Moja rodina neakceptuje, že sa cítim zle
Neviem ako tu tému nazvať. Ani neviem, čo chcem počuť potrebujem si asi iba vyliať srdiečko, pretože ani priateľ mi nejak extra neulavil. Ide o to, že minule sa ma bratranec (starší o 20 rokov takže vekovo by mi mohol byť skôr ujo) pýtal že ako sa mám a ako mi ide škola. Ja s tým, že som si myslela že sa pýta s úprimným záujmom tak som mu narovinu povedala, že sa mi vôbec nedarí, nie som vôbec v štádiu že by ma to bavilo a veľmi sa teším na to, kedy už konečne skoncim a budem pracovať. Chcela som mu aj povedať, že chodím k psychologicke a pomáha mi zvládať to, pretože nie je to len o tom že chvíľu sa cítim zle ale prerástlo to do úplného vyhorenia. Ale to som mu už nepovedala, pretože to, čo mi na tú prvú vetu povedal ma veľmi zamrzelo. V podstate ma začal vychovávať a hovoril veci typu, že by som sa mala spamätať a nemala by som na to srať, pretože ma stále živia moji rodičia a nemôžem im to oplácať tým, že sa mi v škole nedarí. V podstate z toho, že som mu povedala že sa nemám dobre a nebaví ma to momentálne urobil to, že na to kašlem. Potom to ešte začal hovoriť pred jeho priateľkou, samozrejme aj mojej mame. A zrazu mi všetci začali hovoriť, že sa mám viac snažiť, že si mám ešte užiť posledné roky školy lebo potom začne "skutočný život" a ešte len uvidím o čom to je. Ja toto tak nenávidím tieto reči o tom že škola je super pri tom nikto z nich školu nedokončil a mňa majú potrebu súdiť
Strašne si negatívna a hoci neviem aké problémy môžeš mať, ale buď si istá že ešte prídu 100 krát horšie dni a budeš spomínať na toto tvoje,, zlé '' obdobie ako na celkom v pohode etapu života. Takže hlavne sa vzchop, doštuduj a užívaj si život mladej študentky lebo z tých tvojich negatívnych odpovedí mi je jasné, že ťažkým si to robíš len ty sama, pozri sa na život z druhej strany. Bude sa ti žiť ľahšie. A prepáč, dávam za pravdu o 20 rokov staršiemu bratrancovi, ktorý už o živote vir určite niečo viac
Vidíš všetko len čiernobiele, si pesimisticky naladená, nič konkrétne si sem neuviedla tak sa nejeduj, keď si tu odmyslíme rôzne varianty
@katarinka89 to ako keby si matke,ktora riesi alkoholizmus syna napisala,ze riesi kraviny,kym ten syn nema rakovinu.... kazdy ma priblemy "v ramci svojich moznosti", to ale neznamena,ze ju netrapia a ze jej nemozu sposobovat smutok a stres.
Resp. ja uz nemam pravo vnimat nejaku situaciu s mojim dietatom ako problem len preto,ze to dieta mam a niekomu sa nedari? ...
@evamarek77 mna tiez nebavilo chodit do skoly, ucit sa na skusky, pisat velakrat nezmyselne prace... ale praca,ktoru vdaka studiu mam, ma bavi 🙂
@evamarek77 chceš povedať, že si v práci využila každý jeden predmet z ktorého si na vš robila skúšku? lebo ja momentálne možno dva, a odkedy som skončila vš sa už zákony natoľko zmenili, že to čo som sa učila už neplatí.. takže napr. ani mňa škola nebavila a práca (v odbore, ktorý som vyštudovala) ma baví.
osobne si myslím autorka, že ak sa chceš vyrozprávať, musíš si nájsť človeka, ktorý zažíva niečo podobné ako ty.. oni to nemôžu pochopiť pretože sa možno nikdy neocitli v takej situácii ako ty.. a proste nemajú kapacitu to pochopiť.. to je ako keď mne mama/babka/ktokolvek starší povie: teba ešte nič nemôže bolieť veď si mladá.. no objavili sme ameriku 😅 a to je presne to čo tvoje okolie hovorí tebe, pretože Z ICH pohladu je to banalita ale tvoje prežívanie môže byť mizéria.. máš právo, tak ako každý, cítiť sa zle, nanič, keď sa ti nedarí a do toho stres zo školy a málo peňazí.. chápem ťa úplne..
