ucesat... normalne si ber sminky so sebou do skoly a na WC-kach sa rano aspon jemne namalujes... a ked pojdes domov, das to dolu... nevidim dovod, preco ti to ma mama zakazovat a prosim ostatne dievcata, nech mi na to nepisu negativne reakcie. Drzim ti palce, papa

si fajn dievca, ale napr. tvoja pomoc v domacnosti je primerana veku, takisto nemalovanie sa, vecierka do isteho casu /ja som od 14 brigadovala na vlastne vreckove, cele prazdniny som sa starala o zverinec u babky a aj o babku,.. v 18 som mohla ist do 12,00 na diskoteku a rano som vstavala na roznos novin, potom domacnost, tiez som mala ciste 1, v 18 som isla na vs a dalej brigadovala,...atd mohla by som toho pisat vela/- problem je to ze mas pocit ze mamina nekomunikuje-mozno ma problem v praci /dnes ti stale hrozi ze o nu mozes prist/ viem ze ju jej problemy neospravedlnuju, skus sa s nou este par x rozpravat,... dnes maju deti /mladez/vela volnosti a potom deti, ktore su vychovavane normalne /cize aj s povinnostami, vedene k zodpovednosti,..atd./ maju pocit krivdy,.. tvoja mamina vas dve zivi sama, ver tomu ze to ma tazke

@charaka ja som prežívala v jej rokoch to isté, vrátanie faciek a úderov, keď som sa snažila čo i len mierne povedať niečo na svoju obranu, o nejakom papulovaní nemohla byť reč, to by som sa ani neodvážila. Holt, ja si myslím, že ak si žena po nejakom čase nájde nový vzťah, tak to niektoré nezvládnu a len aby si udržali svojho nového partnera sú schopné robiť čokolvek. Mne bol môj otčim nesympatický od prvej chvíle čo som ho videla, prišiel mi, už ako malému decku ako maminkin maznáčik, ktorému nebolo treba sa ženiť do 35, mama to nevidela ale po rokoch na to postupne prichádza, mám pocit. Už sa kolkokrát aj mne posťažuje a ja mám len chuť jej povedať, veď vravela som ti, ale na čo by to bolo dobré. U mňa to bolo ako z rozprávky o zlej macoche, len to bol otčim, dal mi facku pred všetkými ešte na ich svadobnej zábave, to som mala 11 rokov a tým u mňa skončil. Neviem, či mu mama za to vôbec dohovorila. Ako som bola staršia, tak som bola rozmaznaný jedináčik, nevychované decko, keď ho mama nepočula tak som bola k***a, to mi povedal keď som mala 16-17. Keď som to chcela riešiť s mamou, tak ma zahriakla, nech to nechám tak, nech nerobím nepokoje v rodine lebo od nás odíde, tak som sa potom naučila byť ticho. A pokoj som začala mať relatívne až keď som odišla na intrák na VŠ.

ale zabudla som ešte, že som skúšala aj spomínané listy...a prvý si možno prečítala, pričom neveriacne točila hlavou, potom mi ešte vynadala aká som drzá, tie dalšie si ani nečítala, pokrčila a skončili v koši

@sierra Mamine zakazy su nato aby nas vychovavali. Ja som mala tiez vela zakazov a musela vraviet kde idem, s kym a kedy pridem. A dnes, ked sa nato pozriem, tak som mame vdacna. Keby mi mama vela veci nezakazovala, tak ktovieco by zo mna vyrastlo. takze ber to z tej lepsej stranky, ze zakazy ta vychovavaju a pripravia do zivota.

@svetlanatina och ale ona nehovorí že problémom sú mamine zákazy, chcela len naznačiť, že sa snaží dodržiavať všetko, čo má stanovené doma. Jej problémom je, že sa mama o ňu nezaujíma a vy jej tu všetci radíte, že si má na to zvyknúť lebo mama má určite problémy v práci, vzťahu atď....len nech si zvykne a bude sem o 15 rokov prispievať témami typu manžel o mňa neprejavuje záujem, alebo nebude prispievať, lebo bude mať pocit že je to normálne, a to teda neni, to je choré. By ma zaujímalo, akú má logiku to, že niekto keď má problémy v práci alebo vo vzťahu s partnerom, tak si snaží si pokaziť ešte aj vzťah so svojim dieťaťom, ktoré chce mať svoju matku rado a chce to isté cítiť aj od nej. Strašne hlúpe.

@floretine
ak sa dievča snaží a matke to stále nedochádza, čo má robiť? Láska, slušnosť sa nedá vynútiť násilím... mám pocit, že jej mama nie je schopná vidieť racionálne, z nadhľadu, veď ona ani nie je schopná vnímať, že ubližuje vlastnej dcére. Myslíš, že jej to zo dňa na deň docvakne, oči sa jej otvoria, ospravedlní sa a bude sa správať tak ako sa matka má správať ku vlastnej dcére? Možno sa to raz stane, ale obávam sa, že tak rýchlo to nebude. Píšeš, že si zažila niečo veľmi podobné, zažila si, že pohnúť s matkou bolo v tom období nemožné, musela sama prísť na určité veci. Skús autorke témy poradiť ty, z vlastných skúseností, čo by si teraz s odstupom času považovala v tej chvíli za potrebné urobiť, čo by jej mohlo pomôcť...

