Môjho manžela vnímam ako guľu na nohe
Cítite to tak aj vy niektorá?
Od manžela som sa už raz odsťahovala. Bolo to pred cca 10 rokmi. Pol roka som žila v podnájme s dvoma deťmi, zatiaľ čo on ostal v dome, čo sme spolu mali na hypotéku. Dohoda bola nemožná, jeho predstava bola, že budem mať hypotéku na krku a on bude bývať v dome, my hocikde, nerieši, nemá záujem sa dohodnúť, môžem sa súdiť, nijaká dohoda nepripadá do úvahy.
Keď máte jednu hypotéku, nemôžete riešiť druhú, teda ste odkázaní žiť v drahom podnájme.
Zároveň však neustále komunikoval snahu udržať manželstvo, prakticky donekonečna cez argument, že deti majú mať úplnú rodinu. Bola nejaká manželská poradňa, sľuby atď, ako naschvál ma v čase, keď sme bývali samy, začal zastrašovať sused, bývalý policajt, ktorému podľa susedov na dôchodku trochu preplo, vzal si do hlavy, že ho vytápame, inštalatér mu potvrdil, že boli upchaté potrubia, čo sme nezapríčinili my, bol to prenajatý byt, vyriešilo sa to, ale odvtedy mi nedal pokoj, ako keby si na mňa zasadol a ja som bola (spätne to tak vnímam) z toho hrozne zraniteľná, vystrašená, on ešte sa mi aj na chodbe prihováral takým spôsobom: "a vy tam bývate sama len s deťmi, že? Bez muža? Ste tam cely deň úplne sama, však?". Vyslovene tak, aby to nebolo vyhrážanie, keby som chcela volať políciu (ešte si uvedomte, že bývalý policajt, takže kontakty a pod) alebo niečo také, ale bolo to veľmi zastrašujúce. Súhra týchto a viacerých okolností viedla k môjmu návratu k manželovi.
Niečo sa zlepšilo, niečo ostalo, dôvera sa nevrátila už nikdy. Zo začiatku bola i snaha o nejaký sexuálny život, no nám to už dlhšie nefungovalo, u neho to veľmi často nebolo možné, hoci aj sex inicioval. Napokon sa táto oblasť zúžila na 5-minútové akcie, až som stratila záujem úplne. Myslím, že je dôležité to spomenúť, pretože dá sa povedať, že odkedy už nefunguje toto, tak sa ku mne správa ako k poslednej služke. Niečo sa však vo mne zlomilo, cca pred rokom a povedala som si, že dosť. Nebudem mu slúžiť ako "gumená Anča" (keďže na mňa sa neberie ohľad).
Nedokážem a nechcem s ním už sexuálne žiť.
Celý príbeh sa tu vyrozprávať nedá, nikto by to nečítal.
Dlhodobo sa cítim ako vo väzení. Na jednej strane to beriem ako také pokánie, resp. že musím trpieť, lebo som si zle vybrala. Deti za to nemôžu. Mojou úlohou je to nejako vydržať a vytvárať v rodine aspoň znesiteľnú atmosféru. Ale je to už 10 rokov, čo sa snažím dať seba bokom a mám pocit, že z toho možno už ochoriem. O mladosť som už dávno prišla, o žiaden nový vzťah nestojím, ale nedokážem už sama pred sebou predstierať, že toto, keď deťom mama prichádza o rozum, môže byť deťom nejakým prínosom.
Po inom netúžim len žiť niekde, kde môžem byť iba ja a deti.
Som si istá, že sa mi po prípadnom rozvode bude cez ne mstiť, bude ich štvať proti mne, už teraz to robí. Keď si to dám na pomyselnú váhu, po rokoch, kedy som videla nejaký prínos v hraní šťastnej rodiny, sa mi to preklopilo a vidím, že deti si utvárajú hrozne zlú predstavu o vzťahoch a mám pocit, že im to v súčasnej dobe viac škodí ako osoží. Nutné dodať, že napätie u nás je posledný rok vyostrené ako nikdy.
Neviem, čo mám robiť. Nedokážem sa dívať s odstupom.
Ešte dodám, ze zarábam dlhodobo viac ako on, uživiť sa dokážem. Nie je to teda o peniazoch. Aj keď do podnájmu sa mi nechce, no iné riešenie, kým sa majetok nevysporiada, nevidím.