Neviem odkiaľ ženy nabrali, že sa v tvojom príspevku ľutuješ, či si negatívna. Jednoducho máš zlé obdobie a hľadáš momentálne pomoc. Lenže namiesto toho, aby ťa rodina podporila, že teraz momentálne to nedávaš a nedarí sa ti v škole, tak ešte prilievajú olej do ohňa. Nie každého baví VŠ a nie každý na to má... Nierieš druhých, čo si o tebe myslia, vôbec nevedia, čo prežívaš a ako sa momentálne cítiš. Len mudrujú... Človek v každom životnom období /či už ako malé dieťa, škôlkár, školák, VŠ/ môže mať rôzne problémy a vôbec ich netreba zľahčovať rečami typu, že v živote po škole ešte len uvidíš...možno aj neuvidíš a bude ti dokonca lepšie! Verím, že sa ti polepší, o chvíľu bude viacej slniečka a teplo, aj to prispieva k lepšej nálade, treba výjsť do prírody a načerpať silu. Neboj, verím že školu dokončíš a toto zlé obdobie zvládneš. A ešte jedno: je veľmi dobré, že to riešiš, pretože presne takéto emócie, ktoré by si vo svojom vnútri potlačila, spôsobujú vážne choroby ako rakovina a pod. Nech sa ti darí!
@mirkava ja autorke rozumiem. som stastnejsia po skonceni skoly, prave za tu financnu nezavislost a stabilitu 🙂 hoci mam aj v praci zodpovednost, nielen za seba, ale aj podriadenych, skola bola generalne vacsi stres, bola tam ta neistota, co s buducnostou... teraz aj keby sa nieco stalo a stratila som prácu, viem, ze to bude ok, lebo uz mam skusenosti pre pracovny trh a pod.... uz som zo skoly 6r prec a teda jednoznacne som spokojnejsia v tejto faze zivota. cize mozno taku ma autorka predstavu/predpoklad.
Bože ako ja nemám rada tieto kecy (a presne sa vyskytli aj v tejto diskusii). Ja si stále hovorím, že som neskutočne šťastná, že už nemusím chodiť do školy, pretože teraz je to tisíckrát lepšie. Ak máte problém s tým, že musíte riešiť "reálne" problémy (úvodzovky sú tam naschvál, lebo to nie sú skutočné problémy)- prácu, účty, muža, deti, tak ste niečo pohnojili vy. Pre mňa je práca potešením a dobre zarobím, platenie účtov a starostlivosť o rodinu fakt nepovažujem za nejakú ťarchu. Absentujúca empatia je všeobecne problémom v našej spoločnosti a na internete nehovoriac. Kým neumieraš, tak sa nemôžeš ani sťažovať. Autorke držím palce, nech sa časom jej situácia zlepší a aspoň má do budúcna poučenie, že sa neoplatí nikomu hovoriť o svojich pocitoch, lebo namiesto pochopenia dostane len pseudoúbohé kázne (ako aj tu).
No autorka, tak si tu napísala a zistila si, že tak, ako to prekrútil bratranec, prekrútili to aj mnohé komentujúce. To sa hold v živote stáva 🙂 nemám rada zľahčovanie cudzích starostí ani pretláčanie vlastnej skúsenosti ako univerzálneho pravidla. Je úplne ok, že ťa štúdium nebaví a máš pocit, že sa ti nedarí, majú to tak mnohí. Vidím, že máš jasno, že ho aj tak potrebuješ dokončiť, takže nádych výdych, zatni zuby, sústreď sa na cieľ, ku ktorému smeruješ a už sa radšej zdôveruj len skutočne blízkym ľuďom. Mnohí považujú otázku "ako sa máš" len za rečnícku a ani ich vlastne nezaujíma úprimná odpoveď.
@sella38 to je presne to. Nenávidím štúdium ako také, ale odbor ktorý študujem na baví a aj tá práca ma baví.
@lalala94 ďakujem aj za iný názor. Nie že by som chcela počuť len to pozitívne na mňa, ale mám pocit že tie, čo mi tu začali nakladať že sa ľutujem a neviem, čo sú to problémy absolútne nepochopili nič. Momentálne viem porovnať pracovný život so študentským a ešte to aj prežívam naraz. Padám na hubu, ale to nie je to, čo by mi vadilo. Jednoducho sa mi tá škola tak sprotivila, že pracovný stres je oproti tomu relax a buzerácia od vedenia mi prídu ako milé slová.