@svetlanatina
mamine zákazy potrebujú len niektoré deti. Autorka témy je dosť vnímavé dievča, toto dievča žiadne príkazy už nepotrebuje, ona tie hranice má už v sebe. Ja som od mamy nikdy žiadne zákazy ani príkazy nedostávala, ja som vždy mala prirodzene vrodené, čo mám ako dodržiavať, jednoducho som veci cítila po svojom. Nepotrebovala som nikdy byť cepovaná. Mňa dokonca mama sama posielala von, lebo podľa nej som bola prílišný domased. V 16-tich som bola s kamarátkami 3 dni na chate, mama mi nikdy nič nezakazovala, nikdy a aj bez jej zákazov zo mňa vyrástol normálny človek.
Týmto chcem len povedať, že sa nedá aplikovať jeden výchovný postup na všetky deti. Každé dieťa je iné a treba k nemu pristupovať individuálne. Ak mám zodpovedné dieťa, viem, že sa mu dá veriť, tak nepotrebuje zákazy a príkazy. Ak mám doma nezodpovedné dieťa, ľachtikára, klamára, tam samozrejme treba byť dôsledný, kontrolovať, prikazovať. Ja sama mám doma zodpovednú dcéru a nezodpovedného syna, takže píšem zo svojich skúseností. Poznám si svoje deti, viem, čo na koho platí a veru každému treba šiť výchovné postupy na mieru. Na to sú rodičia, aby vedeli toto posúdiť, citlivo vyhodnotiť a až potom môžu mať s deťmi ten pravý vzťah. Ak by som praktizovala jeden výchovný postup na obe deti, vždy by som jednému z nich ubližovala a to nechcem.

@0silvia0 v tom veku som sa snažila si nájsť čo najviac záľub, tak som sa prihlásila na klavír, na spev, do zboru, na výtvarnú---každé poobedie som mala niečo, a mohla som sa tam odreagovať a nemyslieť na to, lebo som fakt nevedela velmi myslieť na niečo iné, ako na to, prečo ma nemá mama rada. Vtedy som to tak brala, teraz mi je jasné, že ma má rada, ale svojským spôsobom. A naučila som sa si to tak nebrať, ale trvalo mi to tiež dlho---teraz nemyslím také to, že ona za to nemôže, veď má problémy tam a tam. Proste som si povedala, že ona je tu ten človek, čo má problém. Zlé bolo to, že ak som niekedy niekomu povedala z okolia, čo ma trápi , tak mi nik neveril, lebo mama je taký ten oslnivý typ, čo všetkých ohúri, aká je super ale v súkromí sa správa príšerne neuroticky a všetko je chyba druhých. Základom ale je vedieť, že TO NENI TVOJA CHYBA a nezožierať sa, že čo robíš zle. A možno bude pre teba zadosťučinením, keď to mamke po rokoch docvakne, že nie ten chlap bol ten, na koho sa mala upínať.

@floretine
citujem ťa: "By ma zaujímalo, akú má logiku to, že niekto keď má problémy v práci alebo vo vzťahu s partnerom, tak si snaží si pokaziť ešte aj vzťah so svojim dieťaťom, ktoré chce mať svoju matku rado a chce to isté cítiť aj od nej. Strašne hlúpe"
Logiku v správaní jej matky nehľadaj... ona to nevníma tak, že si kazí vzťah s dieťaťom, ona nevie inak konať, ona nevládze to vidieť racionálne... možno keď sa matka rozíde s priateľom, s ktorým jej to evidentne neklape, a jej dcéra bude stáť pri nej, možno vtedy to všetko pochopí... ty by si tomu najlepšie mala rozumieť, mala si to v jej veku skoro rovnaké... tiež si darmo klopala na matkino srdce, nevidela, nepočula...
ja som s mojou mamou nemala nikdy nejaký vrúcny vzťah, skôr chladný, nikdy ma však neotĺkala, nefackala, s otcom žili relatívne v pohode... tiež som jej vyčítala prečo je taká alebo onaká (nikdy som jej to však nepovedala), ale dnes, keď som veľa vecí pochopila viem, že inak to nevedela, jednoducho som jej odpustila, že mi nedokázala rozumieť, boli sme také odlišné, že nám to nefungovalo, akoby sme žili každá v inom svete. Ona chcela aby sme boli také ako ona a my sme ten jej svet nedokázali prijať, lebo sme boli úplne iné povahy. Dnes tomu rozumiem, chápem, nedokázala svet vidieť tak, ako som ho videla ja, aj dnes je to také, ale akceptujem to a sme schopné spolu komunikovať, stretávať sa a je všetko ok.

