Moja životná situácia

Chcem len počuť názor niekoho cudzieho. Mala som prácu- zlé platenú, kde by chceli najradšej aby som za najmenší plat robila (a vedela robiť) všetko… tak ma to už začalo štvať a dala som výpoveď s tým, že urobím kurzy a budem sa venovať niečomu inému… mám tridsať takže dosť na to aby som sa mohla rozhodovať čo v živote chcem a čo nie… tie kurzy ale neurobím za noc a je pochopiteľné, že nejaký čas budem sedieť doma 🤷🏽‍♀️ Ja som s tým v pohode, veď všetko trvá nejaký čas… No tu nastáva problém, rodina už rieši, prečo som dala výpoveď, či mi ten plat nestačil (minimálna mzda) a pardon myslím, že ako človek s vysokou školou mám na viac. Či ja si myslím, že hneď prvý mesiac zarobím 1200€. Čakala by som možno trošku podpory od najbližších, ale to sa nestalo. Zatiaľ čo keby takýto krok urobil môj súrodenec, tak by ho asi vychvaľovali do nebies, že aký je šikovný že sa na to dal… priznám sa je mi smutno, posledné obdobie si aj dosť poplačem. Mám možnosť ísť bývať k priateľovi (ktorý je pre mňa v tomto obdobi aj dosť velká záchrana, je to väčšie mesto- viac možností, možno by aj bolo dobre vypadnúť z tohto tu prostredia). Z tých ich rečí mi je zle, som neschopná, aj tak sa mi nebude dariť… je mi z toho ťažko až… ☹️. Ako keby už som sa mala teraz uspokojiť s tým, že zarobiť minimum je ok. A najlepšie keď povedia, že čo vlastne ja chcem milióny zarábať?
Ďakujem. Len som sa chcela ,,vyrozprávať,, 🙂