Bratranec má pravdu, prestaň tu furt fňukať. Nabudúce budeš vedieť, že keď sa ťa niekto opýta ako sa máš, máš odpovedať - fajn.
@svokrinjazykmonika kde ja fňukám? Za to že napíšem že nie vždy sa mám dobre? A kto sa má vždy dobre? Normálne pokračujme v štúdiu tak ako doteraz, nezložila som sa z pár neúspechov, len neviem ako mi malo pomôcť to, že mi niekto začne vyčítať že na to kašlem aj keď sa snažím zo všetkých síl a či je neúspech dôvod na moralizovanie. To, že budem spokojnejšia keď skončím školu a budem pracovať je proste fakt. Nie je to nič neobvyklé nie každý si ten študentský život zrovna užíva.
Porzi, nemusis sa tu roculovat alebo neviem co, proste nabuduce ked zacnu davat prednasku, tak povedz, ze miesto vycitania, nech ti zvysia vreckove aby si 100h mesacne nemusela miesto ucenia travit v praci. A ked s tym maju problem, nech su ticho...
A tiez jedna vec je zauzivana medzi dospelymi, ked sa niekto spyta ako sa mas, povies jednoducho dobre :DDD a nemusim vysvetlovat a riesit nic a nebudu mat co rozoberat. Uprimne rozhovory si nechaj pre kamosky a ludi ktori ti rozumeju.
Mas pravdu, nie kazdy si studentsky zivot uziva, ale ver, ze tie problemy su este nic :D stale... ja som teda pracovala v obore ktory som studovala na vs, a vela krat som nestihala, ale stavy ze mi je naozaj zle a nevladzem som nepoznala aj ked som sa na skusky ucila do 4 rana... za to sa to bezne stavalo ked som zacala pracovat... a kombinovat pracu a ordinu, aj teraz som viac vyhorena ako pred 20rokmi ;) preto tie porovnavania, to nie je ze vyzdvihujeme studentsky zivot na nieco jednoduche a lazo plazo..
@simca06022011 lenže ja som si fakt najivne myslela, že máme spolu úprimný vzťah. Sú ľudia, ktorí nechcú počuť len "dobre" chápeš. O to viac to potom zamrzí. Že sa ten človek vlastne vôbec nezaujíma.
no tak ked na to prides, tak to tak povedz. a kazania pocuvat nemusis, proste sa zdvihnes a ides, alebo ich proste zastavis niecim. Lebo rodina vzdy bude mudrovat... a ked je takto banda na kope, to vravim, ze sa na obet zletia ako supy a zacnu chrlit dobre rady a kritiku... pritom figu o tom vedia.
@simca06022011 v tomto máš pravdu. Inak zaujímavé je, že keď sa "postazujem" niekomu z rodiny, kto si tú vysokú reálne zažil, žiadne mudrovanie nenastane a vedia pochopiť, že to vie byť občas pekne nap..
@sella38 ty vieš čítať aj s porozumením? Prosím, zbytočne mi nepíš, keď poriadne nechápeš. Tie príklady ktoré som uviedla sú len príklady, je XY ďalších ťažkých situácii, ktoré sa mi ani nechce vypisovať. Človek, ktorý má viac rokov, odzite niečo horšie ako je nechuť sa učiť, vie posúdiť, že to čo ona rieši sú asi pre vyzreteho človeka,,hluopostia,,. Autorka neuviedla žiadny konkrétny dôvod. Zrejme preto, že to čo ju trápi by bolo tu hejtovane. Ale môžem sa samozrejme aj mýliť.