Potrebujem skúsenosť - možno niekoho, kto to už prežil a nejaké asi aj technické rady.Neviem o tom racionálne premýšľať. Mam pocit, že som v začarovanom kruhu.
A aj vy si potom môžete vytvoriť určitý odstup a uvedomiť si, či ste ochotná ísť do rozvodu.
@umpulumpu takúto skúsenosť nemám,ale mám skúsenosť aké to je keď človek vyrastá v rodine kde to medzi rodičmi nefunguje. Je to otrasný príklad, človek preberá vzory rodičov a ďalšia a ďalšia generácia považuje nezdravé vzťahy za normálne. Len ta chcem podporiť,ries to čo najskôr a nenechaj vyrastať svoje deti v takom prostredí.
@umpulumpu ty ho určite nedonútiš, to sama vieš, ale super je, že právo je na tvojej strane 😉
@kassandra25 Keď napíšem konkrétnu skúsenosť s jedným bývalým policajtom, neutočím na všetkých príslušníkov PZ a nemusíš si to na seba vzťahovať a brať to osobne. Asi máš v rodine nejakého policajta 🙂 . Išlo o veľmi vážnu situáciu. Keď som po viacerých nazvem to nepatricnych situáciách (kedy tento pán vyslovene striehol, ako som sa pohla z domu a chorým spôsobom oslovoval nielen mňa, ale i moje malé deti) kontaktovala majiteľku bytu, hneď vedela, koľká bije, pretože vysvitlo, že predchádzajúci nájomníci práve kvôli nemu odišli. Hodnotis niečo, o čom mas len zrnko informácií. Tento incident som tak (asi až príliš) dopodrobna opísala, aby som demonštrovala môj vtedajší duševný stav. Ak by som sa v novom domove cítila bezpečne, som si istá, že by som už vtedy ten rozvod ustála. Je skvelé, že si sa s niečím podobným nestretla, prajem ti, aby to tak ostalo.
Chcela by som, aby súdy fungovali tak idealisticky, ako si to (zrejme) predstavuješ. Skús si námatkovo pokecať do hĺbky s nejakou rozvedenou ženou, ktorá mala za ex "náročnejšieho" partnera. Skús sa zamerať na to, čo urobí s deťmi rozvod, keď sa nezrelý otec vŕši na bývalej cez deti, ak máš v okolí niekoho s takouto skúsenosťou. V 1 z mojich prác pracujem s traumatizovanými deťmi; poruchami učenia, správania, duševnými poruchami získanými v dôsledku traumy a pod. Ide o veľmi vážne veci. Uvedomujem si, do akej miery nevhodné prostredie ovplyvňuje deti. Aj napríklad také, kde je dusno (ako teraz u nás), hoci žiadna zjavná patológia (závislosť, násilie a pod).
Tvojmu rozhorčeniu a asi aj takej snahe niekoho pourážať, aby sa spamätal, slovne ho prefackať, i rozumiem. Som však presvedčená, že si nečítala s porozumením. Zároveň ďakujem za zaujímavú spätnú väzbu. Bolo to zbytočne emocionálne, ako už nočné príspevky žien, na ktoré celá tiaž starostí dopadne, bývajú.
Znovu chcem poďakovať každému, kto sa mi snažil pomôcť. Najmä vaše osobné skúsenosti (tu i v ss) mi boli nápomocné. Dozvedela som sa právne rady, o ktorých som nemala ani tušenia. Tým, ktoré sú v podobnej situácii, držím palce. Uvedomiť si problém je dôležitý prvý krok. Vaše správy mi poskytli i nové uhly pohľadu, čo bol vlastne dôvod, prečo som sem písala. Ďakujem.
@umpulumpu Citujem ta:" Bolo to zbytočne emocionálne, ako už nočné príspevky žien, na ktoré celá tiaž starostí dopadne, bývajú."
Toto nema chybu!😀
@kassandra25 je tu znama svojimi prispevkami. Ale som rada ze si tuto diskusiu aj napriek nej nasla uzitocnu.
