Moje dieťa chorobne lipne na babke

ja by som to riašila asi dohovorom s mamou,tiež by som neničila ich vzťah,ale raz si mamou ty a dieťa sa musí naučiť ťa poslúchať,lebo to bude hrozné....povedz mame,nech ti pomôe a to takým sposobom,že ked ty niečo povieš a malá uteká za tvojou mamou,nech ona zmení svoje správanie a povie jej,mamičku musíme poslúchať a pod,spolu spapáme toto,alebo urobíme toto....ked uvidí,e aj babka poslúcha mamu tak jej to potom možno pôjde lahšie,zo začiatku možno bude protestovať,lebo bola zvyknutá,že jej robia ústupky,ale možno ked uvidí babku,tak sa pomaly začne prispôsobovať...
@lia09 .....dúfam,že ti to pomôže,vela šťastia,ja som tiež mala takéto problémy so svokrou a to bývame spolu v jednom dvore,museli sme si to vydiskutovať a je to lepšie,hoci viem,že ked je u nich,tak mu núkajú,aj ked príde starká k nám a odchádza,tak malý plakával,hysáky.....ale trpezlivo som mu vysvetlovala,že starká sa ide napapať,alebo dať starkému lieky ....a snažila som sa ho zaujať....a ked nič nepomáhalo,aj svokra sa chcela vrátiť,tak hovorím,nie,už ked raz idete preč,chodte,nech sa mi nenaučí,že plačom všetko dosiahne....musí si vedieť aj poplakať,tak sa mu formuje osobnosť,musí sa mu dostať do tej malej hlavičky,že nie vždy plačom všetko získa a teraz,je tomu u rok,tak si už viac menej zvykol....tak papa

@martina28p pekne napisane, uplne suhlasim. Aj s tym aby babka posluchala mamu 😉 aj s tym nepolavit a nerobit ustupky, ked sa ide tak ide, ak sa raz povie tak, tak sa to uz nemeni, pravidla platia a dodrzuju sa, ak dieta zisti ze raz sa vyvliecie, raz rodic povoli, odpusti, ustupi.. bude to vyzadovat a ocakavat stale. A presne to teraz malicka robi s babkou. Plac jej neublizi 😉 par krat poplace, pohysaci..., netreba si ju vtedy vsimat (nie to este lutovat a mojkat), ju to po chvilke prejde, ale nauci sa, ze tym nic nedosiahne.

