Môže dieťa získať traumu z nadmerného kriku?

Podla mna si deti nepamataju priamo situacie, ale zaroven si pamataju veci cez prezivane emocie. Sice ako dospeli si nespomenu, ze mama na mna kricala, ale v podvedomi to niekde bude.

@zuzanaete aj ja sa toho obávam, musím na sebe popracovat

Áno, krik nie je prace ideálna výchovný metóda
Za chvíľu budete kričať na seba obaja

Ale ano moze. Preto sa uz davno porusili syrotcince a dojcenske ustavy a deti hoc len niekolko mesacne sa umiestnuju do profi rodin.

Vychova deti vie byt vyzva. Snad kazdy rodic musi v niecom na sebe popracovat. Drzme si palce.

Samozrejme,Gábor Maté sa zaoberá traumami z detstva

Pravdaze ano, ono nejde o traumu “traumu”, ale formuje to jeho psychicke (ne)prezivanie, emocie, psychiku vseobecne. Alebo aj to, co povazuje za “normalne” a ako sa to dieta bude spravat k ostatnym, aj k tebe.

Áno, sama som mala

Určite môže mat traumu. Veď pozri, hlavne je, že si si to uvedomila a začni ako pises pracovať na tom. Keď budeš chcieť kričať tak len nádych, výdych a kľudne to dieťatku vysvetli ale normálnym tónom. Ja osobne neznasam keď niekto na deti kričí. NEZNASAM TO. Ja som povaha, kedy kľudný tónom aj 10x vysvetľujem, mám to inak nastavené. Minule mi mamka povedala, že toľko trpezlivosti ešte nevidela u človeka, zamyslela som sa nad tým a presne, všetko je o človeku ako na sebe ale aj s inými vecami a celkovo so zivotom pracuje a ako ho vníma. Ale každý sme nejaký.

Vedome si to pamätať nemusí ale v podvedomí bude mať strach z teba.

Emocie ako strach, hnev, zrada od najblizsej osoby, pocit opustenia... podla mna pramenia z traumy uplne toho najutlejsieho detstva... clovek nevie ani "co" bolo, ale velmi ho to poznaci...

Tiez som mala

samozrejme! Dieťa si pamätá aj traumy z prenatálneho vývinu. Krik ešte nikomu v ničom nepomohol... A vieš ako sa hovorí : Uzdrav sa skôr ako sa staneš rodičom, aby sa tvoje deti nemuseli uzdraviť z toho, že si ich rodič 👆

https://www.martinus.sk/760927-podminovane-dets...
https://www.gorila.sk/detail/1853477/Drzte-sa-s...
https://www.martinus.sk/692523-ked-detstvo-boli...
https://www.martinus.sk/809509-emocionalne-dedi...
https://www.brainmarket.sk/tajny-zivot-nenarode...
https://www.najlacnejsie-knihy.sk/kniha/dospele...

Urcite ano, preto sa aj psychologovia pytaju napriklad na to, aky bol porod - uz z neho moze mat dieta traumu a vobec to nesuvisi s tym, co si pamata.

Moze to na nom nieco zanechat ked je toho negativneho vela, viac ako toho dobreho. Nepoznam mamu, co by nestratila pri detoch nervy.
Ak je to len obcas, tak takou naozajstnou traumou by som to nenazyvala.

Ja si myslim ze podla toho co to je

Samozrejme. Ak chceš aby bolo tvoje dieťa v kolektíve zakríknuté, nepriebojné, aby sa ťa bálo.... Je naozaj nutné tak kričať, čo to dieťa také strašné spravilo? V záujme vašich vzťahov sa radšej choď ,, vydýchať za dvere,, a rieš veci vo väčšom kľude (aj keď viem, že je to náročné, ale treba začať pracovať na zvladaní svojej agresivity). Keď nie si ,,zregulovaná,, ty, nebude v budúcnosti ani tvoje dieťa.

