Moje deti majú veľmi zlý vzťah
Obraciam sa na vás s prosbou, špeciálne na tie, čo už majú dospelé samostatne deti. Mám dve dospelé deti. Mám dvoch synov, ktorý majú negatívny vzťah jeden k druhému, každý je úplne iný odlišný, nerozprávajú sa, nechcú sa stretávať, keď sa vidia na nejakej rodinnej oslave maximálne sa pozdravia a sú si ako cudzí. Veľmi má to ako matku trápi snažila som sa vzťahy zlepsit volať ich na spoločne návštevy ale nič nezabralo. Sedeli tam ako cudzí nemali sa ani len o čom rozprávať. Jednému z nich som sa posťažovala o tom ako má to trápi a on sa snažil kontaktovať brata vymyslieť niečo, kde by utužilo vzťahy no on odmietol vyhováral sa že nemá čas a podobne. Nemal záujem. Nemám pocit, že by som medzi nimi robila niekedy rozdiely čo by mohlo spôsobiť ich nenávisť medzi nimi. Priateľka jedného z nich je veľmi komplikovana myslím, že odkedy je s ňou tak je priepasť medzi nimi ešte väčšia ako bola doposiaľ. Ako matku má to trápi, snažila som sa vyrozprávať s oboma no jeden sa na tu tému nechce baviť druhý to už vzdal. Chalani si už od malička nemali moc čo povedať ale teraz je to ešte horšie. Sú si úplne cudzí. Snažila som sa ich vždy vychovať tak aby si vážili rodinu jeden druhého pomáhali si a jedine čo sa stalo je prázdno medzi nimi. Som z toho veľmi smutná
Ja to tak mam so sestrou. S bratom mam fajn vztah, ale so sestrou si nemam vobec co povedat uz od detstva. Slusne sa bavime, ked sa stretneme u rodicov, ale inak nic. Ak mam byt uprimna, podla mna sa s tym neda nic robit. Aj surodenci su individualne osobnosti a vztah sa neda nasilu vybudovat, ked to neslo nikdy prirodzene. Rodicia nas vychovavali rovnako, neurobili ziadne chyby, rozdiely, nic... Jednoducho si so sestrou nerozumieme a sme prilis rozdielne povahy. Nemusi byt za tym ina pricina.
Autorka nic si nevycitaj.Jednoducho je to tak.A nie je to vobec nic ojedinele a vyzera, ze si nerozumeli uz od detstva.Moji obaja rodicia maju tiez zvlastne vztahy so surodencami.Tiez si nikdy nic nespravili, ale su uplne rozdielni a ani sa nechcu stretavat.Ked uz, tak je to silene.
Nemozes niekoho nutit do vztahu, ale verim, ze ako mamu Ta to trapi.neboj sa, ak by to bola tvoja chyba uz by Ti to jeden z nich urcite vykrical
Nemyslim ze tvoji synovia maju negativny vztah. Oni nemaju ziadny vztah.
Ine by bolo keby jeden druhemu robili zle, ohovarali sa, hadali a osocovali. Ale to ze si nemaju co povedat, je len nestastna zhoda nahod ze maju prilis rozdielne povahy a nepotrebuju sa stretavat ani inac komunikovat.
Mozno by ta prekvapili, ze keby jeden druheho naraz potrebovali, nevahali by si pomoct.
Ja by som ich stale pozvala na rodinne oslavy a vsetko rovnakym dielom. Ak sa postazujes jednemu, treba sa postazovat aj druhemu, a najlepsie sa postazovat obom naraz. Lebo teraz ten co urobil koli tebe prvy krok a bol odmietnuty sa citi urazeny. Len pozvi na oslavy aby mali obaja pocit ze su stale sucastou rodiny ale aj ked si nic nepovedia, nevadi.
Ono je to bežnejsie ako sa zdá. Napríklad moji svokrovci sa tiež vôbec nestretavaju so svojimi súrodencami a to sú každý z viac detí. Ja to neviem pochopiť lebo som jedináčik, príde mi to už divne ak nie extrémne, že nevedia o súrodencoch nič, ani či vôbec žijú vzhľadom na vek, nie to ešte si zavolať alebo sa stretnúť. Nuž vzťahy sú rôzne. 🤷♀️
ked vam tak velmi na tom zalezi tak si ich posadtke osve a spytajte sa preco su veci tak ako su, mozno intuitivne vycitite odkial vietor fuka...ale radim vam netrapit sa, moj brat ma taky vztah ku mne ze posledne roky sa to dostalo az do nenavisti, uz to kole oci kazdemu aj rodicom ale nastastie sa prestali pre to trapit, aj ja a je pokoj
Vy ako matka ste urobili všetko, čo ste mohli pre zlepšenie tohto súrodeneckého vzťahu/nevzťahu, a zvyšok asi dokáže zmeniť už len čas -
poznám pár rodín, kde súrodenci medzi sebou nemali nejak vrelé vzťahy - a tie sa zlepšili, keď si založili rodiny, začali sa viac stretávať s malými deťmi - robiť spoločný program.
Ja nerozumiem tomu, že keď sú ľudia rodina pokrvna tak kde je napísané, že sa musia mať radi? Véd predsa je to ako s priateľmi... Proste bud nám povahovo sedí alebo nie.. Koľko párov sa rozvádza... A je to o tom istom.
Že si nerozumejuj a koniec.. Co na tom, že spolu žili 20 rokov. Každý sme individuum a rodina sú síce naši blízky ale to neznamená, že musíme mať s nimi dobre vzťahy. A vzťah vždy budujú dvaja.... Takže ich nechaj tak. Sú dospeli nech si žijú ako chcú... Vedia prečo to tak cítia a prečo im spolu nie je dobre.
Je mi ľúto, že to tak je, ale myslím, že si ako matka urobila maximum a nič viac s tým nezmôžeš. Ja mám sestru, máme sa radi. Ale je fakt, že sme veľmi rozdielne a nemáme si veľmi čo povedať. Nie je medzi nami nevraživosť, nehádame sa, ani nič také. Len sme proste úplne rozdielne. Sestra žije v zahraničí. Hovorili sme si, ako si budeme písať, volať... dopadlo to tak, že si zavoláme tak raz za 2-3 mesiace. Proste si nemáme o čo povedať, naše telefonáty sú v štýle: "Ahoj, ako sa máš? Ja sa mám dobre. Ste zdraví? To je super, aj my. Ako deti? V poriadku? Tak to je fajn. Rada som Ťa počula, chýbaš mi. Majte sa." ☹️ Aj ma to mrzí, ale neviem, ako to zmeniť.