Tak si im mala povedať celu pravdu, že je to až take vážne že navštevuješ psychológa, jasne že to berú na ľahkú váhu keď im povieš iba že tá škola nebaví.. tá nebavila ani mna a popravde by som sa do nej nevrátila už nikdy a ani mi v dospelackom živote nechýba študentské obdobie.. podľa mna to rodičia s tebou nemyslia aj s ujom zle, práve preto že oni školu nedokončili tak chcú aby si ju aspoň ty dokončila asi aby si dosiahla viac ako oni a mala viac príležitostí. Ja by som sa s ujom ešte raz porozprávala že ti nebolo prijemne že to takto otocil a hneď to začal rozprávať tvojim rodičom. Nepochopil že si sa mu chcela zdôveriť. A povedala by som mu aj to s tým psychológom aby si možno uvedomil že to nie je len taká blbosť z tvojej strany
@evamarek77 nechcem písať odbor, pretože ten popis, ktorý som dala je dosť špecifický a viem, že moja mama chodí na koníka a keby napíšem čo študujem asi by si to vedela spojiť. Som v predposlednom ročníku a nie je to tak, že by ma to nebavilo. je to pre mňa veľmi zaujímavé a tá práca bude pre mňa idelna, pretože ma to vážne baví. Čo ma nebaví je štúdium ako také, čiže stres, tlak, milión skúšok, seminariek, priebežne predkušavanie. Nikdy som nebola študijný typ a učenie fakt nenávidím, aj keď celkom zvládam, najhoršie na tom som s písanim to je fakt moja achilovka. Radšej by som odrobila 12ku vo fabrike ako 12 hodín písala. Ale už mám skúsenosti aj z praxe a viem, že práca ma bavit bude.
@gabika0825 viem, že to so mnou nemyslia zle. Ale myslím si, že on je zrovna ten typ, že keby poviem že chodím k psychológovi tak bude moralizovať ešte viac. Veď nepovedala som len, že ma to nebaví. Vyslovene som povedala, že sa mi to sype na hlavu a pokazilo sa čo sa dá a on to zobral tak, že som sa na všetko vysrala a jediný môj problém je, že sa malo snažím a žiadny reálny problém nemám.
Tiež mi po škole odľahlo a to dokonca už po strednej. Mala som takú nechuť voči celému školskému systému, že som nešla ani na VŠ. Nikdy v živote mi to nechýbalo, vysokú školu mi v tom období nahradila výborná znalosť jazyka a v podstate z toho žijem doteraz. Nestresuj sa zbytočne, je to prechodné obdobie a bude lepšie.
@katarinka89 veď ja nikde ale nepíšem, že to, čo ma trápi je ten najhorší problém a nikto nemá nič horšie. Proste sa mi momentálne nedarí a nie som z toho práve nadšená. To je celé. Ja nikde nevyplakavam, ako sa mám zle a aká som chudinka. Normálne som sa problémom postavila a riešim ich a prijímam za ne zodpovednost. To že študentský život nemám rada a budem spokojnejšia v práci nie je nič, čo by bolo nejak extra ojedinele.
@evamarek77 mám iba rok a je to moje svetlo na konci tunela. To, že nie som študijný typ je fakt, ale nejak s tým bojujem. A čo sa tej mladosti týka, mladá budem aj po škole, akurát budem mať za čo si ten život užit. Nebudem žiť v meste, kde nájom je väčšina výplaty, tá výplata bude tiež o niečom inom a povedzme si narovinu, hneď sa ľahšie dýcha keď nemusíš premýšľať, či kúpiš mlieko 1,5 alebo si môžeš kúpiť aj 3,5
Kde ty fňukáš? No predsa tu, už na dve strany. Sama píšeš - a kto sa má vždy dobre? No veď nikto moja. Nikto na svete. Tak nechápem čo chceš touto diskusiou vyriešiť. Veď rodina to nemyslela zle, chceli ti len pomôcť. Veď to zober jedným uchom dnu, druhým von. Toto je tak nezmyselná diskusia o ničom. Mám strašne ťažký život, vysoká škola je ťažká, ľutujte ma 🙄
Podla mna je uplne prirodzene, ze sa obcas citite vycerpana a smutna, skratka "bez zivota". Tiez nemam rada, ked sa problemy dietata alebo mladeho cloveka zlahcuju len preto, lebo je jednoducho mlady, t.j. bez velkeho mnozstva zivotnych skusenosti. Ano, nema tolko skusenosti co starsi ludia, ale aj to je normalne, vsak nemal ich este kde nabrat.
Je tiez tazke najst cloveka, ktory si vas vypocuje bez posudenia a pochopi vas, podpori. Kamaratky nejake mate?
Alebo ak by ste zacali chodit do nejakeho kruzku, klubu (nejake spolocne hobby myslim), mozno by ste tam stretli spriaznenu dusu.
A velakrat si clovek lepsie rozumie s cudzim clovekom ako s vlastnou rodinou.
Drzim vam palce, nech najdete silu a odvahu vyjst von zo zacarovaneho kruhu nespokojnosti a mozete sa tesit na krajsie dni! ❤