Ved ho daj do skolky a chod do prace, oddychnes si od neho a bude vám lepšie. Kým bude v škôlke nájdi si nejaký čas, aspoň 2 -3 x tyzdenne na šport, veľmi ti to zlepší psychiku, napätie
Zároveň skús pracovať ty so svojimi emóciami, s ich zvládnutím. Či už sama pomocou kníh, videí, podcastov alebo priamo s psychológom

Nieje ok kričať na malé dieťa, áno môže v ňom zanechať traumu. Ale rovnako moze teraz trpieť aj tvoja psychika, mas dieťa vo veľmi náročnom obdobi vzdoru a byt s ním úplne sama je ťažké a úplne neprirodzene pre ľudskú psychiku. Toto nepochopí kto nezažije, ono je to úplne ine ked je v rodine viac ľudí, ked sa o dieťa starajú obidvaja rodičia ako ked si nonstop len ty a dieťa. Potrebuješ niekde vypustiť paru, oddychnut si lebo potom naozaj vybuchujes

Ja som také dieťa a áno môže..doteraz sa lakam keď niekto veľmi kričí

vies co, ja som tiez ukricana a viem, ze som ziskala tento vzor spravania v detstve a zaroven sa v tom odrazaju aj moje nespracovane traumy ak to mam tak nazvat. porozmyslaj, ci si aj ty nieco nenesies z detstva s cim by si mohla popracovat.
ale myslim si, ze ked na druhej strane prejavujes synovi lasku, tak traumu mat nebude.

Super je to, že si to uvedomuješ a chceš to zmeniť. Určite prežíva nepokoj, strach a smútok. Može to vyplávat na povrch oveľa neskôr, keď ti v dospelosti vytkne, že váš vzťah bol komplikovaný.

Podla mna ked budes pokracovat si akurat tak v starsom veku zapamata jeho matku nie ako silnu zenu, ktora aj napriek tomu, ze ostala jednorodicom sa o neho starala najviac a najlepsie ako vedela, bola si mu vzorom, nic mu nechybalo a dietatu si bola najlepsim partakom do zivota , a clovekom, u ktoreho mal pokoj a utocisko ale zapamata si ta ako stale kriciacu vrestiacu nevyrovnanu matku s labilnou psychikou a ked bude mat 30 bude chodit na psychoterapie a bude si liecit tieto traumy z detstva pre komplikovany vztah s matkou, nebude si schopny najst zivotnu partnerku/partnera ( co moze clovek vediet v dnesnej dobe) a bude kricat na svoje deti tak ako ty na neho a z jeho deti vyrastie dalsia generacia nevyrovnanych ludi
Ano zivot jednorodica je tazky, zivot bez zivotneho partnera na ktoreho sa vies spolahnut vo vsetkom je tazky, ze si si vybrala nevhodneho otca pre svoje dieta je fakt, pravdepodobne vtedy ti zly neprisiel alebo si to len nevidela ale naozaj si svoje nevyliecene rany nekompenzuj krikom na svoje dieta, tvoj syn bude pre teba zivotnym partakom ak si nenajdes nikoho, vaz si ze mas zdrave dieta a byvaly nie je nejaky psychopat a ublizuje aj po rozchode tebe aj dietatu, chran si vas vztah, momentalne je to to jedine co mas,

Keď kricis už teraz, tak len ťažko prestaneš, keď bude starší. Dieťa si to pamätať bude, síce nie konkrétnu situáciu ale tie pocity vníma.

ano, moze. najdi si psychoterapeuta a opatrovatelku.

Skus sa objednat psychiatrovi. Ja som mala tiez take kričiace obdobie. Aj ked moje deti boli uz viac ako 10 rocne. Netrvalo to dlho, zacala som brat lieky a sme doma bez kriku. To je ako dostat okuliare a konečne vidiet. Maš pravdepodobne tazke obdobie za sebou ktore poznačilo tvoju psychicku rovnovahu. Ja som to sama nedokazala, aj ked som si povedala že uz kričat "nebudem". Svoj stav mozes prenasat na svoje dieta, to je nervozne z teba a ste v začarovanom kruhu. Ja si myslim ze moje prve dieta ma traumu z tehotenstva, boli sme v tažkej situacii, nikto nam nepomohol, vela stresu, cele tehotenstvo som bola pod tlakom. Po porode nedychal, aj to malo vplyv na neurologicky vyvoj. Nasledky ma do dnes.

Nasledky z porodu ma do dnes. *