Ja si myslím, že to že sa začínajú určovať pravidlá až po pol, trištvrte roku je jednoducho prirodzeným stavom situácie, prvého pol roka nie je prečo riešiť takéto veci a stanovovať babkám pravidlá z jednoduchého dôvodu - dovtedy je dôležité hlavne to či je napapané, prebalené, vyspaté, či dosť kaká a či je dobre oblečené...Až neskôr prichádzajú na rad práve tie veci, či dostane sladkosť, či mu dať to alebo to keď reve a tak ďalej. Takže to nie je tak, že prvého pol roka každému dobre padne, že babka pomáha a potom zrazu idem stanovovať babkám pravidlá...to jednoducho tak vyžaduje momentálna situácia. Hlavne pri prvom dieťati to žiadna žena nevie dopredu (vlastná skúsenosť) tak ťažko môže už pri narodení babkám stanovovať čo áno a čo nie, keď to bude aktuálne zhruba tak za pol roka. Inak aj môj názor je, že tá situácia u @lia09 nie je v poriadku a treba to riešiť. Naozaj nie je dobre, keď tam tá babka je pomaly tak často ako mama alebo otec, potom si z nej urobí dieťa druhého rodiča a ak je ešte taká benevolentná tak to automaticky začne zneužívať - a to netreba brať ako že je to zlo, to je podľa mňa normálna ľudská vlastnosť, veď všetci ideme radšej tam, kde sú k nám dobrí, kde nám napr. dajú lepší plat, pre nás lepšie a výhodnejšie podmienky...To isté robia deti, idú tam, kde dostanú viac sladkostí, kde si môžu zobrať po čom zatúžia. Žiadne dieťa predsa nepôjde samo od seba niekam, kde tieto "výhody" nemá, to je jasné. Že to nie je ale dobré pre jeho vývoj, aby malo všetko po čom mu srdce zapiští už musí vedieť sám rodič a aj to musí vedieť udržať v normálnych hraniciach. Preto aj ja neuznávam moc, aby bola babka neustále prítomná, dieťa musí najväčšiu časť tráviť z rodičmi a prarodičia by mali byť už menej často sa vyskytujúci a aj keď, tak by mali rešpektovať to čo povedia rodičia. To je ale ideál a všetci vieme, že babky sa častokrát "zbláznia" 😀 keď sa narodí vnúča, chcú strašne pomáhať a majú pocit, že vedia všetko lepšie a tak jednoducho do všetkého vnášajú svoje názory, niektorí menej niektorí viac. Ja som teraz fakt rada, že som odolala ako tak svokrinmu nátlaku (bohužiaľ tiež som musela oželieť tú pomoc, ktorá by sa zišla), lebo ona tiež mala tú tendenciu, že by sa k nám najradšej nasťahovala po narodení malej. Tak chodila často, každý druhý deň, ale ja som to obmedzila na 1-2 hodiny, ktoré spolu strávili či už doma alebo na vychádzke a koniec. Takže malá nemá v tom hokej, koho má v prvom rade poslúchať, svokru má veľmi rada ale žiadne revy keď odchádza sa nedejú, ani k nej neuteká, keď ja jej niečo zatrhnem. Našťastie vo väčšine vecí svokra rešpektuje čo ja poviem - ale tiež som si to musela ťažko vydobíjať hlavne v prvom roku života malej, ešte v časoch, keď chcela riešiť, či jej dať ponožky alebo nie, musela si uvedomiť, že ja rozhodnem, či tie ponožky bude mať alebo nie, aj keď som si jej názor vypočula a slušne zaargumentovala, prečo áno alebo nie. Takže podľa mňa by pomohlo v tvojom prípade skutočne trošku obmedziť tie návštevy, nie úplne zatrhnúť, to určite nie, ale napríklad dohodnúť sa s mamou - samozrejme že jej to celé riadne vysvetliť, že prečo, aby to chápala, aby pochopila, že tým vlastne pomôže aj tebe aj vnučke - aby chodila trebars len 2x za týždeň, ak nastane taká situácia, že budeš potrebovať postrážiť kvôli nákupom a tak, tak vtedy už len raz za týdeň, proste trochu zmenšiť čas strávený s babkou a zväčšiť čas strávený s tebou a manželom. A druhá vec, skutočne sa s mamou dohovoriť na tom, že keď ty niečo povieš, tak aj ona to musí akceptovať a podporiť tvoj príkaz alebo zákaz, jednoducho byť na tvojej strane a nie na strane malej. Presne ako to napísala @martina28p nech aj babka poslúcha teba 🙂 určite sa to nezlepší zo dňa na deň, ale ja myslím, že po čase by to mohlo mať úspech, u detí je veľmi veľa vecí o zvyku a o dodržaní stanovených pravidiel - určite treba na nich trvať, lebo dieťa raz dva pochopí, že keď povolíš raz, tak určite aj druhýkrát. A ak ide o náročné dieťa tak tým duplom treba byť asi pevným a rozhodným vo všetkom.

ahoj babky vsetko dovolia a mi sa potom ideme zblaznit kym ich dame do nasich kolaji poznam to treba povedat aby jej nedovolovala to co ty jej zakazujesbudes musiet tvrdsie zasiahnut babka sa zduje ale bohuzial je to tvoje dieta

@lia09
ja som sa zubami nechtami branila tomu aby to aj u nas tak bolo.
mama prisla pomoct... ale po mesiaci aj sla domov...
tak isto aj svokra, aj ked mi bolo tazke radsej som sa naucila urobit to s bolestou ako keby som mala dieta co lipne na babkach ako pises.... :(((( je to smutne ale ja to mam tiez v rodine... u tety....
maly ma 2 roky a si mysli ze babka je mama.... :(((((
je tam non stop.. vsetko dovolene.... skace aj po stole po lampe... jeeeejda uplne v soku ked vidime ze co vsetko ma dovolene.... a ked uvidi babku maly tak automaciky mame ze bye bye... mozes ist a dovtedy reve kym mama neodide...... :(((( a oni sa smeju ze joooj moj zlatik..... = obrovska chyba.....

urcite si to povedz s mamou, ze by si chcela aby dieta vedelo ze kto je mama... v tom neni nic zle....
mama je mama a pochopi..... aj ked byvate spolu nemusite v kuse byt snimi....