@umpulumpu velmi sa mylis. Ziaden policajt nema konkretne s mojim prostredim nic spolocne. Mohla si kludne napisat aj horar/ murar/ hasič. Len vsimla som si, ze tebe aj zaba v prachu moze vela. S rozvodom konkretne na mna netriafaj, nemam potrebu konkretizovat, a ano, je to tak, sudy funguju presne podla spravodlivosti, ak by aj nevysli na prvykrat, da sa opakovat, nie vyplakavat. Ci som to ja, ci moja znama, presne tak funguju sudy. Tie rozhodnu za osobu, ktora robi potiaze. Daju sa preto aj natahovat, aj opatovne sudit, je len a len na tebe, co Ty chces a ci uprednostnis plakanie pred muzom, susedom a celym svetom , aby si skor nieco vo svoj prospech spravila a svoje deti, a nevadila mi nocna hodina, neplacem ani v noci ani cez den, vsetko ma svoje riesenie a je mi ta luto, ze ty to tak nevidis. Vsade su aj dobri ludia, aj horsi, aj este horsi, je len na tebe, co chces naozaj a ako si za tym pojdes.
@andreatytler vidis, ja tu konkretne teba nesledujem, je tu x zien, ktore zvacsa pravidelne prispievaju tam i tam a mne je sumafuk jedno, co a komu.
@umpulumpu tlieskam za reagujuci koment na kasandru. Jedna inteligentna, argumentacna a bez urazok napísana odpoveď na utociacu pani. Drzim palce ✊ v spravnom rozhodnuti co dalej so životom.
@nika523 vies, ono je to tak, sa mi zda, ked sa muz chce rozviest, ani okom nemihne, nerobi zbytocne caviky a ovacie, ide si za tym. Ak ale zisti zena, ze je na case sa rozviest, tak v prvom rade pise na modry konik, ako sa chce rozviest a neda sa to. Place, vyplakava, chce 1000 rád, a hlavne chce pocut o tom, ako ju ten muz miluje a ze sa rozvadzat nema, lebo by ich ani nerozviedli ( vraj). Lenze takto to v nasej krajine nefunguje. Ak ziju manzelia dokazatelne 4 roky v oddelenych domacnostiach, rozvedu ich. Ak sa chce z nich jeden rozviest stoj co stoj ( pravnik dobre skoncipuje dovody), tak ich rozvedu uz na prvom pojednavani. Zato som napisala, ze autorka mne pride dost taka, ze zije vo vlastnom svete, ako sa co neda a nejde to, lebo sama tu chce pocut a citat prispevky v duchu neda sa to, mas to tazke a ano, on moze vsetko, ty nic. V skutocnosti su pracovnici a odbornici, ktori preveria aj deti a vela sa aj z toho da dokazat. A absolutne hlupa mi pride myslienka zit v manzelstve, kde neni laska , dovera medzi manzelmi, kde to nie je ako bezna vec si rano dat pred detmi pusu, ale bude mi tu tvrdit, nech ja sa poradim s rozvedenymi zenami a ze rozvod ublizi detom. Co je hlupost, lebo matka , ako i otec po rozvode si mozu niekoho najst, s kym by tu lasku a pekne spolunazivanie preukazali tym detom. Preto hystercenie autorky a ako sa to neda, a co vlastne si chce dokazat, ako sa klamat a lutovat, nie je to ani zaujimave, ani vtipne, treba sa na problem pozriet objektivne a s nadhladom. Ze ked mi nieco skodi, nebudem sa silou mocou toho drzat a chciet pocut o tom, ake je to uzasne pre nu a tie deti.
@oldcountryroses no vidis, frajerka, skus pomoct ty autorke aj v reale. Som zvedava, kolko a co by si vydrzala pri nej. Keby si v reale bola jej kamaratka, a dala jej dobru radu, pripadne aj ponukla osobnu pomoc, dostalo by sa ti len placu a ze sa to neda a ty by si bola ta najhorsia, ci od nej, ci od jej manzela. Ver tomu
Ak je to možné, odsťahujte sa na čas s deťmi. Uvidíte ako sa k tomu manžel postaví. Či bude bojovať o zlepšenie vzťahu. Ak nie, tak potom môžte požiadať o rozvod. Ale možno sa spamätá a zabojuje, keď si uvedomí každý deň, čo to znamená, keď bude na všetko sám.