@floretine
presne takú oslnivú mamu mám aj ja 🙂 super si to ako dieťa zvládala, človek by neveril, aké sú deti silné a dokážu si poradiť aj samé... autorke témy to určite pomôže.

písala som sem príspevok ale mi ho neodoslalo, lebo mali zrovna nejakú údržbu stránky, tak skúsim ešte raz 🙂...toto je bohužiaľ také mŕtve obdobie, že s týmto stavom veľa nenarobíš, lebo mama ťa považuje stále za dieťa ktoré :má držať hubu a krok"... chcem len stále prízvukovať to, aby si dievča nezvyklo na to, že toto je normálne, lebo jej tu mnoho žienok popísalo, že veď pomáhať treba, že to od nej mama nič hrozné nechce, a malovať sa nemá prečo a že vlastne čo panikári, veď mama má dosť vlastných problémov ....ono je to totiž v takomto veku formovania osobnosti aj strašne nebezpečné...dievča sa môže dostať do stavu, že neni dosť dobrá pre nikoho a pre nič a upadne do takej životnej skepsy. Preto by som kládla dôraz na rozvíjanie záujmov a krúžky, lebo tam si sama môže pre seba dokázať, že je v niečom dobrá a že niečo zvládne a ide jej to, že ju pochváli možno aj niekto iný ako jej mama. Ale tu vzniká aj riziko také(viem z vlastnej skúsenosti) že sa to stane tŕňom v oku pre matku, pretože jej dcére sa v niečom darí a jej samotnej nie...

@sierra ja som prezivala to iste..az na male detajly..a teraz mam 30 rokov a trva to stale..dokonca od prichodu mojej dcery je to horsie..jedine co ti poradim je, ked budes mat 18nast a dokoncis si skolu, utekaj kade lahsie z domu..lebo tvoja mama ma tazku povahu a ludia svoje povahy vacsinou nezmenia,,mozno len na okamih,ked im niekto nieco vytkne sa snaza zmenit,ale skor ci nekor sa k svojim praktikam vrátia..ja lutujem ze som z domu neodisla,matka mi zneprijemnuje stale zivot..najviac ma mrzi to,ze je to moja mama a chova sa kumne ako k nejakej špine..a ked vidim ine deti,ake maju pekne vztahy s rodicmi,vela krat mi je do placu 🙄

@kikina84 neporovnávaj svoj vzťah so vzťahmi ostatných matiek a detí. To už nezmeníš, ak tvoja mama nechce a nenechaj si znepríjemňovať život od svojej matky, si už dávno dospelá. Sústreď sa na budovanie vzťahu medzi sebou a tvojou dcérou, to je teraz podstatné a dôležité. Ukáž svojej mame ako vyzerá ten pravý vzťah medzi matkou a dcérou. Ak to uvidí na vlastné oči, možno pochopí...

@floretine vystihli ste moju situaciu uplne presne!

@0silvia0 teta,ale ja nemam u mamy doveru :/ sama mi to povedala

@floretine ja by som sa velmi rada venovala takymto zalezitostiam, ale nestiham kvoli svojim spominanym povinnostiam

@0silvia0 ked to zazijes potom to rieš..pokial zezazijes moju skusenost a momentalnu situaciu,tak to darmo riešiš..

@sierra by si zaslúžila ta tvoja mama preplesk ☹

ber to tak,ze uz len par rokov a pojdes na vysku,ktoru radim vybrat si veelmi daleko, ak prechadzas na jednotky v skole,tak si budes moct dobre vyberat. A tam an Teba prestane mat matka dosah. Moja babka bola takyto control-freak a na co jej to bolo dobre...na nic...mala som o to vacsiu chut robit veci,ktore dobre neboli. proste prilis vela kontroly a ovladania vie dost skodit. U nas to bolo najprv tak,ze to obhajovali tym,ze ved ma niekto unesie, zabije a neviemco este..hororove scenare, potom prislo to,ze ved ja nemam taku doveru a toto neustale podsuvala babka mojej matke,ktora sa jej nedokazala uplne vzopriet. Nakoniec som si zacala zit vlastny zivot a mam svaty pokoj. Mama sa uvedomila, lebo sa konecne vzoprela niekomu, kto bol v podstate jej imaginarny nepriatel. Musis to brat tak,ze niektore vztahy nefunguju a fungovat nebudu. Moja kamoska to ma snad este horsie nez Ty, s matkou musel prestat komunikovat,lebo jej matke po tom ako ju nechal priatel uplne preskocilo a zacala robit velmi divne veci. Samozrejme,ze Ta to vsetko ovplyvni do buducnosti,ale musis si od toho zachovat zdravy odstup a najma zdravy rozum. Jedine,co Ti poradim ej to este par rokov do skoncenia strednej vydrzat a potom utekat z domu...potom prides matku raz za rok slusne pozriet a po par hodinach sa poberies s tym,ze mas strasne vela prace. Pri kazdom pokuse o nejaky jej zasah ci kontakt budes mat tiez zrovna inu pracu a budes jej mat veelmi vela... 😉 drzim palce!

@kikina84
práveže som niečo podobné zažila, snažila som sa pomôcť, ale keď netreba, v pohode, neriešim, rieš si sama 🙂

@fidka79 no chcem tak vela? Niekedy mi to pride az nemozne pocitovat lasku :-/

@0silvia0 sme dve rozdielne povahy..mozno nam to neklape prave kvoli tomu...