@halienka no ona k nam uz nechodi kazdy den,to len do polroku malej.Lebo sa stara o dedka a chodi domov len cez vikend.Takze oni su spolu niekedy len raz za tyzden,niekedy 2krat ale nie viac.Ale nastastie nebyvame spolu lebo by som dceru rovno mohla dat na adopciu a bola by moja sestra.Ja uplne suhlasim so vsetkym,ako som pisala,ja by som toto radila tiez niekomu inemu.Ale je to tazke preto,lebo moja mama pre mna spravila velmi vela a vzdy mi pomohla.Je mi to hrozne blbe povedat jej no teraz neprid,az ked ja budem potrebovat pomoc.Mne to pride sebecke,aj ked viem,ze ine riesenie asi nebude.Ale zas raz za tyzden ze sa stretavaju,to neni take caste

a este ma napadlo,bolo tu spominane ze aj ja som bola vlastne takto vychovavana a mozem povedat,ze nie som ani rozmaznana ani namyslena.Pamatam sa ze ked som bola velmi malinka,stale som trucovala ked som nieco nedostala.Ale velmi rychlo som pochopila a to sama od seba,ze sa k mame nemozem tak spravat a to prave preto ze je namna taka dobre.Ze si to jednoducho nezasluzi.A odvtedy ja som bola dobre dieta,posluchala som a to co mi povedali,som respektovala.Takze ona si umna respekt ziskala prave tou je dobrotou.Ako skolkarka som bola protivna ale potom som uz bola poslusna a toto je moja osobna skusenost

@lia09 , ale tvoja dcérka má zrejme inú povahu ako ty (iné gény sa tam prejavujú, nielen tie tvoje 😉 ) a to čo jednému dieťaťu nemusí až tak ublížiť (určitý typ výchovy), druhému áno.
A ešte ma napadlo, keď si spomínala, že tvoja mama neznesie detský plač. Mohla by si skúsiť argumentovať tým, že ak dieťa necháme všetko si vynútiť plačom, lebo nechceme aby plakalo, v konečnom dôsledku sa tieto deti trápia a plačú viac, ako deti, ktoré majú svoje hranice. Že hoci nechce, aby jej vnučka bola nešťastná, svojím prístupom dosahuje presný opak. To ako ti malá plače a vrieska, keď chce babka odísť, veď aj pre dieťa je to stres, takýto spôsob prežívania a práve svojím správaním toto v tvojej dcérke upevňuje. Rozmaznané deti nie sú spokojnešie a šťastnejšie, práve naopak.

@bodka70 jasne mas pravdu,to som len dala ako priklad,ze ake som mala detstvo ja a ze moja mama je ten najlepsi clovek koho poznam a preto mi to je take tazke.Keby to bola protivna hundrajuca mama,to by bolo ine.Lebo ja som jej uz toto hovorila a vzdy povie ze dobre,nenecha ju robit toto a tamto.Ale akonahle zacne mala plakat,tak vidim na mame,ze je ztoho hotova a tak hrozne ju lutuje,ze jej nedokaze povedat nie.Zas ked si predstavim ze aj ja raz budem babka a moja dcera mi povie ze no dobre mozes vidiet vnuca tak na hodinu raz tyzdenne,to by ma tiez ranilo.Ja ich nechcem odstrkovat zo svojho zivota,ale bola by som rada,keby sa to uz vyriesilo

@lia09 , ja to chápem, napokon tiež poznám zopár "rozmaznávaných" detí, čo sú už teraz dospelí a vyrástli z nich dobrí, sebavedomí a slušní ľudia 😉 . Samotné "rozmaznávanie" myslím v zmysle dať dieťaťu čo najviac lásky a pozornosti napokon určite narobí menej škody ako chladná a tvrdá výchova.
Ja chápem, že mamu máš rada a si jej vďačná, že je to dobrý človek. Ale aj dobrý človek môže uškodiť, napokon hovorí sa, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami.
Ja ti len chcem poradiť, že ak mamu nejde presvedčiť logickými argumentami a "tvrdá" k nej byť nechceš, lebo by ju ranilo, tak na ňu musíš ísť cez city k tebe a k vnučke, že toto vám naozaj ubližuje. Nestačí byť ohľaduplná k mame, musí to ísť aj opačným smerom.

@lia09 my sme si dlho nepísali 😉 myslím že som ti aj zabudla odpovedať na nejakú poštu 😒
som rada,že sa ti dieťa ukľudňuje...ale vidím, že s babkou máme rovnaký problém...ja som to strašne prežívala, že mi chodí pomáhať, aj s psychologičkou som sa radila...mala som pocit, že ju bude vnímať ako mamu... v skratke mi odpovedala, že mám sa tešiť že mi má kto pomôcť.postupne som sa upokojila.snažím sa skôr vnímať pozitíva-že sa môžem najesť, umyť keď je tu...a to by som ani nemala napísať, že mi 3x do týždňa pomáha v noci..za to ma tu ukameňujú.ale malý má spánkovú poruchu a mám tiež len určité fyzické limity...
úplne súhlasím čo tu baby písali, že starí rodičia majú byť len "doplnkoví" nie nahradiť rodičov. keby som tak tušila, že ma život prekvapí a budem mať dieťa kt.je bez pomoci takmer nezvládnuteľné! alebo len za cenu totálneho fyzického aj psych. zruinovania. bola som samostatná osoba čo mame chodila pomáhať a zrazu som odkázaná na jej pomoc. pretože viem,ako a čo si si užila s dcérou, nemaj výčitky že ti mama pomáhala.teraz chodí k vám ozaj len občas, určite si ťa s babkou nezamení.to že je jej vzácnejšia je normál, lebo mama
robí tie zlé veci-oblieka, krmí, uspáva, soplíky ťahá, prebaľuje..a babka je skôr na hranie.alebo tato 😉 teba má istú, ty nie si tak zaujímavá ako milá babka. jasné že situácia je iná keď babka zasahuje alebo nerešpektuje matkinu výchovu.alebo nedajbože svokra 😀 a naozaj neviem ako to riešia trebárs mamičky čo bývajú u svojich rodičov, veď tam babku vidí denne..dieťa môže mať aj viac vzťahových osôb v rámci rodiny.
každá z nás by asi bola rada, keby všetko zvládla sama...niekdy mám pocit, že dnes sa na mamičky kladú extrémne prísne nároky....všetko by mali zvládnuť samé...pritom rešpektovať dieťa, naučiť ho rešpektovať iných...vedieť určiť hranice, používať pevné objatie, naučiť ho zaspávať samé..a dávať pozor aby mu neblížilo vo výchove to alebo ono...byť mu k dispozícii, byť na požiadanie..viem že si asi poviete že je to predsa prirodzené,o tom materstvo je... no áno, ale aby sa nezabudlo že aj matka je len človek. a o čo by sme boli lepšie matky keby sme boli menej unavené.
strašne by som chcela aby som pomoc nepotrebovala...ale život prináša všelijaké prekvapenia. myslela som si že náročné deti sú výmysel nešikovných rodičov..tak mi treba 😀 dopriala by som aj všetkým mamičkám čo sú samé bez pomoci v zahraničí alebo ďaleko od rodičov nejakú dobrú babku po ruke.

@bobsent no ahoj,uz som na vas myslela ze ktovie co je svami.Potom mi napis co nove,este nechodi maly huncut?No mne by ani nevadilo ze knam chodila tak casto.Teraz uz len na par hodin cez vikend.Mas pravdu,to len taky pochopi kto ma take dieta,ake to je uplne na nezvladnutie a prave preto som mojej mame tak vdacna a nechcem jej zakazat alebo obmedzovat stretavanie.Aj ked to kazdy tak radi,nezasluzi si to.Ale zas na druhej strane maju pravdu,ze u nas to uz dalej takto nejde.Najlepsie by bolo,keby som jej ja nezakazala chodit a ona by suhlasila s mojimi podmienkami.Vies vzdy to tak dopadne ked su spolu ze ja zakazujem a ona povoluje.a potom tazko cakat od malej aby ma posluchala,ked ani babka neposlucha.Ja by som chcela,ze ked poviem ze telka nebude a ona zacne revat,aby mama dala zapravdu mne a dohovarala jej,ze mamu musi predsa posluchnut.Ale vacsinou to dopadne tak,ze ja zakazem telku a mama ma zacne presviedcat,ze ved jej zapni nic sa nestane ked bude trocha kukat a potom nakoniec zistim,ze ju nechala kukat aj 3hodiny.No a najvacsia chyba bola ta,ked bola mala a mama bola u nas,vzdy ju ona krmila,drzala na rukach.....Cize preto si mala mysli,ze ked mama je u nas,ze ona ju musi uspat a nakrmit.Lebo to tak bolo predtym a to bola chyba,lenze ja som bola psychicky vycerpana,aj fyzicky preto to tak bolo,ze ona sa onu starala.Existuje len jedno jedine riesenie.Mama mi musi dat zapravdu vzdy a musi stat na mojej strane.No len ci to ona vydrzi??? 😕 Viem ze ty ma uplne chapes,lebo to prezivas.Neviem sice ako si natom s mamou,ci len pomaha alebo aj zasahuje do vychovy?

@lia09 ja som musela žiť so svojimi rodičmi ke´d sa malá narodila. Bývali sme tam do jej 3 rokov a ver, že sa moja mama pekne rozmaznávala, keď bola doma, nemohla som svojej dcére ani za niečo vynadať, alebo zvýšiť hlas, pretože bola schopná na mňa pred malou dobre nakričať. Potom som sa ...hurá...odsťahovala do svojho vytúženého bytu, no to bolo to isté iba v ružovom. nakoniec som si našla priateľa a keď mala Bianka 6 rokov, odsťahovali sme sa 200km od nej. Pre malú to zo začiatku bolo dosť ťažké, pretože pred tým, akonáhle začala babke plakať do telefónu, že chce byť u nej, moja mama prišla a zobrala ju. Ale na túto situáciu si Bianka zvykla, teraz som pre ňu stredobodom vesmíru ja a aj moja mama sa prispôsobila a už je babina taká ako má byť. Bianka k nej chodí iba na prázdniny a po pár dňoch sa už teší domov. Babina je síce z toho smutná, ale aj ona pochopila, že je "iba" babinou a hlavnou osobou som ja. A teraz sme všetci šťastní a tešíme sa na seba.
Občas treba spraviť radikálny rez, aby to ten druhý pochopil a zistil, že nie si neschopná a že sa vieš bez nej bez problémov o dieťatko postarať. Áno, zo začiatku bola pomoc fajn, ale už ju nepotrebuješ. Alebo áno? Tak potom ti nezostáva nič iné, iba to trpieť ďalej.

@mamabiba no tak nemozem povedat ze ju potrebujem ale zasa dobre padne ked mi ju OBCAS postrazia.Ale myslim ze to uz bude len lepsie,teda dufam.Uz sme sa porozpravali ohladne jedenia,ze jej nemozu neustale strkat nieco pod zub,lebo potom poriadne neje.A mama mi dala za pravdu,len som zvedava dokedy to vydrzi 😅

Pokud mate nekdo aspon na obcasne zapujceni "hodnu babku" budeme Vam vdecni, kdyz se s nami podelite..
Muze k nam chodit kazdy den, muze i prespat, varit a uklizet nemusi, staci kdyz bude detem povidat pribehy ze zivota, usmivat se a aspon obcas pohladi... 😢
Budou Vanoce, byl by to ten nejkrasnejsi darek pro me deti...
☹

@lia09 aj malý úspech je úspech k lepšiemu, iba presne ako píšeš..do kedy to vydrží? ja sa s mamou dohodnem, že keď je u nich, tak jej nemá v hračkárstve kupovať nič veľké a hlavne pred vianocami. Vieš s čím mi došla teraz? s bárbinou a celým kaderníctvom. V tom si, bohužiaľ, nepomôžem. Ale už sa mi do výchovy nestará a správa sa ako babina a začala si dávať aj pozor, čo mi pred dcérou povie, pretože si ma moje zlatíčko vždy zastane, aj keď som po nej pred tým nahučala. Ono sa to upraví, len iniciatíva musí prísť z tvojej strany. Občas je to fajn, ale musí to byť iba občas a tvoja mama musí pochopiť, že je "iba" babka a nenaprávať si svoje chyby z minula na tvojej dcére. Bohužiaľ, to babičky, ktoré sú takto pripustené k deťom, robia. Musíš si vybrať. Buď to budeš trpieť aj naďalej, alebo si povieš, že to tú chvíľu, kým bude nadurdená, zvládneš sama a potom sa oddurdí a bude fajn 😉

@lia09 a ešte jeden rozdiel je, keď to občas plánuješ ty, alebo to občas (teda stále) si naplánuje babička a ty sa podľa toho prispôsobuješ.

@mamabiba veľmi pekne si to napísala, super ukážka a super prístup, proste super si to zvládla aj pochopila celú situáciu. Ono to fakt nie je ľahké, ale dá sa to. A chce to čas a trpezlivosť. Keď to čítam, tak si vravím, že som dopadla ešte veľmi dobre, chvalabohu, že som nemusela žiť s mojou mamou alebo svokrou, i tak to bolo dosť ťažké, hlavne svokru ukočírovať, kedže býva od nás asi 10 min. pešo a chcela u nás byť pomaly furt. Som rada, že som dala na svoju intuíciu a radšej oželela pomoc, ktorá by určite bodla, keďže mám ešte aj dosť zdravotných problémov, no nejak som to vydržala aj bez tej pomoci. Teraz je to tak ako to má byť, babka príde, pohrá sa s vnučkou, niekedy idú na prechádzku, malá ju má veľmi rada, ale inak koniec, žiadne zasahovanie do výchovy a domácnosti. Ale bolo to cca ten prvý rok po narodení malej veľmi ťažké a musela som byť neoblomná dosť dlho, lebo moja svokra je ten generálsky a večne napomínajúci typ, ktorý to samozrejme vždy zakrýval tým, že chce " len pomôcť" a že to myslí dobre. Je to ako píšeš, niektoré si potrebujú naprávať svedomie z minulosti a z toho že sa svojim deťom toľko nevenovali - aspoň aj u nás to platí, lebo keď niekedy svokra asi omylom povie nejaký príbeh z minulosti na ktorom je vidno ako sa starala o svojho syna alebo dcéru, tak len žasnem a pritom teraz vnučku nemôže ani vetrík ovanúť. Lenže prečo by malo na to doplatiť moje dieťa alebo ja, že si ona niečo vnútorne rieši? V tomto musí byť matka tvrdá nielen na okolie ale aj na seba, aby nepodľahla tým výhodám, lebo zaplatí za to práve takúto daň ako píše Lia09.

@hajanka ja už takúto situáciu mám našťastie za sebou, ale bola som v tom namočená presne ako lia09, len som si nemohla pomôcť, keďže som u nich bývala. To nieje o ústupkoch k malej ale tam musí platiť to, čo mama povie a nie...predvediem situáciu... Mama povedala, že von sa pôjde, až ke´d sa dačo spraví, dojde babka, zoberie malú a jednoducho zahlási, že sa ide von a to...sa spraví až potom. Toto je to najhoršie. Pamätám si, ako moja dcéra na mňa v takých situáciách hádzala víťazoslávne pohľady a ja som nemohla ani ceknúť, iba povedať áno. Keď sme boli samé, bolo to úplne iné dieťa. Tu treba konečne prebrať starostlivosť a zodpovednosť za svoje dieťa na úkor pomoci, ktorá aj tak v konečnom dôsledku pomoc nieje.

@mamabiba suhlasim 😉

Ahojte dlho sa tu nepisalo no potrebujem radu...moj syn ma 2,5roka ked je somnou je vsetko v poriadku ale akonahle je s babkou tak mna odmieta len mu nieco poviem ze nesmie tak dostane az zachvat ze len babka a mna kope uz som zufala je pravda ja mu nedovolim vsetko co babka dovoli...to iste sice nie az tak velmi robi ked je mansel doma no berem to s nim je velmi malo kedze pracuj 🤐 e...uz neviem kde robim chybu kedze mi je vycitane ze zato mozem ja ...je mi z teho doplacu poradte kde robim chybu alebo ci to je vzdor a prejde to ...dakujem za kazdu radu...